Ahojte. Je noc, ja nemôžem spať a premýšľam o možnej pomoci. O pomoci pre mňa.
Mám 33 rokov a som presne 10 rokov vydatá. A či šťastne? Nuž s odstupom času a skúsenosťami mi je stále viac jasnejšie, že to bol strašný omyl - celý náš vzťah.
Podala som návrh na rozvod manželstva, lebo už je to neúnosné, ako sa môj manžel správa. Máme dve deti - 9 a 4, o ktoré namá záujem. Stále len niečo robí v garáži, lebo je opravár aut, ale len ako hobby, ale zaberá mu to celý voľný čas. Vlastne, on zámerne zháňa zákazníkov, aby mal stále čo robiť a nemusel sa venovať rodine. Vyhovára sa, že to robí pre rodinu, ale zarobené peniaze nám nedá, radšej ich prepije v krčme s kamošmi. Moje požiadavky, aby s tým prestal neposlúcha, tvrdí, že mi dáva celú výplatu, tak mám byť spokojná. Je to pravda, výplata ide na účet, ale celá odchádza na trvalé príkazy... Takže žijeme z mojej výplaty, ale keďže žijeme na jednom dvore s našimi, je to ľahšie, lebo mi pomáhajú aj finančne aj s ďeťmi.
Naše nedorozumenia sú stále vtedy, keď má vypité, lebo už som si povedala, že nevadí, keď je v garáži, ale vždy, keď tam idem, tak je preč, svetlá sú zažaté - aj niekoľko hodín, dvere otvorené - garáž je v dome, takže sa dá vôjsť do domu. Strašne ma to hnevá, lebo je to nebezpečné, bojím sa ísť spať, aby niekto nevošiel dnu...
Konflikty sa vyostrli minulé leto. Boli sme na svadbe a tam mi urobil žiarlivostnú scénu, opitý sadol do auta a odišiel, ja som musela prísť domov /14km/ so švagrom, ktorý doma spal. Na ďalší deň kričal, robil scény, otrávil ryby v akváriu, prestrihol mi kábel na internet, poodpájal drôty a v polovici domu nešla elektrina...potom sa pobral preč, vraj od nás odchádza a cez noc bol preč, ale ráno už bol doma. Išiel k lekárke, že vraj aj k psychologičke, lebo vraj si uvedomil, že urobil veci,ktoré nemal, ale keď som si to overovala, tak lekárke povedal, že ho bolí chrbát, ale do práce zavolal, že má horúčky a týždeň bol PN a u psychl. vôbec nebol. Snažila som sa to nejako prekonaťa zniesť - to že tak klame a ten alkohol, ale teraz už stačí. Nedávno sme mali v práci poradu a varil sa aj guláš a tak mi ráno vzal všetky topánky - ale všetky, aby som tam nemohla ísť. Jeho žiarlivosť nemá hraníc. A pri tom nemá dôvod, ale asi za to môže alkohol.Keď som prišla domov, tak sme sa strašne pohádali a fyzicky ma napadol, modriny mám aj dnes a to bolo to posledné, čo rozhodlo a išla som za právničkou.
Prečo to ale píšem? On nevie, že som to urobila a neviem ako bude reagovať, keď dostane poštu zo súdu. My sa vôbec nerozprávame, deti sú v strese, ale stále za ním "doliezajú", aby sa s nimi hral, ale on im len odvrkne, že má robotu...ale tie deti sú úbožiatka, lebo ho majú radi a on si to neváži.
K rodičovskému domu sme pristavili prístavbu - náš dom s extra vchodom...ale všetko sa to financovalo z mojich peňazí, ktoré mi našetrili rodičia a dali, on nemal nič, lebo rodičia ho vyhodili mesiac pred našou svadbou z domu a ani na svadbe neboli a ani sa nestýkame a ani deti ešte nevideli /9 a 4/.Na čo si on môže nárokovať po rozvode, keď dom je papierovo napísaný na môjho otca. On tvrdí, že kým mu nedám aspoň 700tisícSK, tan neodíde.A čo s deťmi? Ako mám zabrániť aby ich nenosil k svojim rodičom, keďže doteraz sa hnevali a nemali záujem ani o neho ani o nás, ale on isto pôjde tam, lebo nemá kam?Ja si neželám, aby ich tam nosil, lebo sú to ľudia, ktorí majú radi alkohol a škaredo rozprávjú...a moje deti sú vychovávané inak a bude to pre nich šok, lebo oni ani nevedia, že majú ešte iných starých rodičov. A ako ho dostanem z domu po rozvode, keď tvrdí, že bez peňazí neodíde a má tu trvalý pobyt?Neviiem, čo mám robiť, je to hrozné, ani teraz nie je doma, niekde sa fláka, od tej hádky sa úplne odcudzil deťom, kašle na nich ešte viac a po nociach je preč a deti by s ním chceli byť...
