Dva predčasné pôrody

Môj prvý pôrod bol pre mňa veľký šok. Pri kontrole v 28. týždni mi gynekologička oznámila, že som otvorená na 3 cm a mám sa ísť ukázať do nemocnice či je to na hospitalizáciu. Bol totiž utorok pred veľkonočnými sviatkami a vyjadrila sa, že preto ma asi v nemocnici nebudú chcieť prijať.

Keď ma prezeral lekár v prijimacej ambulancii zhrozene zavolal primárovi nech príde,lebo to nevyzerá dobre. Skonštatovali, že mám vyčerpaný krčok maternice a budem musieť predčasne rodiť. Hneď volali do Petržalky aby ma prijali a vysvetlili mi, že keby som rodila u nich v Ružinove museli by dieťa transportovať do Petržalky na Oddelenie intenzívnej starostlivosti pre patologických novorodencov a to je pre také maličké dieťa rizikové.

Tak ma manžel viezol ako "transport in utero" do Petržalky, kde do mňa stihli vpratať 2 injekcie so surfaktantom /látkou na podporu dovyvíjania plúciek dieťatka/ a niekoľko infúzii. Chceli tehotenstvo čo najdlhšie udržať. Po rôznych rozboroch a vyšetreniach mi povedali, že mám nejakú infekciu a dieťa ju má tiež. Lukáško bol otočený nožičkami dole a tak v stredu ráno primár rozhodol o okamžitej sekcii. Rodila som pod epidurálnou analgéziou /malo to byť vraj pre dieťa aj mňa menej rizikové ako celkové uspanie/, takže som bola pri vedomí počas celej operácie. Keď Lukáška vybrali nebolo počuť žiadny plač a hneď ho umiestnili do inkubátora a napojili na pľúcny ventilátor /ten mu pomáhal s dýchaním, vlastne zaňho dýchal/ a hneď ho transportovali na oddelenie intenzívnej starostlivosti. Chlapček mal 1330 g a asi 40 cm /také malé deti nezvyknu merať/.

Druhý pôrod som mala tiež predčasný, tentoraz v 35. týždni. Opäť som bola na kontrole u gynekológa a ten pri vyšetrení až poskočil a hovorí, že práve som mala kontrakciu takú silnú až sa zľakol, že mu tam porodim. Hneď som išla do nemocnice, kde sa snažili ešte oddialiť pôrod ale o dva dni som už bola tak otvorená, že som išla z gynekológie na vzdycháreň. Tam za mnou prišiel jeden pán docent, ktorý mal rozhodnúť ako budem tentoraz rodiť, keďže som pri prijatí do nemocnice ukázala správu o mojom prvom pôrode. Jeho prvá otázka znela:"Žije Vaše prvé dieťa?" A potom mi rozprával, že je pre mňa najlepšie rodiť opäť sekciou /s ohľadom na moje zdravie/ a že ešte počkáme či sa to neukludní.

Povedal, že príde o 2 hodiny. O hodinu mi už po niekolký krát sledovali ozvy a lekár skonštatuje, že mám stále slabé kontrakcie, ale že ma vyšetrí. Tak ma vyšetril a hneď volal pánovi docentovi, že ja idem rodiť!! Docent prišiel do pôrodnej sály s 2 kolegami a povedal, že predsa len skúsime klasický pôrod a keby niečo tak to dorobia sekciou. Skončilo to tak, že ma lekár v tom strese nastrihol tak, že ma potom zašíval 50 minút s tromi dodatočnými umrtvovačkami. Ninka sa narodila s 2950 g váhou a hypoglykémiou, tak bola tri dni na infuzkách. Ale to bola len malina oproti tomu čo musel zažívať Lukáško po svojom narodení.
Môj druhý pôrod mal ešte menšiu dohru. Na 8 deň mi lekár oznámil, že šitie tam dole sa mi rozišlo a nevyzerá to tak ako by malo. Tak to museli v celkovej narkóze opravovať.