Asi pomôže len trpezlivosť,vysvetlovanie,rozhovory s triednou učitelkou.Môj syn ked chodil do prvej bol taký,že sme mali podozrenie na ADHD.Neskôr som ho dala na krúžok,ktorí vedú psychológovia.Upravuje sa to.Hoci sa občas stane,že sa v škole pobijú.Lenže on sa vždy len ocitne na tom nesprávnom mieste.
Odkial máš začať?Spolupracuj s učitelkou.Tak budete obidve dohovárať rovnako.Nám v tomto smere synova triedna hodne pomohla.
Ďakujem za radu,pani učiteľka je veľmi zlatá,tak dúfam,že pomôže....Presne ako si napísala ,že sa ocitne len na nesprávnom mieste a na tom je takto aj môj syn.
Mám 7 ročného syna...od pondelka sme školáci. - prečítaj si to po sebe ešte raz.Už len to je kus šťastia, ktorý isto pokladáš za samozrejmý.To všetko okolo sú malé veci ktoré vyriešiš skôr alebo neskôr, alebo sa vyriešia samé.V prvom rade - hlavu hore, usmej sa.
A skúsme riešiť.Učiteľka ti ešte nepovedala nič na jeho správanie.Prvákov cez prestávku nenechávajú samých, učiteľ je vždy prítomný, takže ďalej ako nejaké pošklbkanie s chalanmi to isto nezájde.To že chceš ísť za ňou sa spýtať ako sa má tvoje dietko v škole je super.Aj učiteľ ocení že sa o dietko zaujímaš.
Má len 7 rôčkov, ešte stále sa tvorí, vyvíja, poznáva, spoznáva, skúša...Ešte nevrav že je taký alebo taký.Prechádza len takým a takým obdobím a reaguje naň tak a tak.
Pokiaľ ti psychologička vtedy nenavrhla neurologické vyšetrenie, počkaj ešte.Oni totiž veľmi radi dávajú pre "rýchle" deti lieky na ukľudnenie a myslím že to nie je najlepšia cesta.
Zatiaľ môže pomôcť tvoj kľud.Usmiať sa na dieťa, objať ho, stisnúť...aby cítil lásku a vedel že si s ním aj keď niečo vyvedie.Ostaň kľudná aj keby barák zbúral, nekrič, nebi, nezastraš, hlavne nech nepočuje od teba - ty si zlý.
ja by som neurologické vyšetrenie úplne nezatracovala, minimálne sa dozvie, že syn je v poriadku a nebude túto stránku viac musieť rozoberať. Ak sa aj ukáže, že niečo nie je ok, lieky môže odmietnuť a neurológa nemusí navštevovať. Všetko záleží na rodičoch, nikto do detí nič nasilu nenapchá, pokiaľ rodič nesúhlasí. Ja by som vyšetrenie vnímala, len ako vylúčenie možnej príčiny, čo by ma zas niekam posunulo.
Ja ho nezatracujem, ja píšem - počkaj ešte.
Súhlasím s týmto názorom a možno by som pridala ešte niečo ohľadom otca... písala si, že si skoro stále naňho sama. Možno aj toto môže byť spúšťačom správania Tvojho syna. Z praxe som nadobudla skúsenosť, že v dnešnej dobe, ak budeš chcieť, aby našli Tvojmu dieťaťu nejakú diagnostiku, tak sa k nej nakoniec dopracuješ. Veľa krát som sa však stretla s tým, že práve ADHD diagnostikujú často deťom, ktoré majú od tejto diagnózy veľmi ďaleko. Veľa krát je práve toto ich správanie akýmsi obranným mechanizmom pred vonkajším svetom. Často si myslíme, že tak malé dieťa nemá svoje problémy, ale každé dieťa má svoj svet a vlastné vnímanie. Aj najlepší rodič môže prehliadnuť niečo, čo je pre nás maličkosťou. Pre to dieťa to však môže byť veľmi dôležité. S učiteľkou treba hovoriť, ale dieťa treba vedieť aj počúvať. Veľa krát nemusí hovoriť priamo, ale v náznakoch. Držím palce, aby si našla správnu cestu k jeho dušičke. Jednoznačne neupriamuj pozornosť na to, že je iný a už vôbec by tým nemal trpieť on.
