Milé priateľky-pred určitým časom som tu písala,ako sme nedopustili,aby išla manželova mama do ústavu a ako hrozne to dopadlo,pre nás žijúcich,lebo ona tíko odila navždy.
Prešla doba,pár mesiacov,hoci pre mňa to bolo ako stovky rokov.Strašné obdobie.Súrodenci-dve sestry a manžel,rozhádaní,na smrť.Na pohrebe sme boli,ako vzdialení susedia,v dome smútku kdesi v treťom rade a kostole v piatom.Pri vybavovaní pohrebu ,ani úprimnú sústrasť neprijali,otočili sa mi doslovne chrbtom.Obviňovali nás,že mama odošla,lebo sme ju vzali ku nám.Dali sme jej toľko lásky,ako za celý život nie.Boli sme pri nej celé hodiny dni aj noci,hore,no doma dostala teplotu a musela znovu do nemocníce.Aj tu sme celá rodina boli stále pri nej.
Já som doplatila najviac.Manžel sa veľmi trápi ešte aj teraz,no já som trpela pre všetkých.Stále som si kládla otázku-prečo-ako je možné,že za 40 rokov som nezbadala,že Títo ľudia,nemajú ku mne tak úprimný vzťah ako já ku ním.
Výsledok?
Utrpela som ťažký psych.ok,zápal koreňa sedacieho nervu,úkrutné bolesti,teploty 9,8 ,pôrody bola prechádzka ružovou záhradou,plač od bolesti bol pre mňa ako dýchanie.Týždeň mi chodili pichať domov injekcie,nič,nič,návteva pohotovosti,nič,konečne doporučenie na neurologiu.Každý pohyb,či krok úkrutné utrpenie.Zase mi začali doma pichať infuzie-do každej tri injekcie,lieky,kvapky,náplaste.Bolesti ustupovali len po mm.Konečne môžem už trocha dýchať a viem,čo je to ísť kúsok po byte sama.Výsledok-začali mi odchádzať obličky.Dúfam,že to nebude až také hrozné-idem I.6 na sono a nefrologiu.
Dievčatá,priateľky chcem Vás poprosiť,netrápte sa v živote pre ľudí,čo za to nestoja.Já som si uvedomila,že mám úžasné dve zlaté dcéry a syna,manžel je môj poklad.Stáli pri mne,pomáhali mi a trpeli so mnou.Pre ních musím žiť,lebo,život je krásny,ale krátky.Čo tam po nejakých švagrinách-sliepkách,tie nech žerú zrno,čo tam po 40 rokoch premrhaných vzťahov.Musím si vážiť tých,čo sú pri mne a čo za to stojá.Nedajte si ničiť životy a zdravie,pre ľudskú hlúposť,pažravosť,chamtivosť.Život to aj tak každému zúčtuje a vtedy už bude neskoro.Žite tak,aby ste obohacovali lásku ľudí,ktorí Vám ju dávajú,a Tých ktorí za to nestoja jednoducho vypustite zo svojho života.Prajem Vám príjemný,krásna dníček,šetrite si zdravie,je veľmi krehké.
Ďakujem,že ste si prečítali tieto riadky a prosím Vás aspoň nieč si z ních zoberte.Vaša Jana
a koniec si napísala super
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moja, držím Ti palce, aby si sa z toho vystrábila. Nemysli na švagriné, úplne sa od nich odpútaj. Ani s manželom o ich správaní nehovorte, len to rany jatrí. Buďte radi, že máte jeden druhého, a aj deťom ste dali dobrý príklad. Za sebe ďakujem za priania dobrého, drž sa a skoré uzdravenie zo všetkých problémov, nielen zdravotných .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Písala som,čo cítím.Bola som už úplne na dne.Včerá som dostala hubovú polievku od sestričky,čo mi chodila pichať inf./zhodou okolností chodila aj ku svokre,keď u nás ležala/Dohovárala aj dcére,že musím niečo robiť,lebo to nedopadne dobre.
Povedala som si,že od januára už bolo dosť.Človek si musí urobiť v hlave poriadok a vtedy sa dá všetko.
Dnes som išla s dcérou do blízkého butiku,kúpila som si topík,včerá som uplietla košík.
