Prológ + KAPITOLA I.

( Podľa toho,ako reagujeme na svoje vady,nás posudzuje i okolie )

Mesiac už svietil vysoko na nočnej oblohe.Po osvetlenej ulici kráčala k veľkej budove, odkiaľ sa rozliehala hudba,mladá žena.Počas posledných dní prekonala túto cestu už veľakrát.Premýšľala –ísť-neísť? Ale radšej nie,zajtra musí skoro vstávať a pripraviť sa na cestu.Sú prázdniny a ona ide ako každý rok do tábora robiť vedúcu malým deťom a učiť ich jazdiť na koni.

• Ahoj, Karin,ako sa máš?-obzrela sa. Tibor, no nie!

• Ále, ujde to.-

• Poď si s nami zatancovať,veď zajtra odchádzaš!-

• Nie –vieš ,zabávať sa takto úboho ma vôbec nebaví-odvrkla a s hrdo vztýčenou hlavou odišla.

Tibor si vzdychol. Nerozumel tomu, prečo je taká. Na ramene pocítil tlak.
• Nechaj ju tak, Tibor,zabudni na ňu, bratček,je to len namyslená baba a ty ju nezmeníš.

• Možno-povedal neprítomne, hľadiac za ňou.

• Vieš ,čo si myslím? Že ten, komu sa podarí zmeniť Karin Meisy
Hardenovú,určite získa Nobelovu cenu!-žartoval Tiborov brat a odviedol ho späť na discotéku.

• Tak čo, nebola si pozrieť na diske?-spýtala sa jej mama

• Nie, a čo by som tam robila? Skoro ráno vstávam, chcem sa vyspať.
Matka ju pohladila po tvári.

• Ty si tak rozumná ,zlatíčko,vždy si vedela, čo je pre teba správne.

Karin sa premohla na úsmev a odišla do svojej izby.Keď zatvorila dvere, oprela sa chrbtom o ne a zvraštila obočie.“Vraj rozumná,áno to bola vždy,rozumná.Rozumná až moc“.Nenávidela sa za to, aká je rozumná a poriadna a múdra a bystrá a chápavá a....Bolo to nudné,nudné,nudné....Tak veľmi túžila po živote, ale nemohla,nevládala...
Ešte si pobalila niekoľko vecí a potom sa uložila spať.
++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++

KAPITOLA 1.

( Nedá pohlédnouti na tebe pýcha,neboť pýcha oči ponížene pichá )

Je krásny letný deň 1.7.2006.Do tábora mladých jazdcov a ochranárov vchádza vylešťený tmavý mercedes.
Vystúpil z neho vyšší,veľmi príťažlivý muž a gentlemansky otvoril dvere krásnej štíhlej žene. Muž mohol mať tak do 50 rokov a tej elegantnej dáme by asi nik pravý vek neuhádol. Dalo by sa iba tipovať podľa ich dvoch dcér.Staršia 19 ročná,akoby matke z oka vypadla a mladšia 12 ročná bola zasa kópiou otca.Krásne čierne kučeravé vlásky,modré oči ako nezábudky a elegantná chôdza jej predurčovali budúcnosť hviezdy z titulných stránok modelingových časopisov.
Rodičia Karin Meisy Hardenovej kráčali ku hlavnej budove,kde mala kanceláriu hlavná vedúca a zároveň i majiteľka jazdeckého tábora.Volala sa Jana Malenová a bola sestrou Gabriely Malenovej(Hardenovej).Vedúca vybehla skupinke naproti,keď ich videla prichádzať.

• Ó už ste tu,nemohla som sa dočkať-zvolala a postupne všetkých vyobjímala.Bola taká šťastná,že je zasa so svojou sestrou a aj so svojím švagrom mala očividne priateľský vzťah.

• No čo, Sabínka, ako v škole?-prihovorila sa teta mladšej neteri.

• Dobre, teta,mám samé jednotky-pochválila sa a zažmurkala očkami.

• To je úžasné,si šikulka a kde máme Karin?-spýtala sa a zahľadela sa na prichádzajúcu mladú ženu.Ako vždy bola elegantne oblečená.Šaty, ktoré mala na sebe, boli jasne zelenkavej farby a siahali jej do polovice stehien,čím odhaľovali rovné nohy a zvýraznili jej štíhlu 175 cm vysokú postavu.Po ramenách sa jej ako prúd rozlievali dlhé lesklé hnedé vlasy ktoré jej siahali až po pás. Na prvý pohľad jej tvár pôsobila nežným dojmom.Pri druhom pohľade upútalo človeka, ako hrdo drží bradu.A pri treťom pohľade každého zaujal tajuplný výraz žiarivých zelených očí.

