V prvom rade gratulujem k batozku stastia Jeanny 33 
Vies ono sa tak hovori ze pri porode sa s babetkom rodi aj strach ,zodpovednost za toho maleho cloviecika ,urcite tvoje obavy su znasobene aj tazkym porodom a stresom po porode ked malicky nedychal ,je to uplne normalne ze tieto silne obavy sa objavili ,ale netreba uz na to mysiet a vraciat sa k tomu zazitku dozadu ,treba sa anjelom podakovat ze to dopadlo takto a ste doma spolu v zdravi a stasti a spokojnosti ,porod je narocny aj vsetky zmeny s nim spojene ,ale skor na vsetko mysli pozitvne a vsetky pocity ktore prisli ber s nadhladom ,musis pochopit a akceptovat aj seba ,unavu aj novu situaciu ,relaxuj s malickym ,mysli na pekne a prijemne veci ako malicky rastie prospieva aka ste stastna rodinka ...
Ja som mala podobny zazitok pri prvej dcerke ,porod tazky dlhy ,malej sa nechcelo ,ale zvladli sme to ,lenze mliecko sa nie a nie spustit a malicka bola nervozna hladna a tak sa snazila a ja snou ze jej ostal nosik pricapeny na mojom prsniku a cela zmodrala ,ja som nevedela co sa deje preco ved som davala pozor ,bola som opatrna a predsa ,ale ....zvladli sme vsetko ,dcerku som uspesne dojcila do 2 rockov kym som uz ju musela odstavit pre druhe tehotenstvo ....takze drzim palceky vela trpezlivosti ,lasky ,pohodky a ziaden stres 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte maminky,
tak konečne s niekoľko dňovým meškaním sa nám už narodil synček Samko, valibuk 4150g, 58 cm. Aj keď sme mali komplikácie pri pôrode a Samko musel brať atibiotiká, sme už druhý týždeň doma. Zatiaľ si na seba zvykáme, aj keď to nie je stále ľahké zistiť čo práve potrebuje keď plače, ale verím, že časom to budem vedieť presne. Je to moje prvé bábätko tak sa iba učím. Trocha Samka trápi bruško a vetríky tak občas v noci nespinká ale verím, že to bude iba lepšie. Čo ma ale viac trápi je ten strach a obavy, ktoré mám od pôrodu, trocha som ešte precitlivelá a veľa veci ma rozplače, ale ten strach o malého Samka ma občas desí. Možno je to tým ťažkým pôrodom. Samkovi museli pomôcť vakuovým extraktorom a dokonca 2min. nedýchal sám, mal okolo krku a nožičky obtočenú pupočnú šnúru, a pri tom aj zlomenú kľúčnu kosť. Možno si to trocha vyčítam, aj keď som robila čo som mohla a vládala ale nešlo to asi inak. Sú moje obavy už na trvalo? Viem, že mamy sa o svoje deti boja vždy alebo je to znásobené tým pôrodom? Prosím píšte svoje názory ďakujem.