Čo mám robiť keď zase niečo úmyselne pokazí,tak ako minulé leto? Všade má kamarátov, aj medzi policajtmi, mám v takom prípade volať políciu?
A ešte jedna vec. Pracuje ako vodič v jedne spoločnosti a tovar, ktorý rozváža, tak z neho kradne a potom predáva za polovičnú cenu a aj tak získava peniaze na alkohol, a potom je hrdina, že má peniaze a že on nemá problém s peniazmi. Ako by som mala oznámiť firme, že sa toto deje, ale aby sa to on nedozvedel? Keď som mu totiž povedala, že mu na to prídu, povedal, že ja som spoluvinník, lebo o tom viem, takže čo mám urobiť? Zaslúžil by si takú príučku. Alebo to mám nechať na náhodu, kedy mu na to prídu?
Dúfam, že mi niekto poradí, ako sa dostať z tejto šlamastiky tak, aby sa moje deti nemuseli hanbiť za otca a neprežívali stres pri stálych hádkach rodičov.
Komentáre
No žienky milé máte to ťažké.....
Viem o čom hovoríte,mám doma to isté,nezáujem o deti,jediná jeho nápln postarať sa o svoje blaho,už sa do toho priplietol aj alkohol,urážky a v poslednej dobe vymýšlanie si čo a ako mu ubližujem,že ho sledujem a čo ja viem čo ešte...
Paranoja ??? .....neviem
A ja chcem popri tom,mať už len klud a to hlavne kôli deťom.
A tak som si po pár rokoch takéhoto manželstva ktoré len graduje a naberá na urážkach a alkoholických a urážlivých výstupoch,podala žiadosť na rozvod manželstva.
S domnením,že potom už hádam bude konečne pokoj....
Opak je však pravdou,urážky sa stupnujú,neváha zájsť až tak daleko že mi škaredo nadáva pred starším 8 ročným synom.
Ale čo mi najviac od podania žiadosti uberá síl a neskutočne ma to ničí,že príde domov nad ránom,zobudá ma,lebo mi potrebuje nadať v alkoholickom opojení,a ráno hocikedy aj o piatej pol šiestej urobí taký cirkus že pobudí aj deti,lebo on zaspal a my zato môžeme.
Sebec ???
Určite hej,a v poslednej dobe mám vážne podozrenie,že nie je psychicky v poriadku,čo určite nie je.
Neviem načo ešte chodí vlastne domov.
Chodí len na pár minút cez den a aj to len aby si dvíhal na mne svoje velmi nízke sebavedomie a ego.
Prečo vám tu toto všetko píšem??????
Len s jedného dôvodu....
Toto všetko sa začalo diať hlavne po podaní žiadosti,ale viem že keby som ju teraz stiahla,tak to len o to viac posilní jeho ego a bolo by to ešte horšie a preto idem dalej.
Píšem to preto,aby ste tie čo sem píšete o tom že uvažujete nad rozvodom,aby ste rátali aj s touto možnosťou,že možno príde...vo väčšine prípadov určite....
Tak aby ste s tým nielen rátali,ale aby ste sa najmä psychicky pripravili nato,čo bude,lebo vy to MUSÍTE zvládnuť kôli DEŤOM.
Takže,ak je ešte akákolvek aj tá najmenšia možnosť zachrániť manželstvo,už len tým že sa dá s partnerom o týchto veciach rozumne porozprávať a nie je to len nejaký manier či pomsta...UROBTE TO
Ale ak to už fakt nejde a rozvod je to najposlednejšie možné riešenie,tak si podajte tú žiadosť.
Ale budte pripravené nato čo príde a hlavne to už potom nevzdajte,len preto že vás partner niečím vydiera či zastrašuje,lebo ak sa už zníži k tomu,tak nestojí zato,aby kráčal cestou životom po vašom boku.