• Ahoj, teta Jana-pozdravila ju Karin so širokým úsmevom na perách.

• Ahoj, zlatíčko moje.Ako sa má moja obľúbená princezná?-

• Ďakujem, mám sa dobre,ale už som sa nemohla dočkať detí,veľmi mi chýbali-

• No ...áno...hm-teta trošku uhla pohľadom- no predpokladám, že budeš aj tento rok chcieť oddiel najmladších detí.-Ale je tu jeden problém- na chvíľu sa odmlčala,aby sa nadýchla a pripravila sa na výbuch.Karin na ňu podozrievavo pozrela

• A aký?-spýtala sa

Jej teta sa zahľadela ku hlavnej bráne,kadiaľ vchádzali rodičia s deťmi. Vítal ich tam mladý muž.

• Tento rok –začala teta – sme sa rozhodli,že na každý oddiel budú dvaja vedúci.Takže ťa prosím, aby si to akceptovala,je to potrebné a...

• Teta- skočila jej Karin do reči a jej oči sa zúžili do tenučkej čiarky.-vždy som mala oddiel najmladších sama a zvládla som to, takže sa nemienim o ne s nikým deliť.Pokiaľ to nie je zákonom dané, tak nediskutujem.- Karin posledné slovo nepríjemne zdôraznila.

• No so mnou diskutovať nemusíš, zlatko,diskutuj s ním-ukázala na muža pri bráne- možno sa na niečom dohodnete-

• To si píš, že idem a pekne mu to vytmavím- zasyčala Karin a odišla.
Hlavná vedúca si vzdychla.“Toto bude ťažké“ Vedela, že to jej neter nepríjme.

• Čo to tu máte za zmeny, Janka?A kto je ten mladík?-spýtala sa jej sestra.

• Poďte dnu, všetko vám vysvetlím, ani mi nebudete veriť, čo sa tu deje- Vedúca sa zatvárila tajomne a zaviedla sestru a švagra dnu do hlavnej budovy. Sabínka sa zatiaľ zakrádala za svojou sestrou,aby si vypočula hádku medzi ňou a tým chlapom. Zdalo sa jej, že tento tábor začína veľmi zábavne.
Karin sa provokatívne s rukami v bok postavila pred neho a spustila.

• Počúvaj ma, neviem, kto si, ani čo tu chceš,ale oddiel najmladších detí je môj a nechcem, aby si mi tu zavadzal.-

Opatrne postavil na zem malé dievčatko, s ktorým sa rozprával a vyrovnal svoju 185 cm vysokú postavu.Mal ju dokonalú.Krásne vypracovaná, dohneda opálená hruď, štíhla postava a krásna tvár,lemovaná havraními vlasmi po ramená.Bolo jasné, že mu ženy ležia pri nohách.Hodil po nej pohľadom a usmial sa.Bóóóženku to bol úsmev.Okolo očí sa mu urobili malé vrásky, v lícach sa objavili hlboké zvodné jamky a ústa odhalili tie najrovnejšie a najbelšie zuby, aké kedy videla. Znovu si ju celú premeral.Bola okúzlujúca. Trošku maličká, no možno sa mu to iba zdalo v porovnaní s ním.Mala jemné jamôčky v lícach a oči v kútikoch krásne klenuté do tvaru mandlí. Vždy si bol istý , že oči veľa prezradia o človeku a tieto ho veru upútali.Zaujímavá kombinácia nevinnosti a záhadnej príťažlivosti, ich zelený lesk mu pripomínal najkrajší smaragd na svete, ktorý by mali schovávať niekde v múzeu.Jej jemné,pekne rysované zmyselné pery síce lákali, ale práve teraz pôsobili, akoby zakusla do kyslej uhorky.

• Jazyk máš poriadne nabrúsený, ako britvu – povedal uštipačne,mohutným hlasom,ktorý sa hodil k jeho tvári i mohutnej postave.

• Ak nenecháš na pokoji môj oddiel, ty provokatér, tak ti ešte ukážem..-rozhnevaná hľadala nejaké rozumnejšie slová.Sledoval ju prižmúrenými očami.

• Pekne brúsiš tú britvu, Baby – povedal výsmešne.Zhlboka sa nadýchla, aby sa upokojila.Vymyká sa jej to spod kontroly,nechala sa uniesť hnevom a to nesmie viac dopustiť.Prišla sem predsa odpočívať,hrať sa z deťmi a zabudnúť.Až teraz si uvedomila jeho americký prízvuk.Tak ešte k tomu cudzinec!

