ničím výnimočný deň.. toľko nádherného slnka, každým pórom mojej kože sa snažím nasať jeho energiu... obliekla som si svoj nádherne červený pulóver a s úsmevom vyrážam do mesta.. stretám ľudí, usmievam sa a škerím zároveň (slnečné okuliare som zabudla doma) a slnko ma šteklí do tváre. platím faktúru za mobil a uvedomujem si, že už je koniec septembra, ale moja myseľ tomu vôbec nechce uveriť. ten čas uteká až príliš rýchlo..
tento rok, zdá sa, ešte rýchlejšie než ostatné..
práve ma šteklí nos od návalu nepoznaných emócií. pred chvíľkou som rezervovala jeden víkend, len pre mňa a chlapa, ktorého mám rada, kdesi v čarokrásnom prostredí... ešte o tom nevie, ale nedávno som čosi také v jeho náručí šepotala..."chcem byť s tebou aspoň chvíľku sama"... nebral to vážne, najradšej zo všetkého je doma... "pricicnutý", ale ten čas uteká rýchlejšie, než som schopná to vôbec nejak v sebe spracovať.
...návaly nepoznaných emócií sa striedajú zo strachom, zo šťastím, a pramenia hlavne z toho, že nám tohto roku dve deti odišli študovať mimo mesto, trocha ďalej než je blízko... cez mobil sme v kontakte každý deň, ale aj tak mi neskutočne chýbajú.
som hrdinka. plačem tichúčko do vankúša, alebo chlapovi na ramene, keď spoločne preberáme ich neprítomnosť... keď sú doma, tak ich hladkám a dodávam energiu, akí sú to skvelí ľudia a že to všetko isto zvládnu... uvedomujem si, že moje deti pomaly, ale isto opúšťajú svoje hniezdo..
chýbajú mi veľmi výkriky od syna.. :"SOM HLADNÝ!" a chýbajú mi veľmi večerné rozhovory s dcérou...
..k narodeninám som dostala čarokrásny parfém, od chlapa..urobil mi neskutočnú radosť.
tento rok sme sa posunuli opäť niekam dopredu. 20. mája som dostala vodičák, a hneď aj o dva dni som si to zamierila rovno do Košíc. 130km.. som odvážna. odvtedy jazdím s obrovským rešpektom.
pred obedom sa ozvali z realitky, že domček o ktorý sme mali pred časom záujem je už k dispozícii. pán(jeden zo štyroch súrodencov), práve ten, ktorý ho nechcel predať, je po smrti. prešlo ho auto. zimomriavky...chceme ho ešte vôbec???
.. práve som mala telefonát.. to chlap, ktorého mám rada mi volal a povedal, že možno si o ňom budem myslieť, že je trafený, ale že on chce iba mňa... už vidím jeho reakciu, keď ho pozvem na romantický víkend, len pre nás dvoch. isto mi povie, že s nami mohli ísť aj deti... ale je to blog o premenách, a my dvaja sme spolu ešte na romatickom víkende nikdy neboli...
Vločka, užite si ten spoločný víkend aspoň tak krásne, ako si napísala toto 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
i ja som spomenula pred MM,že by sme mohli niekedy ísť na taký víkendový pobyt,lebo na seba akosi nemáme čas.MM jazdí kamiónom týždňovky,ja som snažím zvládnuť doma zúriacu pubertu(2x) a pracovný čas do 17.oohod.Snáď nám to niekedy vyjde.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Vlocka,
Tebe odisli deti mimo mesto,moja najmladsia nedavno odisla az na Sibir,do Irkutska.Na studijny pobyt.Plakala som,vzdy ked som zbadala globus.
Dalsie deti mam tiez vo svete.Este,ze ma stihli naucit to najzakladnejsie na pocitaci.
Dokial sa da,tak s MM si zvykneme cez vikend pri ohniku podebatovat.
Vies si predstavit,ze prv som varila pre sest ludi a zrazu som mala varit iba pre dvoch?Veru,vela razy mi pripadali riady male a navarila som ako zvycajne?
Do prace nechodim vdaka zdraviu,este ze mam NM.Anezka
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
užite si krásny víkend vločka
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vločka, prajem Ti, aby ste si ten víkend pekne užili. Je to super, keď si manželia dokážu budovať svoj vzťah, aj keď im deti vylietajú z hniezda. Lebo nie je to až taký výnimočný jav, že kým sú deti doma, všetko sa točí okolo nich a keď odídu, zrazu manželia zistia, že si nejako nemajú čo povedať, že sa odcudzili, ani nevedia kedy. Podľa Tvojich písmeniek, u Vás to tak nie je a to je super
