Dobrý deň, obraciam sa na Vás ohľadne otázok týkajúcich sa dedenia zo závetu. Rodičia mi závetom chcú odkázať dom a pozemok pod ním, aby som po ich smrti bola výlučnou vlastníčkou ja. Mám 1 súrodenca, ktorému darovali inú nehnuteľnosť. Závet je vraj riadne spísaný u notára a vraj existuje, ja som ho však nevidela. Nedávno som sa dozvedela, že po smrti rodičov, by sa musel môj súrodenec pred notárom vzdať nároku na dedictvo, že môj súrodenec je tzv. neopomenuteľný dedič, čiže má nárok na dedenie aj napriek vôli rodičov spísanej v závete. Chcem Vás veľmi pekne poprosiť, aby ste mi objasnili, ako to vlastne je.
Ďakujem za odpoveď.
Dobrý večer,
vo Vašom prípade skutočnosť, že Vaši rodičia darovali Vášmu súrodencovi nehnuteľnosť, môže i nemusí ovplyvniť výšku Vášho dedičstva. Podľa ustanovenia § 482 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je viac dedičov, vyrovnajú sa medzi sebou na súde dohodou o dedičstve. Ak budete takúto dohodu o usporiadaní dedičstva uzatvárať, je len vecou dohody dedičov, či ku skutočnosti darovania a akým spôsobom prihliadnete alebo nie. Ak sa Vám nepodarí uzatvoriť dohodu, alebo ju súd neschváli, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané. Ak poručiteľ nespísal závet, dedia zákonní dedičia a súd na darovanie prihliada zo zákona, a to takým spôsobom, že dedičovi sa do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal. Do dedičského podielu sa však nezapočítavajú bežné dary, ale iba také, ktoré nemožno považovať za obvyklé. Darovanie nehnuteľnosti možno považovať za dar, ktorý presahuje rámec bežného darovania.
Započítanie súd vykoná aj v prípade, keď poručiteľ spísal závet, a to:
a) ak dal na to poručiteľ príkaz;
b) ak by bol obdarovaný dedič neodôvodnene zvýhodnený oproti neopomenuteľnému dedičovi (t. j. potomkovi poručiteľa).
Pri posudzovaní ceny daru v praxi prevláda názor, že dary sa započítajú v cene, ktorú mali v čase darovania, ale súdna prax pripúšťa určité výnimky z tejto zásady. Toto započítanie, tzv. kolácia sa vykoná tak, že sa vypočíta tzv. kolačná podstata (t. j. celková hodnota dedičstva + dary, ktoré majú byť započítané). Z tejto kolačnej podstaty sa vypočítajú dedičské podiely jednotlivých dedičov a od dedičského podielu dediča, ktorý bol obdarovaný, sa odpočíta cena daru, ktorú dostal.
Možno to znie troška komplikovane, preto Vám uvediem nasledovný príklad: poručiteľ mal dvoch dedičov, jednému z nich daroval za života dom v hodnote 10-tisíc eur. Dom nie je predmetom dedičstva, vlastní ho už obdarovaný. Poručiteľ však zanechal účet, na ktorom je 15-tisíc eur.
Pri dedení obaja dedičia súhlasia so započítaním, notár teda spočíta hodnotu majetku (10-tisíc + 15-tisíc eur, spolu je to 25-tisíc eur), každému z dedičov prináleží polovica, to znamená, majetok v hodnote 12 500 eur. Vzhľadom na to, že jeden z dedičov už dostal za života majetok v hodnote 10-tisíc eur, odpočíta sa od jeho podielu táto suma a z účtu mu bude vyplatených iba 2 500 eur. Druhý dedič dostane zostatok, to znamená 12 500 eur. Majetok poručiteľa tak bol spravodlivo rozdelený a bol vykonaný aj zápočet, obaja dedičia dostali majetok v hodnote 12 500 eur.
V niektorých prípadoch sa bude hodnota dedičského podielu obdarovaného zhodovať s hodnotou daru, ktorý dostal od poručiteľa za jeho života, v takomto prípade nenadobudne z dedičstva nič. Obdarovaný dedič však nie je povinný čokoľvek z darovaného majetku do dedičstva vracať.
Môže sa stať, že hodnotu dedičského podielu, vypočítanú podľa uvedeného spôsobu, dedičia nebudú môcť dostať, pretože v dedičstve nebude dostatok majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť ich nároky (napr. ak hodnota daru bola vyššia ako majetok, ktorý patrí do dedičstva). Ako som už spomenul, obdarovaný dedič nie je povinný darovaný majetok do dedičstva vracať, ale ak za života poručiteľa dostal viac, než predstavuje hodnota jeho podielu, nenadobudne z dedičstva nič. Neobdarovaným alebo menej obdarovaným dedičom potom súd potvrdí iba to, čo v dedičstve zostalo ku dňu úmrtia poručiteľa.
