doporučím im vyriešiť si to v izbe, prípadne ich odprevadím alebo im nájdem náhradný program, niekedy stačí zaujať napríklad: a ideme maľovať, vtedy sa totiž obe veľmi ukludnia...ak su unavené, nepomáha skoro nič, akurát čítanie alebo kúpeľ
na mojich platí len odpútanie pozornosti: ideme jesť , kresliť, pozerať rozprávku alebo večer kúpanie
na nich je varecha prikrátka, skúsila som to, aj kapánek dostali a rehotali sa mi do ksichtu a to majú len 2 a 3,5 roka:-}
Kamila, este Ti neviem povedat...
Soni, mozno si im este nevysvetlila, aka vie byt varecha stiplava. Mozno na to nemas srdce . Ja tiez este neviem ako budeme riesit taketo situacie, ale realita-vyhrotena situacia nam rychlo najde riesenie 
Vsetko, co pisu dievcata sme praktizovali aj my a este najlepsie zaberalo to, ako pise hrosica, ze som im oznamila, ze bud si to vyriesia v izbe sami, alebo to vyriesim ja a potom nechcem pocut ziadne pripomienky....kedze som nebola pri akcii, neviem, kto je vinny, tak dostane napravne opatrenia obaja a....este to musia aj spolu vsetko poupratovat....
Raz, ked nas mladsi mal 4 roky, vadili sa v izbe so starsim a po kriku zrazu pocujeme blabotat mensieho:
"Matko, my sa musime dohodnut, lebo budeme biti ako zito...."
Neviem kde to pocul, lebo vychovna u nas nebola casto, skor zriedkavostou, ale zabralo to a neskor sa krasne spolcili proti rodicom...chichi...tak sme uzavtvarali dva tabory:deti a rodicia.
Ja som si teda pri troch chalanoch užila bitiek,naťahovačiek,prezývačiek revu a
kriku až až......Neraz som ich musela deliť aby si neublížili .
Ale poteším Vás ,okolo 14-tky ich to prešlo.Nastúpila puberta a
boli vééééélkí kamoši ,už neboli bitky a hádky.To už boli tajnosti a jeden za všetkých ,všetci za jedneho.Veru ,tie naťahovačky neboli nič proti pubertálnym
nápadom a následne problémom.
Kami, môžem Ťa ukludniť,takisto máme žabo-myšie vojny v kombinácií brat-sestra. Občas prerastú do hrkania,štípania,naháňania po dome a pod. Keďže ma prestalo baviť riešiť spory typu kto si začal,riešim to tak,že sa každý ide unormálniť do svojej izby a keď nestačí ani to, tak dostanú úlohy ako upratať si izbu alebo urobiť si zopár testov z matiky či pravopisné zo sloviny. Viem,že to asi nie moc výchovné-učiť sa za trest-ale je to účinné a aspoň spravia niečo pre seba. Potom väčšinou vylezú z izieb ako baránky. A keď je najhoršie, tak platí stop na počítač či telku.Takisto veeeelmi účinné!
Kamila tak s tym mam velke skusenosti kedze mam 5rocneho chuligana a uz pomali 3 rocne dvojcata (mix)...uz som aj skusala ich rozdelit a kazdeho som dala do jedneho kuta ale nepomohlo stale sa na seba vyskierali a rehotali sa :)) a nakoniec mi najstarsi povedal ze este mozem aj varechu zobrat no mna vtedy isiel slak trafit :))) najnovsie ich zabavim autodrahou aj ked sa mi nechce stale ju rozkladat a skladat no je to hroza:)) drim ti palce :)
Aby neboli ukrátené maminy, čo nemajú slečny, mám aj pre nich zaujímavú tému. Zaujímavú, ako zaujímavú, skôr riadne rozčuľujúcu. Prečo sa naše deti (u mňa sú to hlavne dvaja chlapi), večne naťahujú, bijú, podrývajú ...? Mňa to tak neskutočne vytáča. Ozajstných bitiek je našťastie pomenej, ale aj tie slovné potýčky sú hrozné. Ja sa čudujem, že ich to stále baví, lebo mňa ani náhodou, uberá mi to toľko energie
Dievčatá, darí sa vám zachovávať akú takú chladnú hlavu pri žabomyších vojnách vaších detí? Asi je jedno či sú to chlapci, dievčatá, alebo mix. Máte nejakú osvedčenú taktiku, okrem zbabelého úteku, ktorý by som najradšej praktizovala ja.