reklama

Pochvaly

dasa_ , 21. 11. 2015 - 05:49

reklama

Myslím, že som to tu už spomínala - navštevujeme kurz výchovy pre deti puberťákov.

Jeden z výstupov bol o tom, ako deťom prejavovať lásku. Okrem iného na jednu kritiku dieťaťa by vraj malo nasledovať päť pochvál.

Nikdy som to nesledovala úplne koľko tých pochvál udelím, ale ja sa snažím, lebo doma sa mi nikdy pochvaly nedostávalo. A stále mám s tým problém. Občas som zistila, že mama sa nami chválila. Ale priamo nám to nikdy nepovedala. Až dnes, keď mám päťdesiat sa občas nejaká pochvala objaví. A ja cítim, že mi chýbalo také niečo. V mnohých veciach som stále neistá.

No ale iné som chcela. Rozoberali sme toto s doma s priateľmi. A jeden mi povedal, že on absolútne nemá za čo chváliť - pritom má dieťa, ktoré má snáď samé jednotky, športuje, cudzie jazyky, ešte stíha aj iné krúžky.... vraj to je samozrejmé.

Druhá mama mi zas povedala, že ona má takú skúsenosť, nielen doma, ale aj v práci, kde je vedúca, že keď pochváli, ľudia strácajú ostražitosť, začnú veci flákať. A vraj je to potom celé na nič.

Tak neviem - škodia deťom pochvaly? Alebo skôr pomáhajú?

 

 


reklama


reklama

madeleine, So, 21. 11. 2015 - 12:07

Za mna pochvaly urcite ano. Samej sa mi ich dostavalo velmi malo, alebo ziadne a aj to do velkej miery sposobilo, ze si malo verim.  Ked som nieco pokazila, neurobila dobre, tak sa to podciarklo, zvyraznilo, este dalsie 2 dni pripominalo, ale ked som v niecom uspela (ci v skole, v hobby…) tak sa to preslo s medziriadkovym “nie je co chvalit, same jednotky su samozrejmostou”. Je to sposob vychovy starsej generacie, s ktorou ako clovek, ani ako pedagog nesuhlasim. Dieta potrebuje aj pochvalu, aj pokarhanie. Obidve su pre neho spatnou vazbou od najpodstatnejsich ludi v jeho zivot - rodicov. Aj na zaklade toho si buduje svoje sebavedomie, odvahu, nasledne sa rozhodne skusat nove a nepoznane, alebo sa radsej do nicoho nepusta, pretoze si neveri. Rozumiem, ze cielom mojich rodicov bolo, aby som nepolavila a neustale sa snazila dosahovat viac a viac. Vysledkom vsak u mna je, ze som perfekcionistka, ktora nie je nikdy so sebou spokojna, pretoze mam pocit, ze to nikdy nie je dost dobre a pretrvava u mna snaha dosahovat stale lepsie vysledky, aby som sa rodicom zavdacila a oni ma konecne pochvalili. V sucasnosti ma uz aj pochvalia, avsak moj hlboko zakoreneny perfekcionizmus nadalej pretrvava. 

 Ako sa vsak hovori, vsetko s mierou. Niektori rodicia svoje deti chvalia uplne za vsetko, aj za banalne veci, alebo aj ked neurobi nejaku vec dobre (napr. nakresli dom, ktory sa na dom absolutne nepodoba a rodic ho za to vychvali do nebies).To je dalsi extrem, ktorym dieta moze nadobudnut nepravdivy obraz o sebe samom, o svojich kvalitach, plusoch a minusoch. Dieta dokonca moze dospiet k mylnemu zaveru, ze je istym sposobom vynimocne a zacat sa podla toho spravat (arogantne, povysenecky). Niekde som citala, vraj ak dieta cosi dobre urobi, ma sa ocenit jeho cinnost, alebo vysledok, nie dieta samotne: Napriklad, ak cosi pekne nakresli, ma sa povedat: "Toto si krasne nakreslil/a, aky pekny domcek. " A nie: "Ty si ale sikovny/a maliar/ka. "
púpavienka, So, 21. 11. 2015 - 12:18

Všetkého s mierou.

V čase môjho detstva nejako takéto veci neboli v móde ale čo sa týka cudzích ľudí ti veľmi radi pocválili a tak nejako som nevnímala že by ma boli doma málo chválili. Vadila mi večná kritika od sestry ale nie od rodičov.

Pochváliť treba aj za snahu ale tiež treba vedieť kedy je to už preháňanie. Aj dnes som stretla známu a za celý čas cca 10 min. stále hovorila nejaké lichôtky mne a teda sa patrilo aj vrátiť a lezie mi to statočne na nervy, je to také priezračné.

To sa mi nepáči ani v rámci rodič - dieťa, ak je to pochvála tak nech je naozaj úprimná alebo radšej kašľať na to.

Ariesa, So, 21. 11. 2015 - 12:56

Pochvalim ked sme sami, pochvalim aj pred cudzimi. A tym ze otec nie je s nami, musim pochvalit aj pred nim, aby to dieta poculo. Ale tak isto riesim kritiku ak treba. 

A ano ... stava sa, ze po chvaleni pride nejaky kiks, ale nevztahujem to na prilisne sebavedomie, skor na skusanie hranic. Tak pride trest. Momentalne ma mesiac zakazany pocitac i televiziu i hry na telefone. Bol velky preslap, je velky trest. Ocividne si to uvedomuje, pretoze neskusa zjednavat kazdy den ako to zvykol inokedy. Ale za dobre znamky chvalim, nestranim sa ho cely mesiac ... ze "si nezasluzi". Nebudem trestat nezaujmom, ked som trest urcila iny.

Jaaj a zabudla som co som tym chcela povedat Veľký úsmev. Neriesim, ci pochvaly pomahaju alebo ci su kontraproduktivne. Riesim len to, ci je zasluzena pochvala alebo kritika. Neriesim v akom su pomere. Sem-tam si zhrnieme v rozhovore nejake obdobie, ci bolo dobre, ci zle, co s tym vieme urobit. Nemam rada lichotky, ako pise Margori, a tiez sa snazim davat si pozor, aby som mojim zlym dnom nekrivdila drobcovi. To mi ide asi horsie Hambím sa. Nanicmama, snazim sa.  Mrkám

dúha1, Po, 23. 11. 2015 - 09:05

AHOJ,

prosím ťa kde sa dá prihlásiť na taký kurz ako spomínaš.

ďakujem.

dasa_, Po, 23. 11. 2015 - 09:16

Mame u nás novootvorené pastoračné centrum, tak to ti asi veľmi nepomôže. Viem, že to beží vo viacerých takýchto inštitúciach.

Existuje k tomu aj stránka www.rodinnevztahy.sk ale teda ja som sa na nej moc nedozvedela. Autormi su Nicky a Sila Lee, su k tomu vydané dvd a publikácie. Dokonca je tuším od nich aj Kniha o rodičovstve. Skús takto pohľadať

balalajka, Po, 23. 11. 2015 - 10:47

Chválim. A nebojím sa toho.

A chválim aj v robote, v obchode, obchodných partnerov Chichocem sa.

Práve dnes sa mi dostalo vety, že jediná odozva je negatívna. A že to straaašne deptá a demotivuje. Že berieme všetko ako samozrejmosť, že ide všetko ako po masle.

Aj ja som sa naučila mať samú seba rada a pochváliť sa. A ako mne dobre padne pochvala! Aj za takú "triviálnosť" ako obed Mrkám.

... myslím si, že ak nebudem chváliť ja, nebudú chváliť ani mňa.

Takže áno - chváliť.

No a ak potom sa niečo pototok, tak to riešiť potom, nie "preventívne" radšej nechváliť.

Dzeny, Po, 23. 11. 2015 - 11:35

Chváliť treba. Kedysi som mala s tatom takú debatu, že ma nechválil, že mi to chýbalo. Bolo to vtedy, keď som schudla a on nič:DDDD Keď som pribrala, tak ma upozornil, keď som schudla, tak som si vypýtala pochvalu s tým, že mi musí povedať, že si to všimol. On vraj, veď to vidno, je to jasné. Ja na to, že keď priberiem, tiež je to vidno a je to jasné:))) Myslím, že presne vtedy to pochopil a otočil o 180 stupňov a  začal nás so sestrou chváliť. Chváliť treba. Učím sa to aj teraz v partnerstve, tiež v tom nie som majster. A skôr pochválim ženu ako muža... To tiež nie je úplne ok, musím ešte zamakať:)

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama