No z toho si nič nerob, ja som aj v práci, aj keď nie som často v priamom kontakte so zákazníkmi, a tiež mám občas problém sa správne a rýchlo vyjadriť, vyslovene lovím v pamäti. Možno to je tým, že oveľa viac komunikujeme cez net ako kedykoľvek predtým.
Zuzana
Dievčence a Vám sa nestáva, že mi úplne dochádzajú jazykové prostriedky, keď sa ma snaží vyautovať môj starší syn-ach tá úžasná puberta.Ale odkedy manžel robí doma, tak vidí ako sa to doma vyvíja...tak držíme spolu a to ho troškumodzbrojuje aj keď nie na dlho.
A teraz vážnejšie, mne sa skôr stáva, že si nemôžem rýchlo spomenúť na meno-keby všetci mali miesto mien telefónne čísla, tak ich sypem jedna radosť...Alebo ma miesto slovenského slova napadne anglické alebo ruské.Aspoň takto využijem chabé jazykové znalosti.
Ja som sa odnaučila rozprávať na výške, keď na skúškach bola vždy písomná príprava, ktorú stačilo už len prečítať. A po škole som sa rýchlo naladila na "plienkové debaty",z ktorých som dodnes nevyrástla.
Neviem, či tento problém hlava-ústa,nesúvisí aj s mojou neschopnosťou naučiť sa cudzí jazyk. Zvládla som silnoprúd, do stavbáriny som dosť rýchlo vliezla, ale cudzie jazyky ani za svet. Mňa normálne bolí, ešte neviem čo, rozprávanie v cudzom jazyku. Vyskúšala som nemčinu, francúzštinu, anglinu, samozrejme aj ruštinu, tak sa podarilo. A neviem z nich absolútne nič, ešte tak Puškinove básne a nejaké spomienky na anglinu o tu som sa pokúšala pred dvoma rokmi. Budem mať veľký problém nájsť si raz prácu, ak zatajím štyri deti, keď všade chcú cudzí jazyk.
Edit
no moj problem je podobny,aj ked trocha iny.Na skole som bola z jazykov uplna pohroma,myslim ze aj preto ze ani slovenska gramatika mi nikdy nebola blizka.A az neskor som zistila preco.Ja totiz neznasam pravidla a este viac vynimky pravidiel:):)A tak po skonceni vysky som si zbalila kufor a sla do nemecka sa naucit konecne nemcinu,po niekolkych rokoch marneho trapenia sa v skole, a po nemecku som zistila ze je cas na anglinu bez ktorej sa moc nepohnem v dnesnom svete.A tak som v Anglicku padla rovno na zadok bez ziadnych zakladov a po troch rokoch a pol uz konecne stojim na nohach.No poviem vam,ked som unavena je to hroza.Mozog odmieta fungovat,ziadna myslienka nepride na jazyk a pot tecie po cele od snahy nieco vyplodit co ma hlavu a patu.A ked zacnem po nasom,tak to uz zase musim premyslat a neviem si spomenut,a aj ked myslim na cosi dobre,poviem uplne cosi ine,rada ze som cosi povedala,aj ked odveci.A to ze to je odveci sa dozviem az ked moj priatel udivene zareaguje s otaznikom na cele.Teraz si prave uvedomujem ze je jednoduchsie pisat,aspon vo vlastnom jazyku,pretoze nemusis zapajat spojenie medzi ustami a mozgom,ale staci spojenie mozog a ruky.Bohuzial v cudzich jazykoch to tak nefunguje,lebo uz ide o gramatiku a snahu spomenut si ako sa co pise.Takze dievcata nieste same komu to spojenie zlyhava, a kto keca zahadne nezmysli komu nik nerozumie len vy same,lebo viete co ste chceli povedat aj ked ste nevediacky povedali nieco ine:):)Vitajme v klube.Edit
Večne som zavretá doma, komunikujem tak s deťmi, výnimočne s manželom a našťastie aj cez internet.
Keď sa náhodou dostanem z domu, napríklad včera sme boli na kontrole nožičiek u ortopéda, mám problém dostať zo seba normálnu vetu. Čím to je, že spojenie hlava - pero, prípadne klávesnica funguje (aspoň sa mi zdá, že to má trochu hlavu a pätu),ale hlava a jazyk nie?