• Porozprávame sa na porade- precedila pomedzi zuby,zvrtla sa a odišla. Stál tam s úsmevom na tvári a pozeral za tým krásnym anjelom, čo tu pred chvíľou stál.Krásne lesklé vlasy jej pri chôdzi jemne nadnášal letný vánok.Tak rád by sa ich dotkol.

• Tak čo, Karin, dohodli ste sa?- spýtala sa jej teta, keď ju videla zachmúrenú.

• Nie, nemám s ním v podstate o čom debatovať.Ten oddiel vediem ja a tým naša debata končí-povedala rázne. Jej matka hodila na sestru veľavravný pohľad a uškrnula sa.

• Myslím,že vás tu čaká veľa divokých chvíľ.Daj nám vedieť, ak sa niečo zomelie, prídeme si po dievčatá- zašepkala jej, keď ju objala na rozlúčku.

• Tak tomu verím-priznala sestra.Spolu s Karin potom sledovali, ako jej rodičia odchádzajú.Matka chcela mať z Karin fotomodelku,akou bola ona sama.No ju zaujímalo niečo iné.Prednedávnom absolvovala skúšky na právnickú fakultu a teraz netrpezlivo očakávala, ako to dopadlo.Jej mama to nakoniec pochopila a potom...jej mladšiu sestru viac vzrušuje modeling.Rodičia často brávali Karin so sebou po celom svete.Navštevovala francúzske i anglické školy,takže mala veľa priateľov,no žiadny stály domov.No napriek tomu všade bola doma.Plynule hovorila anglicky , francúzsky a nemecky.Ovládala aj posunkovú reč,ktorú sa naučila od svojho hluchého bratranca Davida .
Gabrielinu sestru Agátu,Davidovu mamu,opustil jej manžel.Agáta sa potom predávkovala liekmi a zomrela.David od dvoch rokov vyrastal u nich a Karin ho ľúbila, ako brata.Teraz je na študijnom pobyte v Anglicku.Gabriela často rozprávala Karin o svojej mame.Karinina babička musela tvrdo pracovať v továrni,aby uživila päť detí,lebo po tom, ako starý otec tragicky zahynul v bani,zostala s nimi sama.
Gabriela bola najstaršia z detí.Začala pracovať už ako 14 ročná v jednom obchode,kde si ju náhodou všimol známy fotograf a navrhol jej spoluprácu.A tak sa začala jej kariéra fotomodelky.Bola krásna ,obdivovaná a veľmi úspešná.Karinin otec je rodený Američan.Volá sa John,pochádza z Orlanda na Floride.Je podnikateľ,ktorý zdedil firmu s drahým športovým oblečením po svojom otcovi.Nemá súrodencov,je jedináčik.Vždy túžil byť právnikom,ale dal slovo otcovi,že sa o firmu postará.Prvý krát sa s Gabrielou Malenovou stretol na významnom večierku svojej firmy. Konal sa pri príležitosti vydania nového módneho športového časopisu,kde hlavnou hviezdou bola ona.Otec Karin povedal, že keď ju zbadal, vyzerala ako anjel,ktorý zletel priamo z neba.Vraj to bola láska na prvý pohľad.Vzali sa asi o rok a potom sa im narodila Karin.
+++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++

• Karin, ahóóój...-začula známy hlas.

Zvrtla sa a zbadala svoju najlepšiu priateľku Ivetu.Dievča trošku nižšieho vzrastu s celkom obstojnou postavou,krásnou tvárou a širokým úsmevom.Ako vždy mala nasadené „ružové okuliare“ a bola optimisticky naladená.Nebola to vychýrená krásavica ako Karin,no dlhé blond vlasy a čierne oči dodávali jej tvári nežnú charizmu.Ich povahy sa vôbec nezhodovali, no boli najlepšie priateľky, už od prvej triedy.

• Ahoj Ivet.Som šťastná , že sme konečne tu-objala priateľku a pobrali sa do svojej chatky.Tu sa zvítali s ďalšími dvoma vedúcimi Evou a Veronikou.

• Dievčatá, teta mi oznámila, že asi o pol hodinu je porada,tak sa nachystajte-povedala Karin.

• Ty si nejaká nesvoja,deje sa niečo?-spýtala sa Iveta.

• To nie som, iba sa chystám jednému zelenáčovi vyčistiť žalúdok...-

• Prosím?-nechápavo na ňu pozrela priateľka.

• To nič, moja, vidím, že o ničom nevieš.Nechaj sa prekvapiť, na porade sa všetko dozvieš a priprav sa na šok-
Iveta nemala ani tušenia, čo znamenajú tie jej tajnosti a horela nedočkavosťou, kedy sa to dozvie.