Ja teda zíram, čo riešiš?? Jasne že s manželom. Ináč si myslím, že muži by nemali byť "vykázaní" zo spálne kvôli deťom. Malo by to byť prirodzené spať stále vedľa seba..či vlastne spolu, ja si to veru ani inak neviem predstaviť.
Díky 
ja teda nechápem, prečo by mal muž spať v inej miestnosti
Ja nie som jediná. ktorá to takto riešila. No je pravda, že v tom období sme sa trošku odcudzili. Takže pri druhom budem už múdrejšia. 
Ahoj betty,moj partner ma tiez pracu,ze pracuje od rana do vecera-neskorecho vecera.Potom nemoze hned"vypnut"tak potrebuje svoj cas kym si ide lahnut spat.Po narodeni nasej dcery ja som sa samozrejme prisposobila jej rytmu-spankovemu.Takze som isla aj teraz niekedy idem spat skor ako partner.A tiez som mu na zaciatku navrhla,ze ak chce nech spi v inej izbe,tiez kvoli jeho praci,aby sa lepsie vyspal.No jemu sa akosi nechcelo od nas odyst,tak aj ked sa mala v noci budila on to akosi prekonal,prekonava,tak spime vsetci spolu.Tym som chcela povedat,za skus nechat mamzela rozhodnut sa ako chce,ako sa citi.Mozte vyskusat aj spolocne spat v s palni,no ak by bol unaveny,nevyspaty kvoli praci,tak nech sa radsej vyspi v inej izbe.Skus to nechat nanho nech sa rozhodne.Urcite to vyriesite tak aby ste boli vsetci spokojny a vyspinkany
Ja som to riesila tak, ze som sa odstahovala ja :) A to preto, ze malá celé noci vyrevúvala a tak som bola stále hore. To bolo uz s druhym dietatom. Ked sa to zlepsilo, tak sme sa vratili do spalne a malá spava (2r.) s nami - mame 3postele vedla seba. So synom sme vtedy na výber nemali a tak sme boli spolu. Manzel si na ten plac zvykol tak, ze ho vobec nebudil, iba v extrémnych prípadoch. Toto môže potvrdiť aj moja sestra, ktorá mala v spálni deti rovno 2.
Ale pamatam sa na to, ze ked som este deti nemala, tak mi prislo otrasne, ze by muz mal spat inde, ked pride dieta. Realita vsak môže byť iná a niekedy to nie je zlé riešenie.
U nás je to podobne,ako u Loriel a vôbec to neriešim,deti sú prednejšie a s manželom sme sa vôbec neodsudzili,ten čas si pre seba nájdeme vždy.
Len ho pekne nechaj v spalni aj so svojim babenkom, on si casom vytvori taku barieru, cez ktoru nebude pocut ani ... (dopln dieta, susedove vykriky stastia, chrapot manzelky 
)
Aj my sme spali spolu, Emka v postielke pri nas, potom sa prestahovala do detskej izby, ked mala 9 mes. S Tamarou to bolo insie /som presvedcena je ze je to polovicny orangutan / spala s nami asi do roka priznavam ze viac v posteli ako v postielke ale bez problemov sa premiestnila do detskej izby.
Teraz spia dievcata spolu a k nam prichadzaju rano, bohuzial je to prilis skoro a potom uz nespime 5,30 a podobne "svetove casy"
Nas ocko pracuje na smeny ale v inej izbe spal len vtedy ked mala Emka vysoke teploty a to som ju musela kontrolovat kazdu polhodinku....
Manzela netreba stahovat inam, muzi sa uz tak ci tak citia trochu na vedlajsej kolaji ked dieta sa narodi
Ak to nie je ozaj kritické, určite manžela nevystrnadiť zo spálne. Skôr bábätko postupne cca od 6-teho mesiaca zvykať na samostatnu postieľku, izbičku. Samozrejme, že to závisí od mnohých okolností, ale ak to ide, tak odporúčam.
No ja sa priznám, že mi máme v spánku doma pekný "bordel"....Syna sme presťahovali do dedskej izby, lebo rušil a muž rušil jeho navzájom sa budili....ja spím v obývačke alebo pri malom (podla toho čo išlo v telke a či sa bojím duchov alebo ufóncov )
A dcéra spí pri mužovy v spálni, lebo jej nevadí jeho chrápanie,a ona nechce spať sama....to je čo?