Držím palce 
Rozviesť sa a zostať bývať spolu v jednej domácnosti nemá význam. Myslím si ,že tam je to už potom neznesiteľné. Skôr by som preferovala odísť od seba / ak je kde, napr. k rodičom, buď jeden alebo druhý/ a čas ukáže ako ďalej. Buď alebo...
Vemi ťažko radiť. Tak zarúbanú cestu vyčistiť, to by chcelo strašne veľa odhodlania, sily, energie a najmä lásky, ktorú v tvojom príbehu postrádam. Problém nastal niekde na začiatku, teda, ak si si nebrala alkoholika. Cítiť z tvojho príspevku, že na manžela vyvíjaš veľký nátlak, chcela by si, aby ťa poslúchal ako dieťa. Nedali ste mu veľa možností, ty si sa sobášila asi s tvojimi rodičmi, ešte aj tá vaša časť domu je písaná na tvojho otca. Uvažovala si niekedy, že on uteká k robote a alkoholu z dôvodu, že sa cíti ako piate koleso na voze? Nedala si deťom možnosť spoznať vlastných starých rodičov z jeho strany, nech sú, akí sú. Veď by si na tej návšteve bola s nimi, ustriehla by si, aby sa nič nestalo. Zdá sa mi, že ho máte za outsidera, takže sa už ani nesnaží. Žiarlivosť už asi potom vyplýva z alkoholu. A k tomu udávaniu, to nemyslíš vážne. Máš málo problémov doma, veď vaše deti nežijú v harmonickom prostredí? Nepotápaj ho ešte hlbšie, je to otec tvojich detí. Prajem ti, aby ste to vyriešili bez zbytočných podrazov a s ohľadom na deti.
tatiana ja mám žiadosť spísanú už rok a kvôli tomuto ju váham podať, stačí že sa pohádame a už robí naprieky, čo bude ked tú žiadosť podám? neviem, ale určite nie klud, preto váham, ja sa nevládzem už ani hádať, už sa ani nehádam, on kričí sa kludne odpovedám, ale je mi z toho na ....., už neberie ohľad na nikoho a na nič iba na seba a to ani nepije, všetko robí za triezva, čo by bolo keby si vypil, neviem, párkrát sám priznal že jednoducho ho pochytí amok a vtedy hučí a hučí, nedokáže sa ovládať, ale prečo to teda nechce riešiť, hučí za všetko, už nám nedokáže nič poriadne povedať, ked mu niečo vadí, čo je stále tak len vrieska, agresívne, ale na druhej strane nie je to ani zdravé prostredie pre dieťa,
Ludkaaa.....ja som si podávala žiadosť skoro rok a asi muselo prísť horšie aby som sa odhodlala.A pravdu povediac sa mi po tom trochu ulavilo,že som konečne nabrala odvahu a chcem si žiť svoj vlastný život,s deťmi,ale hlavne s láskou,pokojom a bez kriku.Tiež nevie nič povedať normálne,len húka,alebo ignoruje mna aj deti a keby si videla ako sa tie deti na neho lepia ked príde a on ich obíde a ide dalej.Toto začal robiť najmladšiemu 1,5 ročnému,no proste srdce mi trhá ked to vidím.....
Ked raz niekto nechce komunikovať,tak s tým nič neurobíš,donútiť ho nemôžeš a keby aj....čo by si s toho mala.Ak to nemá chcieť on sám,žiť s nami ako rodina,tak len s donútenia o to nestojím...
A ked sa už partner odhodlá povedať ti oplzlo pred deťmi...tak velmi si už s ním nemám čo povedať
Viem čo prežívaš,ako aj ostatné.....je to ťažké.Najhorší je ten strach,tan nás ničí.
a
ked to tu tak citam, kladiem si stale otazku: PRECO ste s takymito muzmi, co vas pri nich drzi? Strach - zo samoty, z jeho nasledneho spravania, z odsudenia okolim...?
Nie, neviem si predstavit, ze by som fungovala v takomto vztahu. Vsetko ma svoje priciny a myslim, ze neexistuje model - bezchybna, dobra zienka a hnusny, zly chlap. Ono to bude asi nejak inac. Niekde sa stala chyba, mozno tam, ked ste odpustili, tolerovali prve prejavy takehoto spravania. Mozno tam, ked ste sa snazili muza prerobit na svoj obraz, ked ste od neho ziadali poslusnost...
