reklama

Presne pred rokom 17.

Pridal/a kp dňa 05. 03. 2019 - 17:44

reklama

V ošetrovni na začiatku chodby bolo živšie. Nedeľňajšie živšie. Každých pár minút som skúšala vyklopkať na stolíku nejaký známy rytmus a otestovať, či už prostredník dostatočne oťažel.

Keď konečne prišlo na rad čistenie, vytočila som hlavu opačným smerom. Zrazu sa mi zošmykla noha zo stola. Ležala na kraji a zemská príťažlivosť zapôsobila proti mojej vôli.

- Vy v tom prste niečo cítite? Spôsobila som vám bolesť? - preľakla sa doktorka Schmidtová.

- Ale kde, všetko je v najlepšom poriadku. Ani tentokrát necítim absolútne nič. Robíte to skvelo. Cuklo mnou, lebo sa mi noha o kus zosunula.

Na konci procedúry obdržal od nej mladý ošetrovateľ posledné pokyny, čo robiť, keď odíde doplniť správu. Mladík sa naďalej správal ako kamenná socha. Čo sa pracovných postupov týka, nedalo sa mu nič vyčítať. Jednotlivé úkony zvládal hravo, ale tváril sa, akoby naprával pokazenú latku v plote a nie sa staral o živého tvora z mäsa a (polámaných) kostí. Stál však na začiatku svojej kariéry.

Chýbali mu zatiaľ potrebné skúsenosti a zamak citu pri komunikácii s pacientom. Snáď sa mu rokmi podarí „počlovečiť“.

Prst mi vložil do dlahy a začal omotávať technikou, ktorú by som použila i ja. Zaisto sa zatiaľ nezaúčal u Otta. Staronový spôsob mi nijako neprekážal. Bola som rada, že zbytočne nematuroval a ja naopak netrpela. Na druhej strane, vďaka umŕtveniu som i tak nič necítila, ak chcem byť teda férová aj voči ostatným kolegom.

- Teraz sa premiestnime nazad do ošetrovne – oznámil mi, len čo zatlačil posledný leukoplast.

- Ďakujem – odvetila som ako slušne vychované dieťa, zhrabla bundu s taškou a bezo slova ho nasledovala.

Nečakala som dlho na prepustenie do domácej opatery. Doktorka Schmidtová mi okrem ďalšej správy doniesla i nový sáčok.

- Tieto dve tabletky sú antibiotiká. Prvú si dáte dnes večer, druhú ráno. Zajtra som vás nahlásila na „Chirurgiu rúk“. Prídete na deviatu. Prihlasovanie na oddelenie je priamo oproti nášmu príjmu. Zvyšok antibiotík vám potom predpíšu tamojší kolegovia.

Hmm, antibiotiká nezneli príliš povzbudivo po zohľadnení práve zavŕšenej procedúry. A zvyšok oznamu znamenal, že sa už neuvidíme?

Pre každý prípad som sa opäť poďakovala za starostlivosť, akú venovala mne a nechtu, a pobrala sa domov. Napriek zážitku, ktorého by som sa - ak by mi dali na výber - radšej dobrovoľne vzdala, som pochopila, že nebyť záujmu doktorky Schmidtovej, asi by sa príhoda skončila tragickejšie. Napríklad modelovaním náhradného nechtu z plastelíny.

Vyšla som do mrazivej tmy večerného Mníchova a vyrátala si, že do nedeľnej návštevy som investovala celkovo tri a pol hodiny voľného víkendového času.

Nad hlavou mi príšerne hučala helikoptéra. Práve sa spúšťala ku pristávacej ploche na streche. Do zbierky neobyčajných zážitkov už chýbala iba ona.

Po pár krokoch som zistila, že ďalšia katastrofa na mňa číha priamo predo mnou. Lepšie povedané priamo pod nohami. V ten večer mrholilo a teplota sa pohybovala na hranici 0°C. Práve som sa kĺzala zradnou, ľadovou plochou s nepríjemným sklonom. S pocitom plných gatí.