A mimo to - ak Vladka poprosím či neostane so mnou v obývačke - tak ostane, žiadne odcudzenie nebolo, každý sa u nás vyspí ako sa mu páči - ja viem mal by v tom byť sistém....sem tam sa v obývačke zobudím buď s jedným alebo oboma deťmi....a muž sa ráno vyspí lebo on sa ako jediný nepremiestňuje počas noci - tam kde ide spať tak tam aj vstane 
A nedramatizujeme, do osemnástky našich detí sa to snáď vyrieši za pochodu...
no žasnem
ja teda nechápem prečo musí byť manžel v spálni...ten môj tak škrípe zubami, že by som sa teda nevyspala, navyše máme rozlišný bioritmus a rušili by sme sa...ja oddelené spálne doporučujem, najmä ak vyprchala po rokoch vášeň
Nemusí, keď to tak chcete obaja, tak je to asi v poriadku. Ale príde mi to také neprirodzené, keď rodičia spia oddelene. Ve´d dieťa je oboch, tak neviem, prečo by mal jeden z nich spať inde. nech len obaja rodičia pekne spoločne znášajú nočné úlety dieťatka. A ináč, presne ako unbi písal, muži si aj tak vedia vytvoriť, keď spia, kolo seba takú nejakú clonu, cez ktorú neprenikne ani najmenšie zamrnkanie bábenka.
ja by som zas chcela, aby bol s nami, čo teda aj je. A navyše, ani nechrápe, ani neškrýpe zubami /sa teším /. To skôr moje deti sú v spánku hlučnejšie A okrem toho, ja som si už zvykla na toho môjho, že je vedľa mňa, že keď tam nie je, tak sa mi hrozne zle spí
MM,zasa si mi to vzala z pera.
Tak ja tiež som za to, že za každú cenu netreba byť v spálni....ten môj hrozne chrápe, čím ďalej tým viac....ja ho lúbim a on to vie, ale ja tiež niesom Matka Tereza aby som sa až tak obetovala....
A neviem prečo by to bolo nesprávne....je to len iné, zrovna som čítala v "La famme" článok o tom ako hrozne ludia príjmajú "oddelené spálne"....ja na tom tiež nevidím nič zlé - je to každého vec....a pokial sa to nedotýka žiadneho s partnerov - prečo by to malo vadiť....my sme sa vôbec neodcudzili...a vyspatým sa nám komunikuje lepšie
Súhlasím, nie je to nič zlé a ako spomínala tanka ak to vyhovuje obidvom partnerom, alebo je to prechodne či inak (chrápanie...)nevyhnutné nič proti. Takže sme všetky mali na začiatku jednoducho povedať u nás je to tak... a nič viac. Napr. my s manželom spíme na jednej posteli a tá druhá časť bola buď pre bábätko alebo ak sa niektoré v noci či nad ránom prikmotrilo. Jednoducho sme tak spali vždy a zatiaľ tak spíme a zaspávať v jeho objatí je pre mňa prirodzené, tak ako si on zvykol meniť polohu spania, keď sa ja otáčam, tak si otáčam aj jeho . Ktovie dokedy nám to takto vydrží?
U nas fungovali oddelené spálne pri každom malom nespáčovi, stačí keď je nevyspatý jeden, nemusíme byť obaja a takto možem drahému hodiť ráno na krk dieta, jedno, dve,tri, či štyri a zvláda starších aj do školy vypraviť, kým ja dospávam každú možnú minútu.
Tak. Uz som mala vypulene oci, ako som tu jedina za oddelene spalne. Ale suhlasim s Kamkou. Pri druhom budem spat s nim v jeho izbicke, aby sa drahy vyspal a vladal v praci. Pri prvom som uz inde pisala, ako bolo a bolo ZLE!