Viem, dobre sa mi tu medituje, lebo v niecom takom nezijem. Ale chcete nazory inych ludi, preto som si dovolila...
Nechcem posudzovat, odsudzovat, sudit, poucat, ale myslim si, ze zacat treba OD SEBA. Vziat zivot do svojich ruk, nedovolit druhemu to, co mi vadi, ak to nejde, tak proste najst odvahu ist od seba. Hladat riesenie, AKO SA TO DA, nie dovody, preco sa to neda. Lebo tych najdete na kazdy prst desat. Ale potom budete nestastne aj nadalej.
A HLAVNE by som v takejto situacii myslela na svoje deti - ci toto je to, co im chcem dat do zivota ako priklad rodicovskej lasky, ci toto je to, co im chcem ukazat ako vzor manzelskeho spoluzitia. Aj vase deti raz budu rodicia a manzelia - ako sa budu spravat k svojim detom, partnerom...?
Moja dobra svokra si tiez preskakala s muzom vselico, mala aj moznost odist - odmietla to a prijala takyto zivot ako svoj "kriz", jej oblubena fraza je : "jedna zena musi tolko vytrpiet..." - nuz neviem, som zena a napriek tomu nehodlam trpiet. Chcem normalne zit, v laske a ucte.
Eva 
suhlasim s kazdym tvojim slovom 
Taktiež súhlasím
Akurát musím iba dodať: Kto chce kam, pomôžme mu tam. Vy, milé dámy, nehľadáte možnosť ako si zmeniť život k lepšiemu, ale ako zostať tam kde ste. To sa tak bojíte života bez chlapa??? Máte strach, že vám nebude mať kto vynadať, pourážať vás a poprípade vlepiť pár faciek? Ak toto potrebujete, tak len pekne sťahujte žiadosť o rozvod a dalej si vegetujte v takom báječnom vzťahu. Je nás tu veľa, čo nabrali odvahu, zbavili sa hulvátov a teraz si žijeme v spokojnom vzťahu so spokojnými deťmi. Na svete je dosť mužov čo si vážia ženu ako partnerku a vedia sa postarať o rodinu a aj o deti.
Baby, dočerta naberte odvahu. Ked si už nevážite seba, majte ohľad aspoň na vlastné deti.
areta
Aretta.....to si naozaj vážne myslíš,že hociktorá žena na svete má rada,ked jej chlap nadáva,uráža ju a nedajbože aj mláti ?
Toto si naozaj myslíš,že to niektorej takto vyhovuje ?????
A netrep prosím ťa,že hladajú môžnosť ako zostať tam kde sú !!!!
A najviac ma už bere pri slovách typu,berte ohlad aspon na tie deti.....ukáž mi jednu matku,ktorej nezáleží HLAVNE na deťoch a nechce tento stav zmeniť HLAVNE kôli deťom.
Baby ved neblázdnite s takýmito niektorými rečami.....
Tani, ked im to nevyhovuje, preco potom ostavaju v takom vztahu? A veruze poznam aj mamy, ktorym vlastne pohodlie bolo nad zaujmy deti...Ved vydrzime...ved nejak bude...ved su aj horsi muzi ako ten moj...ved som si asi zasluzila...maju ospravedlnenku na vsetko...
Lyduš...ale také mamy určite nepíšu sem a nemajú starosti ako tento stav zmeniť.Mama ktorá hladí viac na svoje potreby ako na potreby svojich detí....to je už iná kapitola.
Ono nie každá má tolko odvahy a guráže,aby niečo podnikla obrazne povedané zo dna na den....niekomu to trvá menej,niekomu dlhšie.
Ale to sme my ludia,každá sme iná.
Ale nedá sa ani povedať s určitosťou a hlavne s takým presvedčením ako to tu už aj padlo,že im to vyhovuje,alebo že sa im život s takýmito chlapmi nedajbože páči.
Strach je svina a vie poriadne zamiesť v niektorých ťažkých životných situáciách aj s tvrdšími náturami....a tento strach je spôsobená HLAVNE s obáv o deti !!!!
Či bude schopná sa o ne plnohodnotne postarať,dať im to základné pre život čo potrebujú.
Toto nie je o tom či to niekomu vyhovuje,ale o zodpovednosti za tie deti,ktoré sú pre nás všetkým na svete.