Maminky,konečne som sa sem dostala aby som Vám napísala ako bojujeme ďalej.Dnes sme mali rodičovské v škole.Pani učiteľka sa vyjadrila,že má v triede 4 lapajov,medzi nimi je aj môj syn.Keď sme chodili do škôlky tak sme boli aj u psychologičky ktorá nám naznačila že syn má nejake náznaky na hyperaktivitu,ale že poruchy správania sa nejdajú určiť len tak,že to treba sledovať....s tým sme odišli aj domov a do škôlky poslala správu ktorú sme z manželom nečítali.Dnes učiteľka v škole rozprávala o správani s tým,že jeden chlapček(myslela tým môjho syna)má právo byť taký a aj dôvod...dosť ma to zaskočilo,lebo tá správa od psych.išla zo škôlky do školy,to je v poriadku ale zrejme je v nej niečo napísane viac o čom nás informovala psychologička.Nemala by som ja prvá ako rodič vedieť čo je vlastne s mojím synom?Nerozumiem tomu prečo nám to psycholog.nepovedala.Mám právo si vyžiadať tú správu od pani učiteľky alebo rovno zájsť za psychologičkou?
Keď ste išli na vyšetrenie, podpísovala si papier že súhlasíš s vyšetrením a väčšinou je tam aj dopísané, že výsledok pošlú tam, kto si vyšetrenie vyžiadal (škôlka).Ak ho chceš aj ty, treba vždy povedať že si prosíš poslať aj domov.
Ale isto nebude problém si to u učiteľky prečítať.(ale asi to nebude o tvojom práve - bo to si môžeš uplatniť u psychologičky, ale o dobrej vôli učiteľky )
Vďaka aramana za radu.Len nechápem prečo psycholog.mi to nepovedala rovno ale isla na to naokolo?Da sa hned pri prvom stretnutí určiť či má dieťa poruchu správania?Zda sa mi to divné,neviem.Prečo potom doma nám nerobí zle ani nás nebije ani nehryzie,proste nič.To že je živí sme si všimli ale napríklad nikdy sa mi ako bábätko ale aj teraz nehádzal na zem,nerobil zlosť deťom keď sme boli na piesku,prišiel do škôlky a naraz to tam začalo,že začal robiť zlosť.ale nech už bude ako bude spolu to zvládneme,budeme sa usilovať o čo najlepšie výsledky v škole.je to moje dieťatko a veľmi ho ľúúúúúbim,a už len to je zázrak že taký drobec vôbec prežil
No možno práve preto išla naokolo že sa nedá hneď na prvom stretnutí určiť nič.Všetky poruchy (výkyvy od normálu - tu zas by bolo treba sa zamyslieť čo je normál ), sa dajú potvrdiť až po niekoľkých sedeniach.Po prvom vždy napíšu - Podozrenie na takú a takú poruchu...
Určite choď za psychologičkou a pýtaj si ten papier.(je mi aj tak divné že už po vyšetrení v škôlke si sa o to nezaujímala, ako vlastne vyšetrenie dopadlo
)
Keďže ju ešte nemá potvrdenú, nie je ani dobré aby s nim tak učitelia jednali - ty máš papier, ty môžeš rozbiť triedu.Myslím že ten papier by mal byť o tom, že učiteľ vie o dieťati, čo sa nemôže zmestiť do kože aj keby chcel, a tak síce rovnako ako iné deti nesmie rozbiť triedu, ale ak sa niečo stane, nedám mu za to pokarhanie.Ak je takých detí v triede viac, robia zvýšený dozor vo vyšších ročníkoch.(v prvej triede prvákov nenechávajú samých cez prestávku)
A to že doma nerobí zle...no každé dieťa je iné.Doma strúha miláčika a akonáhle zavrie dvere na byte, je z neho grázlik. Abo ak je samotné, nedostáva žiadne podnety na to aby ho niečo vyprovokovalo, akonáhle má rovesníkov, hľadá si miesto medzi nimi takým spôsom, ako vie.
Neviem či si počula o biofeedbacku.Je to taký malý zázrak.Ak ho máš niekde blízko, porozmýšľaj o vyskúšaní.Podľa nameraných hodnôt ti aj tam budú vedieť povedať čo sa mu deje v hlavičke.A hlavne to nepôsobí pre dieťa "doktorským" dojmom.Ide o hranie sa na počítači pomocou mysle.Myslením ovládaš napríklad autíčko aby išlo po pravej strane cesty, balónik aby sa udržal na vzduchu....
