Asi by som tu ani nemala pisat,ale skusim to, lebo to nemam komu povedat a velmi sa trapim.Takze zacnem: Mam 34 a som matkou dvoch krasnych dievcat (jedna ma 4 druha 2 roky) tu druhu som mala cisarskym rezom. Vsetko bolo OK,az kym som neotehotnela kratko po sekcii tretikrat..... Brala som antikoncepciu, ale tu som musela vysadit,pre hroziacu trombozu.
Bolo to presne v maji 2007.
Rozhodla som sa ist na interupciu... Strasne slovo, strasny skutok....velka bolest na dusi...neviem dnes najst slova. Ale v ten den,v ten den, som ani inu moznost a ine riesenie nevidela,nebolo nikoho v kto ma chcel zastavit, manzel rozhodnutie nechal na mna. Mala som pocit, ze vsetci traja ludia co o tom vedeli, chceli aby som tam isla, bolo to zvlasne, plakala som stale,rano som pozerala na moje dve male deti,bala som sa ze umrem ked ostanem tehotna a co s nimi, mala som pocit, ze urobim dobre, ked nebudem tehotna, neviem ako som si to vobec mohla mysliet.Lekar mi povedal ze mam 33 rokov, ze som skoro otehotnela po cisarskom reze a ze sa mam rozhodnut sama. A ja som sa rozhodla.....bohuzial. Dnes, je tomu 16 mesiacov, a ja sa neviem s tym vyrovnat.Placem, dnes ma opat drzia iba moje dve male . Muz stale mlci..., Nepisala som preto, aby ste ma odsudili, ten kriz si uz nesiem sama, ale chcela som iba poradit, ze ked niektora prezila nieco podobne, ci mi nevie poradit, ako sa nezblaznit....
dakujem
Dakujem, to som potrebovala pocut.
Naozaj uprimne dakujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Booze strasne mi je Ta luto... neviem ci si veriaca, alebo nie.. skusila si sa pomodlit, vyspovedat sa, ist do kostola a odovzdat svoje trapenie Bohu, poprosit o odpustenie jeho a aj to malicke? 
ono to naozaj pomaha...
Ak vsak nechces skusit tuto moznost /nic tym nestratis, ked to skusis/, mala by si vyhladat pomoc psychologa, lebo ak sa tak velmi trapis, sama sa z toho nedostanes...
Moc Ti drzim palce
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj Tebe, dakujem. Skusim to... Ste zlate.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Silvinka, mame to my zeny v zivote tazke v porovnani s chlapmi. Rozhodovala si sa za danych okolnosti, keby boli ine, nechala by si si dietatko. Nerob si vycitky, mas dve deticky, pre ktore zijes a tie Ta potrebuju.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tiež som chcela napísať aby si sa pomdlila a poprosila Boha o odpustenia a aj tú malú dušičku poprosiť o odpustenie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Popros o odpustenie a zapáľ za jej dušičku v kostole sviečku. Ona nezomrela, to čo odišlo bolo iba fyzického charakteru. Jej duša je hore v nebíčku. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Viem o čo si prišla,ale prosím ťa preber sa!!!!!!!!!!!!!
Máš dve deti,ktoré ťa potrebujú!!!!!!!!!!!
Pozri sa na to vštko z tej stránky a odpovedz si na otázku,ako by si žila,keby ste hneď za sebou mali aj ďaľšie dieťa....
Si mladá,ak sa rozhodnete,ďaľšie bábo môžeš mať aj neskôr...
Človek prichádza do situácii,keď sa musí rozhodnúť a niesť dôsledky za svoje rozhodnutie...ale v danej chvíli si spravila to ,čo bolo podĺa teba správne,tak prečo sa stále k tomu vraciaš a žiješ vtom,že si urobila zle????
To by som si denne musela hovoriť za akého debila som bola roky vydatá a oplieskávať si to denne o hlavu???A čo som blbá???Čo mi to pomôže???Som rada že som sa rozviedla....
Takže rozhodnutie bolo učinenné,skutok vykonaný....treba žiť ďalej...máš pre koho!!!!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nezazila som, asi len spontann potrat, ale to je ine....
Skus odpustit sama sebe, lebo....lebo sa budes trapit stale. Nic sa v zivote nedeje len tak....Ja som vobec nemala mat deti, bola som na gyn operacii v 16 rokocha ....dnes mam 2 synov a normalne som bola tehotna a aj rodila...samozrejme, boli male problemy, ale to sa nepocita....Velmi by som chcela k nasim dedicom este dievcatko, ale tiez neviem, ci by to bolo spravne a ...tazko povedat.