Asi tak do veku, kym dietatko neprespi celu noc, potom budem zase s drahym. A spanok mam ako vanok , takze sa nebojim, ze by dietko plakalo a ja spala. Zial, zobudi ma aj zakaslanie vo vedlajsej izbe ci chladnicka vzdialena cez 30 metrov - pocujem cez zastrcku a budim sa (!!!).
my sme fungovali v jednej posteli. Tiger pri najstarsom casto vstaval robit mu v noci mliecko, ked som uz nekojila, bola to jeho oblubena cinnost, nebranila som mu v tom, i ked mi potom svokrovci vykrikovali, ze nevstavam v noci k dietatu a spim v inej izbe (skadial mali taku volovinu netusim 
)Ale v pohode sme vzdy spavali aj spavame v jednej posteli. Hocikedy so vsetkymi tromi detmi naraz a milujem tie chvile tlacenice. A Tiger vzdy spi s takou chutou, ze ho nezobudi ani vybuch bomby. Ja mam podobny spankovy apetit, len mi je zahadou, ze ked je vonku burka a hromy blesky, rano o nej netusim. Ked vsak zamrkoce niektore z deti, hned som hore. Asi to bude dar pre kazdu mamu. Vdaka zan .
No veru, nie je chalp ako chlap
moj manzel netusi, ze deti v noci vstavaju, resp. vstavali, teraz uz celkom sporiadane spia, max. sa im cosi sniva, alebo im spadne paplon, ....
zaujimave ... no ja som naucena v stave nudze spat hocijako a hocikde (zaspala som opreta o zarubnu ked som citala knihu aby som sa udrzala na nohach a stihla vlak domov, lebo som bola maximalne nevyspata a do vlaku bola este hodina casu!). mne sa stava, ze sa zobudim az na to, ze ma boli nos a potom zistim, ze ma maly o moj nos opretu patu alebo koleno. ale to sa stava len ked je s nami ocino. ked som sama zobudim sa "relativne" zavcasu aby som prcka ustrazila
jednu dobu mal priatel pracu na 3 zmeny. dieta v izbe tiez malo nejake naroky. no asi by mi bolo luto keby sa pratal prec a mala by som aj vycitky, radsej sme sa velmi zavcasu rano s prckom vybrali na prechadzku, nech sa ocino ako tak dospi. a on tiez nemal snahu z izby odist aj ked bol casto nevyspaty. spavali sme takmer non stop v objati. predtym sme casto spavali na jednej posteli, navzajom sme sa nevyrusovali.
ale ked vam vyhovuje spanie oddelene pohorsovat sa urcite nebudem. mozem sa len tesit, ze aj ovca cela aj vlk syty
Ale je to fakt divné - ako chlapy separujú zvuky....ani ten môj netuší kolko krát že som celú noc pochodovala po byte a zaspávala som až okolo pol piatej....a ráno sa diví - pričomž v byte je hluk, malý hučal ako tur, mikrovlnku som zapínala najmenej stokrát a aj TV som mala zapnutú aby som nezaspala, čo sa mi stávalo aj po stojačky, keď som si malého nosiavala v babyvaku (lebo bol na ňom mierne závislý)....a on ráno - že čo som taká nevyspatá....a diví sa a diví - že on nič nepočul....asi to dostávajú do výbavy
Hmmm. Sama este babo nemam, ale moj nazor je spat SPOLU. Potom manzelovia (asi nespisovne) 
nechapu, preco su maminy doma s babatkom take unavene (kedze nerobia). nech vedia co je to starostlivost o babo.
Kamoska sa automaticky prestahovala (ako nejaka babysitterka) do vedlajsej izby, kde bola s babom. Navzajom sa odsudzili. A teraz uz ma 2 deti (1/2r. a 3r.) a stale spi s nimi v izbe.
Pozerali sme nejaky film vcera a tam bol par, ktory kazdu noc spal na manzelskej posteli a v strede nich lezal ich 3 rocny syn. Ani sa dotknut nemohli. Moj mi vtedy povedal, ze ked budeme mat babo, nech len (neviem, od kolkeho veku) nenosim dieta do nasej postele, ale nech spi v izbicke.
Mariuska,keď budeš mať deti,tak potm napíš,či sa niečo zmenilo,pretože ja sama som mala taký názor ako ty. ,a ako píšu baby,niektorí manželia sa nezobudia / ani ten môj/,ani keď sekery padajú a stromy pília.To skôr oni ešte vyrušujú bábatka napríklad chrápaním,škrípaním zubov a tak.Prvé mesiace nie,ale keď sa bábätku zlepší sluch.........A my sme sa navzájom neodsudzili,nemyslím si,že je to tým,či manželia spolu spávajú v jednej posteli,alebo nie,dokonca som niekde čítala,že manželstvá,kotré majú oddelené postele vraj fungujú lepšie,pretože sa ľudia lepšie vyspia,sú menej nervóznejší,tým pádom sa menej hádajú........Ja ale týmto netvrdím,že majú spať oddelene,nech si každý spí ako chce,len nesúď podľa nejakého filmu,alebo kámošky.Keď príde dieťa,mnoho vecí je ináč.