Čo by asi povedala doktorka Schmidtová, keby ma ku nej do pol hodiny dotlačili na vozíku so zlomenou nohou? Nechcela som jej spôsobiť traumu, a tak som sa od nemocnice vzďaľovala tempom slimáka. Predpokladala som, že nastávajúca noc sa i bezo mňa postará tímu pohotovosti o dostatočný prísun nových, nepozorných pacientov. Tých, čo vykročili za dobrodružstvami až príliš sebaisto.

V nasledujúci deň som zamierila do lekárne a na odporúčanie troch známych objednala arniku. Homeopatický liek, uvádzaný všade ako malý zázrak pri liečení úrazových rán. Propagovali ju nezávisle od seba.

Ak ma sužujú zdravotné problémy, je mi jedno, ktoré placebo zaberie. Keďže ma účinok prvotne predpísaných liekov klasickej medicíny nepresvedčil, pud sebazáchovy mi pripomenul poslednú pozitívnu skúsenosť s homeopatikami.

Vtedy ma nejaká neznáma háveď poštípala do nohy a ja som pri pohľade na opúchajúce miesto kolegyni len tak medzi rečou spomenula podobný zážitok (opísaný v knihe „Tretiemu chlieb“) z čias vysokoškolského štúdia. Hrozilo mi, že o svoju mnohofarebnú, na dvojnásobok spuchnutú končatinu prídem kvôli možnej otrave krvi. Tiež iba z obyčajného a „mierne“ podceneného uštipnutia.

Kolegyňa bola zástankyňou homeopatie, dokonca sa jej aktívne venovala. Nik sa pred ňou neopovážil na ňu povedať jedného krivého slova. Stačil jeden jej pohľad. Uzemnil každého odporcu. Keď mi na druhý deň v robote vnútila drobné biele guličky, prehltla som ich bezo slova. Myšlienky, našťastie, čítať nevedela. Hoci som globuli neprejavila potrebnú dôveru, opuchnutie bolo na nasledujúci deň fuč. Presne takto si predstavujem šibnutia čarovným prútikom.

Ako a či zabrala arnika, netuším, no s istotou môžem potvrdiť, že už som žiadnu ďalšiu anestéziu nepotrebovala. Namiesto nej sa množili samé chvály, ako dobre sa rana hojí...


reklama

reklama

Kamila, Ut, 05. 03. 2019 - 19:52

No niet  nad happy endy, aspoň čiastkové.  Osobne si tiež myslím, že homeopatika majú čo do seba, pri tvojej rane, to bolo určite o viacerých faktoroch, že sa rana zrejme asi veľmi pomaly, ale predsa začala hojiť?

kp, Ut, 05. 03. 2019 - 22:23

vidis, tu to musim ukoncit nejako inak Chichocem saVyplazený jazyk uz mi nemuseli stade nic vysavat, ale prekvapenie doslo cochvila PrekvapenieMrkám

naozaj by som ale rada vedela, co sposobilo, ze mi odpuchla noha po globuli davke od kolegyne ... lebo tam som jej pomocnu ruku naozaj nebrala vazne ... cize vlastne placebo by nemalo posobit ... alebo zeby podvedome? Hambím sa

Kamila, Ut, 05. 03. 2019 - 23:04
Je mi jasne, ze tvoje peripetie zdaleka neskoncili ;) A otazka je ci funguje placebo, ked mu ani kus neveris? ;) je asi za milion ;)
kp, Ut, 05. 03. 2019 - 23:24

pri placebe ide o to, ze ty nevies, ze to je plcebo ... a ja som jej neverila preto, lebo som mala v zivej pamati, ako skoncila moja noha na Sk - odvtedy si viem predstavit, v akych bolestiach umiera niekto, koho zasiahol jed akehokolvek zivocicha - to musia byt zverske bolesti

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama