Dobry den, mam 19 rocneho potomka s muzom, kt. sa okrem pravidelneho vyzivneho nijakym sposobom nepodielal na vychove,ci inych vydavkoch na dieta, vianoce, narodeniny odignorovane. Po ukonceni strednej skoly (dieta nepokracuje v dalsom studiu) ex samozrejme okamzite podal ziadost na sud o zrusenie vyzivneho. Dieta pocas prazdnin brigadnicky pracovalo, momentalne je vsak bez prace, evidovane na UP bez naroku na davky, cize jeho cisty mesacny prijem je nula. Aj napriek tomu sud "odklepol" exovi zrusenie vyzivovacej povinnosti. Nie som zastanca zivenia "prizivnikov" do ich 26 rokov, avsak tento rozsudok ma mierne povedane zaskocil. Najma, ked si pomyslim, ze cely ten cas bolo dieta pre neho len financne bremeno, ako vec navyse v jeho zivote... Napadlo ma, ze podla rozhodnutia sudu som i ja zbavena vyzivovacej povinnosti a de facto by som mala potomka vyhodit na ulicu, ved nejako si uz predsa poradi, tak predsa rozhodol stat...
Je takyto postup normalny? nie je zakon, kt. hovori o vyzivovacej povinnosti dovtedy, kym dieta nie je schopne same sa o seba postarat???
Dakujem.
Dobrý večer,
v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. V zmysle tohto zákonného ustanovenia sa Vaše dieťa dokončením prípravy na budúce povolanie stalo schopné samé sa živiť. Tento stav však nemusí byť definitívny, ak by sa napr. Vaše dieťa znova zapísalo do školy, otcovi by znova vznikla vyživovacia povinnosť. Keď však už neštuduje a dokonca je zaregistrované na úrade práce ako uchádzač o prácu, rozhodnutie súdu je z právneho hľadiska úplne normálne 
aj keď normálne a zákonné nemusí byť vždy spravodlivé
Pekný večer prajem.
Mgr. Róbert Bános, advokátska kancelária
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte
