vážený pán advokát, vraj existuje v našom právnom systéme paragraf, ktorý umožňuje navrhovateľovi požiadať o späťvzatie žaloby. Na základe takejto žiadosti údajne súd potom môže rozhodnúť o pozastavení alebo úplnom ukončení trestného stíhania obžalovaného. Môžete mi o tom napísať prosím, niečo viac? a čo to v praxi znamená pre navrhovateľa? Veľmi pekne ďakujem.
Dobrý deň,
vo Vašej otázke spomínate dva pojmy, ktoré spolu ale nesúvisia, resp. každý znamená niečo iné. Pokiaľ ide o späťvzatie žaloby, resp. návrhu na začatie konania, tak to je síce možné, ale len v prípade, ak ide o občianskoprávne konanie. V zmysle § 96 ods. 1 občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Následne však vo svojej otázke uvádzate pojem ,,trestné stíhanie obžalovaného“. Tu by som uviedol nasledovné. Náš Trestný poriadok nepozná inštitút ,,stiahnutia trestného oznámenia, jeho späťvzatia, či odvolania“, nakoľko, ak už raz trestné oznámenie podáte, polícia je povinná náležite prešetriť, či naozaj došlo k spáchaniu trestného činu. V praxi sa však často stáva, že osoba ktorá trestné oznámenie podala, príde za príslušným policajtom a povie mu, napr. že medzičasom mi bola mzda vyplatená, len som si to nevšimol...manžel ma v skutočnosti neudrel silno, bolo to len také šťuchnutie, nič sa mi nestalo...nešlo o podvod, nakoniec mi peniaze vyplatil... a podobne...a vzhľadom na tieto skutočnosti netrváte na prešetrení prípadu, a aj keby polícia mala toto Vaše trestné oznámenie prešetriť, vzhľadom k tomu, že majú dosť ďalších prípadov, ktoré musia prešetriť, budú len radi, ak sa týmto Vaším prípadom nebudú musieť zaoberať. Pri takomto ,,späťvzatí“ trestného oznámenie, treba dať pozor na to, aby ste sa nedopustili Vy sama trestné činu krivého obvinenia, pričom však ide o úmyselný trestný čin, čo znamená, že oznamovateľ úmyselne klame alebo uvádza polopravdy. To by bolo však na polícii, aby to dokázala, že naozaj išlo zo strany oznamovateľa o úmysel privodiť trestné stíhanie inej osobe.
Pokiaľ však ide už o obžalovaného, tak vzhľadom k tomu, že v trestnom konaní podáva obžalobu prokurátor, Vy už v konaní vystupovať nebudete, Vaše záujmy bude hájiť prokurátor, a on môže rozhodnúť či obžalobu podá alebo nie, prípadne § 239 ods. 1 TP umožňuje, aby prokurátor vzal späť obžalobu a to až do začatia hlavného pojednávania a návrh na dohodu o vine a treste do začatia verejného zasadania nariadeného na jeho prejednanie; vec sa tým vracia do stavu prípravného konania. Predseda senátu uznesením vezme na vedomie späťvzatie obžaloby alebo späťvzatie návrhu prokurátora na dohodu o vine a treste.
Mgr. Róbert Bános, advokátska kancelária blízko k Vám
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte
