Ak nerátam prevracanie očami a ťažké povzdychy nad trápnosťou rodičov a svojim životným údelom, tak, vďakabohu, nepoužíva. Velebím môjho syna, je skvelý. Kiež by mu to chcelo vydržať ešte zo dva roky, potom bude oficiálne podľa zákona dospelý.
To mas dobre, ja si uzivam tri rozne fazy puberty, kazdá s inym repertoarom a malicka posobi na nich ako katalyzator. 
Živo si predstavujem a 
My budeme mať pokračovanie za nejakých desať rokov, uvidíme, aká verzia puberty bude aktuálna potom. Ono, má to aj svoje výhody, mať v podstate dvoch jedináčikov...
Včera sa začalo v škole naostro. Zlízli sme 2ku. Ja viem, nič strašné, ale viem kde je problém ... proste ešte sa cíti akoby pokračovali prázdniny ( a my s ním 
).
A čul pointa: "Nabudúce mame nehovor, že máš zlú známku. Teraz nemôžeme pozerať televízor."
" Ale Maťo, ja nemôžem mame klamať. A ani tatovi."
.... aaaaach .... toto asi o pár rokov nebude, čo?
asi to bude prekvapenie sefa kuchyne.
Vacsinou zle znamky neriesim, vsak sa stane ... az na jednu vynimku ked robim prednasky mojmu laidakovi.
Mne sa nepodarilo dat este ziaden zakaz. A ked nejaky velmi vynimocne udeli moj drahy, ta staznosti pocuvam ja. 
Spominam si na to velmi dobre, tiez som sa napocuvala ajajaaaaaaj 
No casom ma Ribisska naucila, ako je to s projekciami a ze mam pocuvat co mi hovori a vnimat ako to na mna posobi, teda ci je to naozaj o mne alebo o nej. Na 99% to byvalo o nej. Medzi riadkami som sa podozvedala kopec veci, ktore sme potom spolu preberali (ked sa dostala opat do normalnej hladiny a nebola v tej vyvreskujucej faze, ked sa snazila okolo seba kopat a ked sa citi ona blbo, nech sa vsetci citime este blbsie)
To bude tymi talianskymi povahami? A aké umenie nepridať sa. 
Co su to projekcie? Zislo by sa mi nieco o tom pocitat.Ak je niejaky pokec o tom a vies o linku, prosim posli. Dakujem
Projekcie alebo zrkadla, je to o tom, ze si navzajom nastavujeme zrkadla...ked hovoris o niekom, viac povies o sebe ako o nom, je to vcelku dost podvedome a nevedome, no ked nad tym dumas, tak napr. vsetko, co ta vytaca je len a len v tebe...a tvoj problem. Niekto povie- neznasam klamarov a sam v sebe ma klamstvo zakorenene a nevysporiadane...a prikladov je strasne vela...nasla som ti toto http://www.esoterika.cz/clanek/3434-o_stretnutiach_zrkadlach_a_komunika…
a ked budes hladat najdes toho aj viac a mozno aj inac vysvetlene....
vynikajuci clanok velmi sa mi lubil 
Kamilka,
akurat som sa po dnesnej prechadzke do skolky rozhodla, ze si tu vylejem srdce, lebo......uz mi rohy rastu a srdce puka.....a ja sa fakt snazim. Nevybuchnut, byt trpezliva, pozerat sa na to ocami tej druhej strany. Ach, co som si naslubovala, ze ja nebudem ten klasicky rodic, ze detsky pohlad na svet atd, atd, adt....
Stvorrocna slecna v puberte....dievcata ozaj v puberte.....prebera vsetky formy (intonacne, obsahove) komunikacie, testuje hranice na ostrie noza. Sprava sa ako dospela a ked uz dalej ide tazko, zvoli cestu dietata a to ma uz ide zabit....som rozcarovana, sklamana (a to slovo ma boli), niekedy vycerpana a casto frustrovana. To roztomile makkucke dievcatko sa stratilo a ostala rysujuca sa osobnost, ktorej sa niekedy bojim. Teoriu poznam, viem, ze to je ta cesta, ktoru musi prejst a ja ju nemozem brzdit, len usmernovat a ucit sa s nou.....ale.... 
........niekedy mi chybaju tie stare casy, kedy sa pritulila ozaj tak nesebecky, len preto, ze som mama....
No, a poplakala som si.....
A teraz sa pripravim na to, ze zo skolky budem znasat chrlenie ohna a siry, sem tam sa mi ten drak premeni na princeznu a potom opat na nieco nebezpecne a ja sa budem pred vsetkymi tvarit, ze drzim v rukach domace zvieratko .
Plne chápem, nasa malička je tiež riadne čudo.
Ziadna puberta, to este len pride a bolo by veeeelmi pohodlne zvalit to na pubertu v tomto veku. Je to normalny proces, vyvoj, dieta nebude nemohuce a uplne zavisle na matke (na rodicoch), osamostatnuje sa, chce respekt, skusa kolko moze a jasne ze prve co odhali su tvoje slabiny a tam potom celkom presne mieri...Ked vidi, ze s tebou dokaze mavat, tak mavat aj bude. A ty si este poplaces...za cim ti je naozaj luto? Toto si sama preber a nezabudaj si vazit samu seba, inak si ta nema preco vazit ani tvoje dieta....
enixelka, netrap sa moja Emmka je detto. Teraz uz chapem ked mi mama vraviela, ze som ako sopka. Emmka to zdedila po mne, je silna osobnost, nadpriemerne inteligetna ale holt furt je to dieta a nie vsetky emocie vie spracovat. Mna to tiez riadne trapilo ako ju vsade vychvalovali ze dobre, mudre,sikovne dievcatko ako rado pomaha atd, proste same superlativy. Ale ako vie vybuchnut viem len ja. Uz ma 9 a poviem ti naposledy som kvoli nej plakala minuly tyzden. Cenim si ze si uvedomuje svoje konanie a stale sa pride ospravedlnit. Velmi ju lubim len kedze sme obe velmi impulzivne mame to tahsie 
Kazde dieta je uplne ine.Nas najstarsi v obdobi puberty nemal ziadne divne nalady,naroky,neprevracal oci,nemal komentare ku vsetkemu,co sme doma my s manzelom povedali.
No mam citak,ze jeho mladsi bratia mi to vratia aj s urokami
,pretoze aj ked ich mam styroch,s detmi v puberte mam minimalne skusenosti.Dufam len,ze budu mat trpezlivost aj oni s nami rodicmi a my s nimi a ich hormonmi 
Ta to u nas je repertoar puberty velmi pestry - najstarsia sa vadila, vrieskala, starsi synator, hlasno rozpraval, tlieskal az sme podskakovali a len obcas sa rozculi, namladsi uz v puberte, skor zacne revat a malicka im neda pokoja, co ich tak velmi miluje. To ak by chceli na chvilu zabudnut na rozburene hormony. A ked sa k tomu pridaju moje zdivete hormony so skoro permanentnym PMS mame saleny dom jak vysity.
tak u nas byva ticho tiez len ked nie su doma
a najmladsi mam pocit,ze su asi v kazdej rodine nejak tak donuteni okolnostami,ze sa dotahuju k tym starsim,chcu sa im vyrovnat,chcu vediet vsetko co ich starsi surodenci a preto sa nam zda,ze nam prerastaju cez hlavu....ten nas ma velku fantaziu,on vymysli a na robotu ma o rok starsieho brata(v duchu"dejte mi lidi,ja vam to udelam"),podplaca cukrikami,aby mu napisal ulohu,aby za neho vyniesol smeti a pod.
Skoro 14r. synko ma zas tendenciu vychovavat mladsich,samozrejme ocakava,ze ho posluchnu,tak ako mna alebo manzela,co sa nie vzdy zadari,lebo protestuju
a do toho pride domov moj temperamentny chlap,ktory ked to zisti robi poriadky aj s metlou v kute ,zial uplne zbytocne.Staci s nimi hodit kratky normalny rozhovor a oni to pochopia......do najblizsieho konfliktu
Jo a to som este nespomenula Tamarkin vysoky ton. Ona proste nevie hovorit normalne, hlas ma jak ziletka. Ked ich pustim von ani ich nemusim kontrolovat, Tamaru pocujem az na stvrte poschodie
Si viem predstaviť, ty si pre ňu ten hromozvod, skús raz taký pokus, počúvaj a keď ti nechá nejakú skulinku opýtaj sa jej, čo ju trápi a ako jej vieš pomôcť. To chce veľa trpezlivosti.
No ako som sa dnes nechala vytočiť?
..no u nás je v štádiu, že keď náhodou chcem povedať svoj názor abo čokoľvek čo i len trošilinku ostrejším alebo zvýšeným tónom, abo aj hlas mám kľudný ale "malý" nemá chuť ma počúvať, s pokojom mne nepochopiteľným mi zahlási: "Maminka, choď na balkónik, pofajči, porozmýšľaj a príď keď budeš úplne kľudná.Inak sa s tebou baviť nebudem."
No zvykla som si.Najprv mi skoro papuľa padla na zem ale teraz len sklopím uši a ozaj idem pofajčiť...
Dobreeeeee Mne Lucia zvykla zahlasit: Robim ti zrkadlo, ano? O kom je to? O mne, ci o tebe?
Jedno moje nemenované dieťa používa na mňa rôzne finty fňu. Nejdem radšej pátrať ako sa k tomu dopracovalo, veď leví podiel na výchove svojích ratolestí mám ja.
Pointa. Nastane menšia krízová situácia, či už výnimočne nejaká zlá známka, ale nesplnenie dohodnutej úlohy .... (Podotýkam, že ani v jednej situácii nezvyknem mať nejaké neprimerané reakcie ...)A moje dieťa si hneď nájde vážny dôvod na kritiku svoje matky, viac či menej oprávnenú. Pritom, takéto správanie je väčšinou aj preventívne, veď čo keby som sa chcela veľmi rozčuľovať. A tak keď rozoberie svoj motív môjho poklesku zľava aj zprava akosi ostávam vinníkom s nepríjemným pocitom viny ja, síce za niečo iné ...
Už sa to snažím vnímať takto, nie vždy mi to dôjde včas, a už vôbec nie je jednoduché správne reagovať. Veď kto pozná najlepšie vaše slabé stránky.
Možno poznáte rôzne štádia puberty, kedy nech spravíte akokoľvek, aj tak je to zlé, aj keď sa jedná o tú istú situáciu. Doma máme pubertu rovnomerne rozloženú aj s rôznymi prienikmi na cca 16 rokov, snáď nejakých 7 mám už za sebou. 
Teším sa na zvyšné veselé obdobie.
Devy krásne, ako je to u vás, aké finty na vás používa vaša staršia mládež?