Prosim, odovzdaj svoje problemy tomu hore, pomoze Ti a daj si sancu byt stastna, lebo Tvoje okolie Ta potrebuje stastnu a Ty sa tiez potrebujes stastna
Vstan a usmej sa....prvykrat to bude tazke, ale kazdym usmevom budes lahsia a spokojnesia
Myslim na Teba a.....usmev prosim
Zuzana
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Siviak, dievča zlate... urobila si chybu.
Aj ja som urobila v živote veľa chýb. A v ten okamih rozhodovania, kedy som sa mohla rozhodnuť inak som urobila rozhodnutie v domnení, že je to to správne rozhodnutie.
Nevyčítaj si to tak strašne... Ak neodpustíš sama sebe, ako ti môže Boh odpustiť? Najväčší trest si už dostala... ten tichý smútok v tvojej duši... prosím neumáraj sa tým čo sa stalo, tým to nenapravíš ani neodčiníš. Poznáš človeka, ktorý by neurobil chybu? Aj ty si len človiečik, čo tú chybu urobil a uvedomila si si to až neskôr. Ale nemá zmysel sa v tom utápať.
Boh ťa veľmi ľúbi Silvi. VEĽMI. Aj so všetkými tvojimi chybami. Aj napriek tomu čo si urobila. Stále máš pre neho veľkú cenu. Ži svoj život ďalej tak, aby mal cenu. Aby si bola šťastná ty aj ľudia okolo teba.
Vyplač sa, vylej sa tu, keď je ti smutno, ten smútok jednoducho zo seba dostaň von. Aby sa rana mohla začať hojiť, aby si sa dokázala ešte tešiť a radovať zo života. A za svojho anjelika sa modli (alebo mysli naňho s láskou).
Dievča, veľa síl, ti prajem. Aby si našla opäť svoju rovnováhu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Silviak viem presne,čo prežívaš, prešla som tým. Neplánovala som to riešiť na NM, ale myslím že sa Ti aspoň trošku uľaví.
Stalo sa to už dávno. Pred 17-timi rokmi sa mi narodila dcéra, ani nie po roku som otehotnela ale spontánne som potratila. O 4 mesiace opäť tehotenstvo. Tentokrát bolo tehotenstvo v poriadku a narodil sa mi syn (teraz má 15 rokov). Po necelých dvoch rokoch opäť tehotenstvo. A teraz to príde. V tom čase som mala veľké problémy so žalúdkom a tak som bola poslaná na rentgen žalúdka. Sestrička sa ma spýtala, či nie som tehotná. Keďže mávam menštruáciu pravidelne a mne nič nemeškalo, pochopiteľne som povedala že nie. Opak bol pravdou. Začala som to tušiť 3 týždne po rentgene. Dostala som u gynekologičky vyvolávačku a nič. Prekonzultovala som situáciu asi so 4 gynekológmi a každí mi odporučil potrat(strašné slovo až ma striasa pri ňom). Manžel to nechal na mňa akoby sa ho to netýkalo.
Moja mamka stála pri mne a tiež bola skôr za zákrok. Išla som s vedomím, že to robí preto, aby som uchránila to malinké pred...teraz vlastne ani neviem pred čím... Po prebudení bola na izbe jedna pani, ktorej keď som toto vyrozprávala povedala, že tiež v mladosti bola v tejto situácii a predsa porodila zdravú dcéru. A mne viac nebolo treba. Strašne som sa trápila. Keďže si to prežila vieš o čom píšem. Modlila som sa, prosila som Boha o odpustenie samozrejme aj to malinké stvorenie. Robím to doteraz ale už nie tak často. Milujem deti, ja keby som bola mladšia...
Prešlo asi 7 mesiacov a čo... bola som tehotná. Keď som prišla ku gynekologičke začala ma ešte viac presviedčať, aby som išla na potrat. Dôvod: s manželom máme rovnakú krvnú skupinu, ja RH- manžel RH+. A toto bolo v poradí piate tehotenstvo. Doktorka hovorila, že ja zdravé dieťa neporodím. Nedala som sa, ja som toto tehotenstvo brala ako skúšku, či som sa poučila z chyby, ktorú som urobila pred pár mesiacmi. Bola som pripravená na výchovu postihnutého dieťaťa. Výsledok je teraz už 12 ročný syn, zdravý (až na tú astmu) s nadpriemerným IQ-navštevoval školu pre nadané deti, teraz chodí na 8-ročné matematické gymnázium.
Silviak, pre mňa to nenarodené dieťatko je Sonička a v duchu oslavujem jej narodeniny v augeste, kedy by sa narodila. A rozprávam sa s ňou, že ak jej dušička nie je v jej bratovi ktorý prišiel po nej, tak sa strašne teším na stretnutie tam hore ak bude chcieť sa so mnou stretnúť.