Neobhajujem takéto počínanie,zostávať v takomto nefungujúcom vzťahu,ktorý navyše velmi zle vplýva na deti,ale ani si nedovolím povedať že toto môže niekomu vyhovovať.
Toto je fakt ťažké nad týmto polemizovať a pritom sa nedotknúť slovne nikoho,lebo každá jedna z nás má nato svoj názor,žije iný život a niekedy fakt nevieme pochopiť čo človeka vedie k tomu čo robí........
Nuz naozaj NIKDY nevies, kto sedi na druhej strane "pc". To je ale vedlajsie.
Aretta to skor myslela sarkasticky...sama si tym presla aj ona...
Obavy o deti....deti nie su hlupe....da sa aj malym detom vysvetlit ze teraz je doba, kedy sa treba uskromnit a ked aj nebude na lyziarsky, tak nevadi, bude neskor, na nieco ine...Lucia bola prvacka, fakt sme nemali vela...mali sme menej ako malo....prezili sme, verila so, ze je to prechodne...niekde sa treba odpichnut a prekonat strach...ten strach o deti je len maskovaci manever, je to nas sebecky strach, nase EGO sa buri a boji sa ze by sa mohlo mat horsie...a nie je to tak, pretoze ked sa zbavis cloveka ktory ta bije, nadava, ponizuje- tak uz len toto je vyhra...a velka...ego je svina hnusna jesitna...ono nam nanucuje strach o hmotne statky...a si zober nejaky cernosky kmen v busi...chyba im nieco?
či chýba niečo černoskému kmenu ?
Hej.......antikoncepcia 
Antikoncepcia je dovod preco sa zena boji odist od muza?
to bolo myslené že preto ich je v tom černoskom kmeni tak vela,hoci sú chudáci chudobní,lebo im chýba antikoncepcia
Ale zase sú bohatí v niečom inom...
Ja som to zas myslela tak, ze nepotrebuju ani kozenu sedacku ku stastiu ani auto ani telku ani notebook ani ine chujoviny , ktore my povazujeme za strasne dooooooleziteeeeee pre zivot.
viem ako si to myslela srdiečko.....a ako im je bez toho všetkého dobre....
naozaj su aj take zeny. co si povedia, ved moze byt aj horsie (tym casto myslia, ze po rozvode ostanu bez penazi, budu sa musiet viac ohanat a mozno to nepojde tak lahko, nechcem sa im do tej neistoty s nejasnym koncom. ved komu by sa zase aj chcelo. ale najdu sa take, co to risknu a nie vzdy z toho nejasneho konca sa vykluje nieco horsie, nez mali. obvykle je to nakoniec svojim sposobom lepsie.) - proste na iste zazemie a istoty sa lahko zvyka a tazko sa od nich uteka.
a tak radsej vydrzia toto i hento. maju z toho nervy, depresie a maju stavy, kedy by najradsej nieco prevratne menili alebo so sebou skoncovali. ale vzdy nakoniec skoncia tym, ze si len niekomu pozaluju. podla okolnosti - niekomu len tak obozretne, neznamemu, kde citia, zeby sa to nemusel nikto dozvediet, aj tvrdo. tym to zo seba dostanu a ide sa dalej na istu dobu.
a hovoria, ze musia vydrzat, lebo ludia, rodina, deti, reci, povest, ...
no a ked ich potom ten muz nahodou sam opusti, tak su to takmer prototypy obeti. co vsetko ona vydrzala, obetovala, urobila, tie premarnene roky a on si iba hrabe pod seba a pre seba a neberie ohlad...
ale toto samozrejme nezahrna vsetky dovody, preco zeny ostavaju v manzelstvach, kde trpia. no na niektore sadne tento popis ako uliaty.
