8+2 sa rovná šťastie

Nanič mama....výstižný názov na to ako sa cítim. Som mamou ôsmych zdravých krásnych a inteligentných detí. Moja rodina sa v ničom 14 rokov nelíšila od iných rodín ale potom zrazu nastal zlom. Moje manželstvo sa pomaly rozpadlo a ja som až vtedy zistila aká som bola slepá, takmer som pripustila aby môj manžel psychicky neskôr aj fyzicky utýral moje deti. Zo začiatku som ani len netušila o tom že počas mojej neprítomnosti manžel týral najstaršiu dcérku a neskôr aj syna. Deti boli stále viac vystrašené ale boli ticho....neodvážili sa sťažovať na otca. A ja som príčinu ich zmeny správania hľadala v škole, veľa som sa s nimi rozprávala ale oni mlčali. Až jedného dňa to jedno s detí nevydržalo a povedalo mi pravdu a ja som zistila strašné veci. Okamžite som to začala s manželom riešiť....no na moje prekvapenie jemu sa tým len uľavilo a mohol svoju agresivitu predvádzať aj predo mnou. Nemusel čakať kým pôjdem do obchodu alebo niečo vybaviť na úrady...deťom začal deliť jedlo a keď boli ešte hladný potajomky som im delila svoju dávku. Báli sa ho a keď bol doma snažili sa čo najmenej pohybovať v jeho blízkosti. Jeho agresivita prešla aj na mňa, keď som ho odmietla v posteli tak mi len sucho oznámil že zajtra to pocítia deti. Neboli to len vyhrážky....svoj sľub po každým dodržal. Chcela som ujsť aj s deťmi ale nemala som kam....a rozviesť sa... toho som sa bála ešte viac. Vedela som že by nám nedal žiadne peniaze a kým by mu súd nariadil výživné, neprežili by sme. Bola som v pasci a on to vedel a využíval. Jediným naším šťastím bolo že si našiel milenku a domov chodil čoraz menej. Chcela som sa osamostatniť ale kto vás prijme do roboty keď najmenšie deti (dvojičky) mali len pár mesiacov. Keď som už vôbec nedúfala, prišiel k nám montér opraviť satelit. Povedal že treba spíliť haluz na strome aby nám to nerušilo signál. Tak som naštartovala motorovú pílu že to urobím. Celý zhrozený mi zobral pílu z ruky a povedal manželovi aby to spravil a on mu s úsmevom povedal veď žena píli drevo aj na kúrenie tak nech spíli aj ten konár. Montér to spílil a keď odchádzal strčil dcérke do ruky lístoček s číslom mobilu že keď niečo budeme potrebovať aby sme zavolali. Nevolala som ale on aj tak prišiel napílil a narúbal drevo bavil sa s deťmi tak krásne ako to ešte nikdy predtým nezažili. Chodil stále častejšie a ja som si vôbec nevšimla že jeho ľútosť sa premenila na lásku . Jedného dňa mi začali horieť elektrické káble za kuchynskou linkou. Našťastie sa mi podarilo požiar uhasiť , lenže sme zostali bez elektriky. Manžel to odmietol prísť domov opraviť a tak som nemala na výber a zavolala som jemu. Zobral si taxík a okamžite prišiel. Vonku bolo chladno a lialo ako s krhly. Oprava trvala až do večera a taxikár mu nebral mobil aby mohol ísť domov. Povedal mi aby som si nerobila starosti , tých 30 kilometrov pôjde domov aj stopom. Až keď odišiel som si po prvý krát uvedomila že z ľútosti by sa pre cudzích ľudí takto nikto neobetoval. Zrazu som chcela aby sa vrátil, bála som sa že prechladne a že ho už viac nikdy neuvidím. Poslala som mu sms-ku aby sa vrátil keď mu nezastaví žiadne auto, že môže prespať v obývačke. Zrazu sa náš život zmenil ja som sa už nebála požiadať o rozvod veď sme tu mali nášho montéra ktorý nás chránil a miloval. Rozviedli nás hneď na prvom pojednávaní a odvtedy moje deti úplne stratili otca. Keď im už nemohol ubližovať, viac ho nezaujímali. Môj priateľ má dve dcérky s prvého manželstva a tak sa naša rodina riadne rozrástla. On má žiaľ viaceré zdravotné problémy (po pracovnom úraze je slepý na jedno oko a má reumatické ťažkosti) ale aj keď žijeme viac ako skromne aspoň strach z našich životov vymizol. Máme sa radi ale aj tak neviem či moje konanie bolo správne lebo rozvodom som aj veľa stratila a to hlavne finančne a teraz keď staršie deti študujú na stredných školách je to čoraz ťažšie. Ich otec na nich prispieva len sporadicky a môj priateľ pri svojom zdravotnom stave nikdy nezarobí toľko aby nás mohol uživiť a pritom aby neukrátil svoje vlastné dcérky. Milujem jeho dcérky a ten strašný pocit viny neprajem nikomu. Len jedno viem naisto, aj keď naše deti žijú v núdzi láska objatie a pohladenie im nebude chýbať nikdy. A nedá mi aby som nedodala že náš štát nepodporuje deti ktoré sú inteligentné o ktorých sa rodičia snažia čo najlepšie postarať, ale deti asociálov a neprispôsobivých menšín ktorý naše zákony dokážu dokonale zneužiť vo svoj prospech. Naše deti majú od 4 do 20 rokov a my veríme že raz príde čas keď naše slzy budú minulosťou.