Takže tak, cez slzy už nevidím na monitor...drž sa moja.
A ešte nie si horší človek ako si bola pred tým, si milujúca mamina dvoch detičiek. A ešte niečo: len Boh nás môže súdiť do akej miery sme pochybili.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Delli....ja ti tak strasne dakujem, naozaj...dakujem. Viac ani neviem co napisat.....si zlata
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte dievčatá,
musím sa pridať k vám, konečne som našla niekoho, kto prešiel tým istým, ako ja. Pred niekoľkými rokmi sa mi rozpadlo manželstvo, 5 ročné, bola som ako bezprizorná, starala som sa o syna, ktorý mal vtedy 4roky ale všetko len automaticky. Konečne som si po čase našla priatela a čo osud alebo čert nechcel, otehotnela som...rozhodla som sa ísť na zákrok, zľakla som sa zodpovednosti, nechcela som dalšie dieťa, priateľ sa tešil, ja nie...naplánovali mi to na posledný, 12ty týždeň....som vrahyňa. Priateľovi som povedala, že plod atrofoval, že odumrel vo mne...držal ma v náručí a ja som vyplakávala všetky posledné slzy a bolesť, čo ma kvári dodnes... Nenávidím sa. Nikdy si to neodpustím. Nikdy. Možno to bol zase syn, možno dcéra, ktovie? Bola som v kostole, pred i po zákroku, modlila som sa, plakala, modlím sa i dnes, plačem rovnako, ako vtedy.
O 3 mesiace som otehotnela zase. Irónia. S priateľom. Povedala som si, že Boh asi chce, aby sme mali dieťa. Celé tehotenstvo som sa modlila, aby bolo bábo v poriadku, aby sa mi len ten náš Pán nejako nepomstil za to, čo som urobila, vedome a zo svojej vôle. Dnes mám nádhernú dcéru, milujem ju najviac na svete a každý večer, keď si k nej na chvíľu ľahnem, voniam jej vlásky a rozmýšľam, ako by voňalo moje nenarodené dieťatko...
Nikto, kto tým neprešiel, nevie, čo je naozaj vina a bolesť. Odpustite nám.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Parížanka,predovšetkým si musíš odpustiť Ty sama sebe.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...to sa nedá...sama sebe. nedokážem to.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Musíš,choď do kostola,alebo psychologovi,proste tam,kde sa vyrozprávaš,lebo inak sa z toho zblbneš.Mala som známu,tá tiež dala bábo preč a stále každú noc sa jej snívalo,ako naťahuje ruky k nej.Schudla,bola totálne preč z toho,tej pomohla viera.Proste sa už stalo a nedá sa to vrátiť späť,mnohé robíme chyby,aj keď som vyslovene proti,som šťastná,že ja som takéto rozhodnutie nikdy spraviť nemusela,ale nikto z nás nevie,možno sme spravili iné veci,ktoré sú zlé.Skús to,lebo ostatní Ťa potrebujú.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Silviak, neviem ,či som Ti aspoň trošičku pomohla. Časom to bude znesiteľnejšie.
A ešte jednu vec si uvedom Neurobila si to z pohodlnosti že už nechceš dieťatko, Ty si potrebovala riešiť danú situáciu a vyriešila si ju takto.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Delli, skláňam sa pred tebou. A pred tým ako si druhýkrát vyriešila svoj problém.
Napísala si to krásne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
drzim ti palce aby si sa s tym co najskôr vyrovnala co manzel je spokojny oni za to tiez niesu zodpovednost ci nie nie si prva ale aj nie posledna citim to s tebou pomodli sa
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dakujem Vam, ani neviete co ste pre mna urobili.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ako sa nezblázniť? Neprežila som, neviem...Ale myslím si že cesta vedie cez odpustenie samej sebe...Nikto z nás nie je vševedieci Boh a nikto z nás nemá istotu, že vždy v živote urobí len a len tú správnu vec...Aj keď sa trápiš, plačeš, trpíš možno to aj tak bolo to najsprávnejšie rozhodnutie, ktoré si vtedy mohla urobiť...Si zdravá a môžeš sa starať o svoje detičky a čas už nemôžeš vrátiť späť a rozhodúť sa znova...a keby si sa aj mohla rozhodnúť znova- rozhodla by si sa inak? Alebo by si znova cítila strach?Bol by silnejší ako rozhodnutie dieťatko vynosiť...ak si dokážeš odpovedať že áno tak potom si sa niečo v živote naučila a si silnejšia ako si bola vtedy...a ak si odpovieš že nie, tak si asi nemohla konať inak, lebo by si to možno nebola zvládla...