Hmmm....ja osobne tiež poznám pár takých žien a na tie presne sedí tento opis ako píšeš Ty Magic...ale tam už skutočne zlýhavajú aj ako matky,čo je dosť smutné
Tatiana, veľmi dobre viem o čom píšem a stojím si za tým
Tiež som hľadala výhovorky ako neodísť od muža. Žiadosť o rozvod som plánovala poslať zopár rokov. Napísanú držala v šuplíku. Už ked som bola tehotná s druhou dcérou som túžila po rozvode a klude. Dcéra chodila do školy ked som sa rozviedla. Deti boli dobrá výhovorka prečo zostať zahrabaná v nefunkčnom vzťahu a sebaľútosti. Po čase som ja bola zrelá na sebevraždu a dcéry na psychiatriu. Bulímia a podobné radosti boli mojimi spoločníkmi pár rokov. Mladšia dcéra si nesie dôsledky mojej neschopnosti dodnes. Vtedy som si myslela, že robím dobre pre deti, že ja sa obetúvam(brokenheart) (brokenheart) BLBOSŤ, svojmu strachu som obetovala deti. Až ked ma dcérina psychologička upozornila čo vlastne robím, som sa zbalila a šla. Zohnala som si podnájom, zbalila deti a psa a odišla som. Aby som naň mala, chodila som v rámci dovolenky do zahraničia makať. Doma veľká dáma -ekonomka- vonku trubka s táckou. Dcéry nechodili v škole na obedy, nemali sme na to. Rožky sme nekupovali, chlieb bol lacnejší. Našim som sa nepriznala ako sme na tom, žobračenky som nechcela. Alimenty bolo a aj je niečo načo sa nespolieham. Nechodia... Ex má novú rodinu, neobťažuje sa. Stále si myslíš, že neviem o čom točím??? Som si istá, že ked som to dokázala ja, Lydushka a aj dalšie ženy, dokáže to každá. Len sa prestať ľutovať, fňukať a hladať výhovorky.
aretta,
mas moj obdiv
Eva
dakujem 
ono to bola z núdze cnosť 
Hmmm...Aretta....prepáč
Včera som bola so synom u psych.
Už aby bol ten rozvod aj za nami...
Je to tak, že každá z nás má svoju story
Držím palce aby si to mala aj ty čo najskôr za sebou. Dúfam, že malý bude v pohode. Deti sú silné a nie sú hlúpe a slepé.
Mne sa ešte aj rozvod komplikoval, naťahoval ho vyše roka. Prišiel až ked hrozilo, že ho predvedú policajti a pohŕdanie súdom 
Ďakujem
Najviac si prajem,aby sa to detí dotklo čo najmenej 
Asi by som sa pár vecí mohla od Teba naučiť...na začiatok
Ak niečo potrebuješ vedieť, napíš mail
Vieš, kočky majú pravdu. Takýto chlap využije každú tvoju slabosť. Nemyslím len fyzicky, hlavne psychicky.
Evka
neexistuje model - bezchybna, dobra zienka a hnusny, zly chlap
A ešte: nenechať rodičov zasahovať do vzťahu.
eva, tiež som kedysi nechápala ako môžu ženy takto žiť, nechať sa urážať, ale ked nemám kam ísť? mám sa vzdať vlastného bytu zobrať dcéru a ísť niekde preč? kam? najhoršie je že mi to ani nikto neuverí ako sa ku mne chová, pretože mimo bytu je milý, spoločenský , príjemný, a splní mi všetko čo mi na očiach vidí, pretože na všetko pritakáva, ale ako sa ku mne chová doma to nevidí nikto, pokiaľ ho človek neosloví, nechá tak, tak je všetko OK, problémy nastanú vtedy, ked od neho nedajbože niečo chcem, napr. čo tak pomôcť mi umyť riad, alebo podme sa porozprávať alebo poďme sa prejsť, /čo som pes, aby som sa venčil?/ nech ho nechám tak že on si oddýchne a ja si mám vymyslieť program, tak žijeme vedla seba, v tej istej domácnosti a vlastne spolu ani nežijeme, netreba ho oslovovať, nič od neho chcieť a všetko je OK, iné je samozrejme, ked zavolá niekto z rodiny alebo kamarát že niečo potrebuje, to si ide nohy polámať,
preco si na takyto model pristala?
Eva
netvrdím že som bezchybná a nie som ani dobrá, som hnusná, pretože ked ma naštve tak nevarím, neperiem nežehlím a odúvam sa pretože to tak cítim, a to dovtedy, kým ma to neprejde, a v našom prípade čo sa týka rodičov, nikto o našich problémoch nevie, nikoho do toho nezaťahujem, max. jednu kámošku, s ktorou sem-tam porozoberáme vzťahy a všetko možné, vyžalujeme sa jedna druhej,
Kto z koho - nie dobrý model súžitia. nie dobrý vzor pre dieťa.