VYVY hráme ping-pong ... toto si ty mne zobrala do písmena z pera
...veru veru, som zvedavá jako obrátiš až budeš mať bábo v náručí a striehnuť na jeho dych aj v noci... a môj chlap bol a JE-TATO-ZLATO, nebyť neho, prvé štyri mesiace po pôrode by som to psychicky nezvládla
...
... oddelené spálne sú na západe( poznám viacero fungujúcich vzťahov) bežná vec
pridam svoju skusenosť....
pri prvom dieťatku sa manžel odstahoval zo spalne na 2-3 mesiace, spal v obývačke..mala sa často budila..ked sa to začalo normalizovať, vrátil sa spať...to som bola ale oduta a podobne /vekom človek ma potom ine priority/...všetko bolo ok...Lucku sme dali do detskej spať ked mala asi 20 mesiacov...
Ked sa narodil naš princ...s nim to bolo horšie so spankom ako s malou...takže drahy sa odstahoval do detskej, k Lucke..a tam s nou spi dodnes...bol čas ked Lucka spala so mnou v spalni kym pricn spal v postielke...pred polrokom ju začal odmietať..takže spím v spalni na velkej posteli s nim ja...a uživam si to...stale sa v noci budi...takže tento stav ešte nejaký čas potrva...
a poviem vam..tak ako mi to pri prvom vadilo že muž nespi s nami, tak teraz si to pochvalujem...už ked minule išiel spat ku nam, tak som nevedela spať..čo mi "vadil" on nevedel spať kvôli malemu...no tak načo to siliť..takto sa pomojkame v obývačke.. a ptoom sa vyberieme každý svojou cestou...a máme k sebe bližšie ako hocikedy predtym..
stále si myslim že je to o vzťahu a nie o tom kto kde spi...
ale podotýkam že pred 4-5 rokmi by som hovorila, alebo teda písala inač...
my sme s manželom spali rok spolu - aj s bábätkom v jednej izbe, potom 3 mesiace spal manžel v inej miestnosti a mne to veru vadilo. zo začiatku to bolo super, lebo sme sa s drobcom vyspali, lebo manžel chrápe, prehadzuje sa a taaak. ale aj on začal vnímať, že drobec je všímavý a je zvyknutý byť len so mnou. takže aj tato si uvedomil, že tá blízkosť je dosť dôležitá. a niet krajšieho pohľadu ako keď vy odídete z izby a drobec nevie odtrhnúť oči od spiaceho tatka a samozrejme aj tato je rád, že ukazuje, kde ocinko chrapká. teraz sme v pohode - buď ja tak tvrdo spávam alebo tato menej chrápe (alebo sa ovláda). ktovie. ale aj tá odluka pomohla. len horšie je, že chlap si zvykne na super život - že sa vyspí a potom je problém dostať ho späť do spálne ...
bez ohladu na rady,ktoré dostaneš sa aj tak rozhodni podla svojho...naša malá sa budila raz za noc/cca o 2.oo hod/na kojenie tak tatinko ani nevedel,že má doma kojenca...teraz má 4 roky a tatinka by som prestahovala ja osobne pre chrápanie...ale do iného bytu ,osobne si myslím,že oddelené spálne sú fain...ale máme len 2-izbový byt...tak nie je čo riešit...prajem pekný den...
Ahojte.
.
Keď sa malá narodila, rozhodli sme sa s manželom, že sa odsťahuje zo spálne, aby sa mohol kľudne vyspať. Tak to trvalo asi pol roka. Išlo my hlavne o to, aby sa vyspal pretože sme prerábali dom a niekedy pracoval dlho do noci. No teraz keď plánujem druhé bábo a mi už neprerábame tak mám dilemu či nechať manžela spať s nami alebo v inej izbe. Aké sú vaše skúsenosti???
Vopred Vám ďakujem za názory a prajem príjemný deň