Som zúfalá a už neviem,či mám ja zdravý rozum.
Mám svokru-pre mňa to bola vždy mama-s Parkinsonom,starala sa jej dcéra,my bývame v okresnom meste,oni na dedine.V tej isté,kde býva aj druhá dcéra a žili tam aj manž.rodičia,Všetky tri rodiny mali svoje rodinné domy.
Svokra si zlomila bedrový klb,absolvovala operáciu,bolo treba rozhodnúť,čo sa ide robiť,kto ju bude opatrovať
Pred 6 rokmi náhle ochorel svokor a bola podobná sizuácia,čo s ním?Manžel chcel,aby sme ho vzali ku nám do paneláku,sme už len dvaja v 3izb.byte.Vtedy sestry nesúhlasili a dali ho do ústavu,kde do dvoch týždňov zomrel.V stredu bol manžel za ním,hovoril s lekárom,ubezpečil ho,že všetko je v poriadku,len sa potrebuje zotaviť.V piatok už bolo po všetkom.Môj manžel to chápe tak,že sa utrápil a stále sa nevie s tým vysporiadať.Preto teraz nesúhlasil a rázne trval na tom,že mama ide ku nám.
Prišla,prispôsobili sme byt,zohnali polohovateľnú posteľ,odbornú ošetrovateľku,ktorá chodila denne.Ja som požiadala švagriné,aby prvé dni mali OČR,lebo sama by som ju nezvládla.Pomáhali dve dospelé dcéry,syn.Prešiel týždeň,kedy som fungovala celý deň aj noc:Švagriná prišla ráno 7,30 a večer 17,30 odchádzala.Ja som sa starla o stravu pre nás,mixovala mame,prala,varila,celú noc sedela pri nej dávala piť,hladka ju.Švagriná,ráno sme ju spolu umyli a zbytok dňa sedela pri nej,pila kávu..
Prišla sobota,švagr.sa dostavila až o 8,30.Ja som bola celú noc pri mame,ráno si pýtala jogurt,napila sa a povedala,aby som ju nechala oddýchnuť,že chce spať.Vedela som,že ju terba umyť,mala plienky,no nechcela som aby v tejto práci asistoval manžel,mame robilo problémy,keď pri umývaní bol chlap:Tak som sa obliekla a rýchlo bežala do blízkeho obchodu-10 min aj s nákupom.
Keď som sa vrátila dorazila švagr.Zbuzerovala ma,že mama neni na poriadku.V priebehu umývania sme zistili,že asi má teplotu,podotýkam,že v noci som ju kontrolovala-nemala ju na 100%
Zavolali sme záchranku,zistili,že mame sa zobudila oblička,na ktorej je cista.Taktiež zistili,že lieky,ktoré brala na Parkinsona,boli tak zle nastavené,že bola ako narkomanka.
Manžel súhlasil aj keď proti sebe s ústavom.Ešte je v nemocnici,no na moju adresu a na adresu mojích detí padajú len nádavky a výčitky.Od soboty som nespala nejedla,manžel chodí za mamou,ja tam len volám,lebo sa už nechcem stretnúť s mojimi švagrinami,ktoré som mala rad skoro40 rokov.Ako mámˇžiť ďalej?či za dobré naozaj platí len zlé?Podotýkám sú silne veriace.
Ach moja slzy mi vošli do očí.
Neboj sa prejde to, niekto predsa musí byť zlý.
Niekoho musia označiť za zlého.
Prebolí, uvidíš a raz na to prídu.
Som s Tebou
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Janulkak, toho koňa bijú, ktorý ťahá.
Je mi ľúto, nepomôžem ti, ale časom ťa žiaľ prejde. Dôležité je to, čo si o tom celom myslí tvoj manžel.
A keď sa do teba a detí budú extra obúvať, tak sa spýtaš, prečo sa dcéry neponúkli o starostlivosť o matku. Neviem, možno majú toho až až a to by už nezvládli a možno nie.
Tiež mám v rodine človeka, ktorý málo robí a veľa, preveľa o tom rozpráva a okrem toho ešte strašne rád rozdáva rady a kritizuje robotu iných.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vieš, nepomôžeš si - keď ide o doopatrovanie rodičov, takmer vždy sa nájde nejaký zádrhel a takmer vždy niektoré z detí skončí ako "čierna ovca" - zažila som to dvakrát ešte ako dieťa, keď išlo o doopatrovanie mojich starých rodičov.
Je to po všetkých tých rokoch ťažké, ale ak ty vieš, že si urobila max - kašli na to, čo kto hovorí. Bolí to, ja viem, ale čo už narobíš ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Suhlas, adus.
Ono to naozaj chce len cas, vsetci ste pod tlakom a v strese, treba sa len skusit skludnit a dyyyychat a selektovat....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Janulkak123,
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Keby si sa aj pokrájala by si im nevyhovela spravila si maximum čo sa dalo,netráp sa
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nemám slov..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dievčatá,ďakujem za povzbudivé slová,veľmi to pomáha.Manžel stojí pri mne,lebo on najlepšie videl,že som robila aj nemožné,koľko som plakala,keď som už nevládal.Držia ma aj moje najdrahšie deti,no veľmi bolí taká nespravodlivosť
Ja pevne verím,že život ím to vráti aj s úrokami a vtedy,keď to budú najmenej čakať.Aj oni majú deti...
Ešte raz ďakujem Vám všetkým.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Janulkak,
tiez si myslim, ze ste teraz v strese, je to narocna situacia pre vsetky strany. Casom emocie trochu opadnu, ukaze sa realny obraz.