a
Je to o tom neprikazovaní, treba ísť spolu (ale nie príkazom - dať mu na výber, nechce sa ti ísť s nami prejsť?), len to vás môže stmeliť a nasmerovať k lepšiemu súžitiu.
waikiki, on má vždy na výber, vždy mu poviem čo chcem robiť, kam ísť, alebo kam by som chcela ísť a či sa pridá alebo či chce niečo iné, takže vždy môže niečo navrhnúť, príp. sa nepridať, nikdy som to nerobila tak že idem a hotovo a ty bud pôjdeš alebo nie, veľa krát sa stalo že navrhol niečo iné tak sa program zmenil,
To je prvý krok, ďalší je nerobiť si naschvály.
ja naschvály nerobím, ale ked niekto začne na mňa kričať a hrubo sa so mnou rozprávať a nedokáže mi normálne slušne odpovedať na otázku tak to veru neznesiem, a to že nevarím, neperiem, prečo by som mala niekoho obskakovať ked si to nakoniec ani neváži
V tom prípade, ak je to neznesiteľné, načo čakáš?
Waikiki...nejdem sa ťa pýtať aké máš ty manželstvo,myslím si žeby to bolo zbytočné...
Len NESÚHLASÍM s tým čo píšeš o tom,že treba ísť spolu a.......tak dalej .
Vieš,ak raz niekto ani len nečaká nato,čo mu ideš povedať a stačí že sa len pozrieš na neho či len ideš otvoriť ústa a on ti s fleku povie NIE,bez toho aby vôbec počkal čo chce tá žena,tak to je už s jeho strany čisté chrapúnstvo....toto mám ja doma.
Ale nehovorí to len mne takto,ale aj mame,otcovi a súrodencom.
Takže nesúhlasím úplne s tým čo tu niektoré žienky píšu,radia,uznávam vo vela majú veru aj pravdu,ale niektoré veci si treba skrátka prežiť,odskúšať na vlastnej koži,lebo nejedna žena niekedy povedala,že keby ju muž čo i len raz udrel,tak nie je s ním.....a teraz tie isté nešťastné ženy volajú na krízové linky,ale dôvody prečo to znášajú vedia len a len oni.
Tiež to neviem pochopiť,ale.....nič také som nezažila že by ma muž obtlkal,tak skutočne si nedovolím TERAZ hovoriť ako by som reagovala a podobné úvahy.
A viac menej mám pocit,že tieto ženy,trebárs aj tie čo tu teraz píšu,sa musia pred niektorími obhajovať a brániť...a toto nepochopím,že PREĆO ????
Tatiana,
to, ako sa partner sprava ku svojim blizkym, vidime uz pred svadbou, ci nie? Aj to je jedna z indicii...
Ty atu aj vo svojom prispevku vyssie pises o tom, ze tvoj partner sa k tebe a k detm nesprava pekne. A len ty poznas dovody, preco to tolerujes a si s nim.
Ako je tu na NM zname, pracujem v polepsovni pre dievcata. A ver mi, velka vacsina nasich dievcat pochadza z rodin, kde to funguje podobne, ako tu niektore opisujete. Zazivaju doma hadky, bitky rodicov, ostavanie spolu "kvoli detom" atd. Tieto dievcata tym, samozrejme trpia, odraza sa to na ich spravani, na ich zlyhaniach a velmi casto si vyhladavaju problemovych chlapcov. Preco asi...?
Nemyslim, ze ako pises, treba si niektore veci prezit na vlastnej kozi. Mozem mat na tieto veci nazor aj bez osobnej skusenosti.
Fakt je, ze zeny, takto zijuce, nenachadzaju pochopenie u svojich najblizsich. Ale obhajovat sa naozaj nemusia pred nikym. Je to ich volba, ze takto ziju, zodpovedaju sa samy pred sebou. A pred svojimi detmi.
Eva
Evi....jasné že môžeš mať nato názor aj ked si to nezažila na vlastnej koži,to ti nikto neberie,napokon ved máš nato aj plné právo.....ale ja stále tvrdím,že názor je názor ale vlastná skúsenosť je vlastná skúsenosť.
Ono je pravda čo sa hovorí,že sto ludí sto chutí a tak isto aj na túto problematiku sa pozeráma každá jedna z nás inak....
Hmm...aj ked je pravda že každá má slobodnú volbu ako bude žiť a či bude žiť práve takto ako nechce,ale odpoviem ti prečo to takto mnohé a aj ja napríklad tolerujeme a necháme zájsť až takto daleko.