Na záver by som ešte dodal (a to je spôsob, akým by som to riešil ja osobne), že v prípade, ak majú Vaši rodičia skutočnú vôľu, aby sa ich nehnuteľnosť stala výlučne Vašou, môžu s Vami uzavrieť ešte za svojho života darovaciu zmluvu a zriadiť vecné bremeno, ktorým si vymienia právo doživotného užívania nehnuteľnosti. Výhodou takejto darovacej zmluvy by bolo, že neskôr to už nebude napadnuteľné, budete mať istotu, že tá nehnuteľnosť bude výlučne Vaša a aj Vaši rodičia budú mať istotu, že budú mať kde bývať, nakoľko predať nehnuteľnosť s takýmto vecným bremenom je prakticky nemožné (ťarcha sa totiž zapisuje na list vlastníctva do katastra nehnuteľností). Ak by ste sa rozhodli v budúcnosti dom predať, musela by ste ho predať aj spolu "s rodičmi", teda s vecným bremenom a ako som už spomínal, je to prakticky nemožné.
Dobrú noc Vám želám.
Mgr. Róbert Bános, advokátska kancelária
Na úvod by som Vám chcela poďakovať za Vaše vysvetlenie daného problému.
Po prečítaní Vašej odpovede by som chcela k mojej prvotnej otázke pridať ešte niekoľko faktov, ktoré som v rýchlosti zabudla uviesť. Pre moje lepšie pochopenie budem uvádzať vymyslené hodnoty majetkov.
- Mne rodičia už darovali darovacou zmluvou 1 nehnuteľnosť v hodnote 50000,-€ s podmienkou ich doopatrovania, čiže ak to správne chápem, už teraz som v situácii viac obdarovaného dediča.
- Súrodencovi darovali darovacou zmluvou nehnuteľnosť za 10000,-€ bez podmienky a taktiež mu darovali finančný obnos 20000,-€ o čom však nebola spísaná darovacia zmluva.
- Dajme tomu, že ich súčastný majetok je 100000,-€, z čoho je 50000,-€ nehnuteľnosť, ktorú mi chcú darovať a 50000,-€ ostatný majetok.
Teraz by som sa chcela spýtať nasledovné:
- Ak neuzatvoríme zo súrodencom dohodu o dedičstve, čo znamená Vami napísané, že súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané? Znamená to, že bude prebiehať súdne konanie, na ktorého konci súd určí kto čo zdedí?
- Bude sa do dedičstva započítavať aj dar 20000,-€, na ktorý neexistuje darovacia zmluva?
- Bude do dedičstva započítaná aj podmienka doopatrovania, ktorá sa vzťahuje na mne darovanú prvú nehnuteľnosť a ak áno akým spôsobom?
- Bude podmienka započítaná aj v prípade, že doopatrovanie nebude potrebné?
Ak som Vašu odpoveď dobre pochopila, tak dedičstvo bude predstavovať suma 180000,-€, teda každý dostane 90000,-€ s tým, že ja som už dostala nehnuteľnosť v hodnote 50000,-€ a teda z majetku rodičov dostanem sumu 40000,-€ a súrodenec dostane sumu 60000,-€ nakoľko dostal už nehnuteľnosť za 10000,-€ a dostal sumu 20000,-€. Nakoľko nehnuteľnosť rodičov má hodnotu 50000,-€ tak ja by som súrodencovi v prípade, že by som si chcela ponechať nehnuteľnosť musela zaplatiť 10000,-€.
- Koľko spravidla zvykne trvať takéto súdne konanie ak je v záujme jednej strany konanie čo najviac preťahovať, resp. nechce sa dohodnúť.
- V prípade, že by mi darovali ešte aj spomínanú nehnuteľnosť v hodnote 50000,-€ znamenalo by to, že už by som dedičstvom nenadobudla nič ale na druhej strane súrodencovi by som už nemusela vyplatiť 20000,-€ nakoľko by som vlastne zdedila o 20000,-€ viac?
- Mohli by rodičia podmieniť darovanie tejto nehnuteľnosti tým, že ju nemôžem ešte za ich života predať a mohla by byť táto skutočnosť uvedená ako vecné bremeno spolu s ich právom doživotného užívania, alebo ako by mohli nadobudnúť istotu, že nepredám nehnuteľnosť aj s nimi?
Ďakujem za Vaše funodované odpovede.