Chapem, ze sa na svagrine aj hnevas, veris, ze im to zivot vrati - ale neries, neziv v sebe hnev.
Ak citis, ze chces svokru vidiet, chod za nou, bez ohladu na to, koho tam stretnes. Mozno na teba caka...
Eva 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
je tazké kazdému sa zavdacit a hlavne nikto presne nevie kým to sám neokúsi aké je opatrovat nevládnu osobu,je to dost co sa týka psychiky aj na fyzickú zátaz...viem z vlastnej skúsenosti bohuzial..drz sa a snád sa to so svagrinami casom urovná...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Prístup a správanie švagrín určite bolí, ale hlavné je,že mamka vie, čo si pre ňu urobila a že máš plnú podporu manžela a Tvojej rodiny . Čo komu súdené - to ho neminie, Ty môžeš žiť aj naďalej s čistým štítom. K tomu Ti prajem veľa trpezlivosti a viery, že sa všetko na dobré obráti.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
40 rokov som si vážila moje švagriné preto,že boli veriace/držali si svoju vieru aj za totality/a mne,ako učiteľke tento problém nikdy nehádzali do očí,jednoducho to tolerovaliMali vždy moju úctu-sú od mňa mladšie,asi o 9,10 rokov.
Som Vám veľmi vďačná za každé slovo,hoci po uverejnení príspevku som trocha ľutovala,že takto idem s kožou na trh.Nebanujem,lebo ste ma uistili,že nemám čo banovať.Veľké ďakujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj horšie veci sa dejú Janulka. Boh vidí aká je pravda, ty sa nemusíš nikomu tu na zemi za nič zodpovedať. Netráp sa!
Manžel stojí pri Tebe. Môj pri mne v takej istej situácii vôbec nestál. Skôr naopak....! Ja som mohla za zhorošovanie zdravotného stavu jeho matky. Mala tiež Parkinsona. Liečbu nedodržiavala, bola veľmi svojrázna a nedisciplinovaná. Chcela zomrieť. Dnes to viem, ale vtedy som to videla ináč a veľmi som sa trápila. Nechcela žiť! Dnes už aj viem prečo. Svokra - pre mňa tiež mama - sa utiahla do svojej choroby a veľmi rýchlo to vzdala... miešala lieky s alkoholom. Mala len 63 rokov. Prišla som na to a upozornila manžela.
Jeho reakcia ma veľmi zaskočila, vtedy som sa dozvedela s kým vlastne žijem. Zakázali mi aj so švagrinou pomáhať svokre a starať sa o ňu. Našli jej opatrovateľku, bola to manželova milenka, zhodou okolností zdravotná sestra....využil túto situáciu, aby zlegalizoval svoj vzťah s ňou, uviedol ju do rodiny a mňa očiernil pred ostatnými ako tú, čo je neschopná sa postarať. Bola som tá, čo mieša jeho mame lieky a chce ju otráviť, lebo zhodou okolností mám profesiu blízku liekom....Nie alkohol ale ja (!) zhoršovali svokrin stav.
Utiahla som sa, bola to chyba ale brániť sa proti takej nehoráznosti od milovaného človeka som sa nevládala. Takmer som prišla o zdravie aj rozum!
Nová nádejná "nevesta" ihneď prevzala iniciatívu. Svokru dali do ústavu na doporučenie tejto odborníčky. Živorila asi rok a pol, skončila na plienkach, umelej výžive, s dekubitmi a samote. Zomrela pol hodinu predtým ako sa po týždni vybrali za ňou na návštevu. Chcem veriť, že urobili všetko, čo si mysleli, že je pre ňu najlepšie.
Na každého dôjde. Či tu na tomto svete alebo neskôr....karma každého dobehne.
Aj tu dobehla. Ani nie dva mesiace po pohrebe, zázračná sestrička pichla jednému pacientovi omylom čo nemala. Zomrel. Dnes je na alkohole, upokojujúcich liekoch a aby toho nemala dosť, syn jej začal drogovať a vykrádať byty. Môj ex nepotrebuje takú "oporu"....cesty späť však niet.
Mám už svoj život. Len svokry mi je občas ľúto....mohla tu ešte byť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veľmi si ma dojala,je naozaj veľa nespravodlivosti na tomto svete.
Ja mám veľmi rada svoju svokru aj manžela,chcela som len pomôcť,nechcela som ústav-čo sú len čakárne na smrť.Je to hrozné s akou láskou ich vychovávala a učila to aj nás,je mi ľúto,že sa jej táto láska nevracia.
Za týždeň som ju toľko nahladkala,ako ju hádam nikto za celý život.Veď starať sa o rodiča neznamená,že má mať teplo,čisto a stravu.On potrebuje hlavne lásku a milé slovo,pohladenie.
Padla som tak hlboko,že ma to až bolí,nemôžem už nič urobiť,trpia moje deti,manžel,ale ako trpím ja to viem len ja.
Tak sa drž a ďakujem ti pekne za milé slová.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ked nechcú švagriné vidieť pravdu, nič s nimi nenarobíš.
Drž sa
A pekne sa to číta o tej láske.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Si dobrý človek, svedomie máš čisté, tak sa snaž myslieť na niečo iné-viem, že je to ťažké, ale pokús sa...Časom to prejde.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nie si stroj, aby všetko klapalo podľa nastavenia,k svokre si sa zachovala pekne a v tom aj pokračuj.