A možno je to celé celkom inak a obdobie ktorým práve prechádza tvoje dieťa, proste bude zvládať šklbaním s chalanmi a "robením zla".
To isté aj náš Kamilko.Doma anjelik a v škole sa prejavuje nadmernou hyperaktivitou.Teraz chodí do 4 triedy.Psychológovia v škole konštatovali,že sa už nejedná až tak o hyperaktivitu,on jednoducho musí byť videný.Tak vykrikuje,podskakuje a tak upútava na seba pozornosť.Doma je kludný,lebo sa nemusí presadzovať.Je videný.
Takže sa netráp dopredu.Ono sa časom príde na klb veci.Nič nie je také zlé,ako sa na začiatku javí.
Držím palce,nech sa vám darí.
ja som sa po vyšetrení zo psychologičkou stretla,tá mi povedala,že pošle papier učiteľkam do škôlky s tým,že tam im napíše ako a čo maju u neho sledovať,dokonca mi vravela,že keď chcela prísť sa pozrieť osobne do škôlky tak učiteľka ju odbila,že to nieje nutné,že oni nemaju čas na návštevy a tak.Potom sme sa dohodli,že necháme tomu voľný priebeh,mám sledovať syna,pýtať sa učiteliek čo a ako.pani učiteľky sa obrátili o 180st.zrazu moje dieťa nebolo až také zlé,boli aj iné živé deti v triede,čo do vtedy tvrdili ,že len môj syn je taký.TAk zrazu to všetko prestalo,aj keď som prišla po syna a pýtala sa aký bol tak že sa už polepšil,aj deti tvrdili,že už ich nebije.Zhodou okolnosti v tom čase prišiel do škôlky nový chlapček,ktory vraj prebral štafetu po mojom synovy.tvrdili to deti,že syn ich už nebije ale ten novy chlapček.4ítala som o tom biofeedbacku,musím si zistiť či niekde v okolí je také niečo,určite by som to chcela vyskúšať.
Tak 12.10 sme objednaní k psychologičke na vyšetrenie znova a požiadala som aj o biofeedback,uvidíme čo nám to všetko prinesie.
Milé maminky,konečne som sa sem dostala tak Vám píšem ako sme dopadli u pani psychologičky....po vyšetrení nás poslala na neurologiu aby sa na syna pozrela pani doktorka.Ta si ho pamätala kedže sme k nej chodili do 3 rokoch z toho dôvodu že bol u nej sledovaný ako predčasne narodené dieťa.Záver pani dr.bol taký že na ňom nevidí nič,pochválila ho ako krásne vyrástol keĎže sa narodil s ph 900g v 26 tt.Trocha mu dohovorila aby pocuval, akurat sa čudovala že este máme všetky mliečne zúbky okrem ľavej jednotky.Urobila mu aj EEg a záver bol ľahko nezrelý mozog.Takže sme ešte nie úplne dorástli do svojho veku i keď navonok na to vyzeráme.Pani psycholog.po telefonickom rozhovore s pani učiteľkou sa dohodla ako má postupovať pri synovi a že si zavoláme o dva týždne.Nakoniec nám povedala,že zo synovej triedy k nej budú chodiť ešte ďalšie 8 detí.Aspoň v tom niesme sami.
Super.Tak dalej napredujte.
Pani psycholog.po telefonickom rozhovore s pani učiteľkou sa dohodla ako má postupovať pri synovi a že si zavoláme o dva týždne.
lepšie to ani nemohlo dopadnúť
Ano,pani učiteľka je zlatá,vôbec nerobí žiadne rozdiely medzi synom a deťmi.A ocenila i to že sme išli za psychol.lebo vraj niektorý rodičia s tým maju problém....My sa za to nehambíme,nie je dôvod.Radšej pomôcť na začiatku ako potom keď už bude neskoro.....
Milé maminky,po dlhšej dobe som tu opäť,v škole sa to nejako ukludnilo,pani učiteľka si vraj už zvykla na to že má pol triedy živích detí.Syn v škole prospieva veľmi dobre,v učení vraj nevidí p.učiteľka žiadne problémy,len občas sa syn zatne a nechce čítať.a doma nam nastl taký problém,že s tým čítaním fakt bojujeme,už nevládzem písmenka prečíta,všetky ktoré sa učili vie ale slova si vymýšľa,nesústredí sa.neviem ako postupovať ďalej,poraďte prosím,už som na dne.
Už vám ide to čítanie? nám pomohlo okienkové čitanie. proste dieťa nevie písmená skladať do slabík a preto to slovo nevie prečítať. Takže slovo číta po slabikách, tak že mu odkryješ iba prvu slabiku slova,) zvyšok je zakryté uzkym bielym papierikom) potom druhu... rozkuskuješ mu slovo na slabiky, ked ho takto prečíta potom nech ho vysloví naraz, tak nemá šancu si domyslieť , pretože jemu je obtiažne si to slovo rozdeliť na slabiky.. tak preto vymýšla
Mamičky po dlhej dobe som sem nakukla lebo už som na pokraji zúfalstva.Je už za chvíľu koniec roka ale ja sa bojím čo bude od septembra.Po dlhej ceste kedy sme sa dostali konečne do učenia ako tak,problémi v správani pretrvávajú.Chodíme na biofedback asi 25 krát a zatiaľ žiaden výsledok nevidieť,skôr sa mi zdá,že správanie môjho synčeka je ešte horšie.Doma sa to neprejavuje je o.k. len asi posledný týždeň začal byť syn drzý a začal mi klamať.Ale v škole.....V škole sa mu nechce už nič robiť,všetko si necháva za domácu úlohu,je drzý,vyrušuje na hodinách,je na hodinách a to mu každý deň dohováram a prosím ho aby bol pekný v škole a počúval pani učiteľku.Už nevládzem.Detská lekárka ho nechce dať na lieky ale ja neviem ako to fakt zvládneme od septembra....Čo robiť?
uff...ešte som nepočula aby po toľkých sedeniach ten biofeedback nepomohol...si pri tom?Vidíš či skutočne robí to čo má?Ukazujú ti hodnoty?Ak nie, nechaj si ich ukázať pred aj po sedení...
Je koniec roka, to že je aj doma drzejší môže aj s tým súvisieť?Že už má všetkého dosť tak ako každé dieťa, nie?
A nevadí mu potom že musí doma dobiehať učenie a úlohy keď v škole na to kašle?
Nepomohlo by sedenie v škole v prvej lavici a sám?
Dnes sme absolvovali 23 sedenie biofedbacku a končíme ,idú prázdniny a pani doktorka nerobí celé 2 mesiace,máme sa ozvať v septembri.Stále som bola pri tom,niekedy mal dni kedy mal všetky 10 hry nad 100 bodov,ale boli aj sedenia kedy mal pod 100bodov,aký mal deň.Väčšinou to bolo všetko nad 3,13 a hore.Keď sme začínali s biofedbackom tak asi po 5 sedeniach som mala pocit,že začal učinkovať i keď som čítala,že prvé výsledky sú po 20-30sedeniach.Aj v škole sa zlepšil nosil samé 1.Ale teraz tieto posledné 2 týždne sú sodomagomora.....Nevadí mu to je zvyknutý,že doma to musí urobiť,každý deň cvičime okrem úloh a čítania,matematiku príklady a diktáty.Preto som z toho dosť na nervy,že naozaj cez týždeň každý deň sme trénovali a prišiel v škole diktát a tu zabúdal písmenka,potom sa to už upravilo a teraz zase mäkčene a dlžne.....Vysvečko budú 2 dvojky z matiky a sloviny a dnes mi povedala psychol.že môžem byť rada nato aký maličký sa narodil a čo dosiahol.Ja a manžel sme šťastný,že ho máme.No za tú drinu som odneho čakala viac,i keď máme zlatú pani učiteľku,Veľmi jej ďakujem,že to s nami vydržala.Ona tiež stle hovorí,že ona vie a vidí na ňom,že mu to ide či počítanie alebo čítanie ale on keď sa zatne,že nebude tak nebude alebo naschvál to odflákne,je vždy prvý a čo tam po tom či to napísal správne....je veľmi rýchly vo všetkom....V škole ich pani učiteľka mení každú chvíľu všetkých a väčšinou sedí sam ale chce byť stredobodom pozornosti tak začne vyrušovať...
Skús zájsť k detskému psychiatrovi.Aspon ten náš tam má vystavené rôzne brožúrky o deťoch z ADHD.Ja som si odtial zobrala potravinové aditíva so syndrónom ADHD.Snažím sa obmedzovať popísané potraviny.Neviem ako bude dalej,ale v škole je ovela pozornejší a kludnejší.K liekom pristupovať nechcem.
Po prečítaní potravinových aditív som bola šokovaná kolko výrobkov z reklám prispievajú k zhoršeniu hyperaktivity.
Aj s manželom nechceme aby bral lieky...ale ja už neviem ako ďalej.Ďakujem za radu.
No tak dnes pridávam super správy,volala mi mamina synovej spolužiačky,aby dal jej dcere pokoj.Vraj vkuse za ňou chodí,robí jej zle,bije ju,strúha si pastelky a potom ide štuchať do dievčat,najprv do jej dcéry a nakoniec do ostatných dievčat.Strúhatko do školy nenosí strúham mu pastelky ja doma.Pred 3 týždňami sme mali rodičovské ale dva dni pred tým než písala pozvánky na rodičovské pani učiteľka,manžel bol v škole sa opýtať ako to id ea povedala mu že rodičovské nebude,na to sa písali do žiac.knižiek pozvánky ale nám nie ,vraj nemusíme lebo sa manžel bol informovať.A dnes mi tá maminka do telefonu všetko porozprávala mala som pocit že by mohla kľudne byť synovou triednou.S pani učiteľkou spolupracujeme ale veľmi ma zarazilo čo dnes mi tá mamina povedala o mojom synovi a pani učiteľka mi to nenapíše ani nič.Ak chcem ísť na vyšetrenie k detskému psychiatrovi,stačí mi odporúčanie od detskej lekárky alebo musím mať papier aj od detskej psychologičky?Včera sme ukončili sedenia s pani psycholog.a stretneme sa až o 2 mesiace.Som na pokraji nervového zrútenia Manžel v práci ďaleko a ja neviem čo mám robiť,tak veľmi mu chcem pomôcť ale neviem už ako
Neviem ako to funguje u vás.U nás treba zájsť za detským psychiatrom,pozhovárať sa s ním a objednať sa.Ja som bola najskôr sama a po objednaní už s dieťaťom.
a ako prebiehalo u Vás prvé vyšetrenie?Dr.kládla len otazky či aj nejak hlavu pozerala?
Najskôr sa so synom zhovárali sami.Potom s nami rodičmi.Neskôr zase so synom a robili akési testy.Teraz chodí pravidelne.Bližšie napíšem 22.6.Sme tam objednaní čo dalej.Chodíme len necelé 2 mesiace.Viacmenej kôli tomu aby nenosil zo správania 2 alebo horšie.Tiež vyznáva lásku spolužiačke spôsobom že ju kmáše za vrkoče.Povie že už bude poslúchať.Lenže do hodiny si robí stejne svoje.
Milé maminky prosím Vás o radu,mám 7 ročného syna,ktorý sa narodil predčasne,prešli sme si v nemocnici toho veľa ale dostali sme sa z toho celkom dobre,je zdravý len mám pocit že máme poruchy správania.Začalo to už vo škôlke keĎ robil zle iným deťom,pani učiteľka nás poslal k psychologičke ktorá nám nepotvrdila ADHD.Posledný rok vo škôlke sa to nejako upravilo a myslela som si že konečne už sme z toho všetkého lapajstva vonku,že konečne dospel do svojho veku a bude dobre.Od pondelka sme školáci a syn každý deň príde domov s tým ,že sa z niekym pobil,stále mu dohováram,že biť sa nesmie ani robiť nikomu zle.Zajtra sa chystám porozprávať s pani učiteľkou,zatiaľ mi nič nevravela.Tie 3 roky vo škôlke som dosť ťažko znášala a tento týždeň už mi asi nervy odišli úplne,v škole sa mu páči,prvé úlohy zvláda v pohode a dokonca sa aj teší na ne.Zatiaľ je jedináčik,som dá sa povedať skoro na ňho sama,manžel pracuje v zahraničí.Rozmýšľala som nad nejakým odbornejším vyšetrením prečo vlastne taký je,mohli by ste mi poradiť kde by som mala začať?u psychologičky sme boli,ďakujem