Lebo je doba taká aká je a problémom číslo jeden je u každého v dnešnej dobe otázka bývania.
Verím tomu,že aj ked možno nie každá,ale väčšina týchto žien,keby mali bývanie a možnosť odísť od takýchto partnerov tak už im dáááávno netrpia tieto ich úrážlivé prejavy. Tomuto verím.....
Toto je ten dôvod PREČO....
to je to hladanie dovodov, preco sa to neda, namiesto hladania sposobov, ako sa to da.
Spytaj sa lydushe, ona konkretne nieco taketo zazila, uz tu o tom parkrat pisala. Zbalila decko aj seba a prchala z katastrofy. Aj za cenu docasneho znizenia zivotneho standardu.
Doba je aka je, vzdy bola nejaka, toto nevidim ako dovod. Len ako ospravedlnenie sa pred samou sebou.
Budem sa opakovat, ale prilis casto sa stretavam s detmi, ktore vyrastali v takomto nepriaznivim prostredi. A viem, ake nasledky to na nich zanechava.
Aj ja mam dve deti a neviem ani nechcem si predstavovat, ze by som dovolila, aby takto zili.
Eva
Hej to o Lyduš viem,sama mi to povedala....a poviem ti klobúk dole.
Tiež hladám spôsob ako sa to dá a odísť,ale viem aj to,že bývanie či šťastie len tak z neba napadá,o to sa treba pričiniť a hoci sa snažím,niečo ide lahšie a niečo ťažšie.
Ja to riešim tak,že ked mi niečo nejde a neviem ako dalej,tak si ked už mi je velmi ťažko poplačem a zahryznem sa do toho ešte viac a robím všetko preto,aby sa to pohlo vpred.
Nikdy som nehladala dôvod ako sa niečo nedá,až taká slabá zase nie som
Tu je fakt ťažké radiť,pretože nie vždy poznáme dôvody a okolnosti toho druhého.....hmm
Tak rada,by som poradila žienkam ako s toho von,ale sama sa motám...hoci už som vykročila vpred,ale sama mám ešte pred sebou poriadný kus cesty 
drzim ti palce
Eva
Ďakujem Ti Evi
A aj ja držím palce žienkam,aby sa všetko vyriešilo v ich prospech,aby našli ten svoj pokoj,ktorý tak hladajú......
Ano, lydusha je majster utekov a toto mi asi ostava navzdy- ked neviem kudy kam, prcham.
Aj sa snazim problem riesit - chvilu. No ked to nejde, tak to nejde. Pojde to inac. Na nikom nevisim tak, ze bez neho neviem existovat a ked mi robi dusevne priecno tak to uz je potom kratky proces...
No niekedy ten utek nic neriesi, je to docasne...hlavne ked clovek uteka tak, ze zavre dvere. oci, usi pred problemom a mysli si, ze je to prec.
prdlajs. Pride to znova, v inom rozmere...plus bonus.
Takze je dobre prist tomu na klb, preco sa to stalo, zrovnat si v hlave, preco je ten partner zrazu iny, co sa deje, je to v nom, v nas, vo mne?
Malkto si prizna, ze ano, aj ja mam svoj diel viny...
Ja to po rokoch smelo poviem, ze som na 50% vinna aj ja...ale po rozvode bol tem smrad len on...a pre neho som bola najhorsi tvor iba ja...
Strach z financnej istoty, strach zo samoty, strach o neviem co....strach je najhorsia emocia ktora mava s ludmi...a ako raz polarka povedala, mna nedefinuje vztah s nikym....ja som ja ci s tym ci s onym, ci s mamou ci bez mamy....stale som to len ja...a vydrzat sama so sebou, to je umenie, ktoremu sa ucime cely zivot...vzdy radsej niekomu visime na krku, sme vdacni za lasku, za objatie, za usmev, za peniaze...
Ked toto raz tie baby prestanu riesit a zacnu si vazit seba sa, milovat seba sa v prvom rade, potom pridu na to, ze vlastne nijakeho tyrana im netreba....
Hmm.......
Tak na toto niet čo povedať bosorôčka naša...
Ach tááá Tvoja gula gulatá
taaaaaaani, ked treba, vies, kde ma najdes Kludne napis, aj o polnoci.
a