Ide to.Chcem ešte veľa urobiť,pliesť košíky,robiť kabelky,tešiť sa z detí,vnúčat a zlatého manžela/aj keď niekedy by som ho predala za jeden zemiak do polievky/
Chcem,len aby sa niekto poučil,lebo zdravie je tá najcennejšia devíza a psych,to je sviňa-zbiera,zbiera a naraz to na Teba vychrlí ako láva.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
najhorsie je, ked si o comkolvek povies, ze to boli premrhane roky (veci, city, vztahy, namaha, ...). potom mas z toho pocity marnosti, zbytocnosti, depresie a smutku. to je blbost. neboli to premrhane roky. ved boli dobre, nieco dobre ti davali. to iba teraz sa to pokazilo. su zbytocne, lebo uz dalej nic dobre neposkytuju? jedna zla vec zneguje vsetky dobre veci predtym?
prestan to brat tak negativne, aj ked si na ne urcite dost nabrusena za ich spravanie a nepravdive obvinovanie.
skus to vypustit zo seba a brat ich take, ake su. aj s tym dobrym v nich, ja s tym zlym.
ved si taka ista. nie si iba anjel, mas ja zle vlastnosti a urcite kedy-tedy vykuknu na povrch. nebolo by fer, keby ta pre ne niekto sudil ako sliepku.
ak to tak citis, urob teraz hrubu ciaru za nimi. ale casom tu ciaru zmaz a znova o vsetkom pouvazuj. skus im odpustit, tak celkovo. lebo ta to bude podchvilou stale tazit ako krivda, ked si na to spomenies.
to ti mozem povedat z vlastnej skusenosti.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Napísala si aj o mne, aj ked my sme potom so švagrinami mali celkom normálny vzťah aj keď nie ľúbezný, ale šlo to a bolo mi potom lepšie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja sa svojím spôsobom na ne nehnevám,máš pravdu,sme ľudia robíme aj chyby,No niektoré ,ktoré Ti siahnú až na zdravie sú ťažké chyby.Já sa trápím pre manžela,obviňujú ho za to,že nedopustil,aby dali mamu do ústavu a časom musela ísť znova do nemocníce-od nás.Mala krásných 8O rokov,netrpela,a moj muž je s toho zúfalý.Skúšali sme urobiť krok smerom ku ním,odmietajú ho,skúšal ím volať,počujú jeho hlas-zložia,skúšali sme ich návštiviť-neotvorili-hoci sme vedeli,že sú doma/rodinné domy/
Už nevládzeme.
Ja som len chcela poukázať,aké sú krehké vzťahy a ako dokáže hlúposť,lebo inak to neviem definovať,zaslepiť nie len oči,ale aj myseľ.
Áno robíme chyby a určite aj já som narobila za život dosť zlých krokov,ale aká je to súrodenecká láska,keď dokáže takto rozdeliť sestry a brata?
Ako mám vedieť,že tých 40 rokov nebola len pretvárka,ak máš úprimný vzťah musíš prekonať aj ťažké problémy,vtedy sa vlastne ukáže Tvoj charakter.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vy si nič nevyčitajte, to s mamou ste urobili správne a obstasli ste sami pred sebou.
Ja by som to nechala tak nech sa to utrasie a časom aj oni možno pochopia ako &vám krivdili a potom bude čas na vysvetlenie alebo iba objatie.
Viem že to bolí. Tvorenie je najlepším liekom - určite u mňa na 100% a to je dobre že si začala tvoriť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
kladies si privela podmienok. napr. ak mas uprimny vztah = MUSI ustat aj problemy... nemusi. a preto neznamena, ze nebol uprimny. proste sa prihodilo nieco, co nezvladol. to automaticky popiera vsetku predchadzajucu uprimnost?
MUSI surodenecka laska ustat vsetko? nemusi. moze, ak chce, ale nemusi.
tu podmienku, ze nieco MUSI byt take alebo onake, si davame sami. lebo sme si vedomi svojej nedokonalosti ako ludi a chceli by sme nieco viac. nieco, co nas urobi lepsimi, co nam da akesi istoty, zaruky, ze sa na to mozeme spoliehat. lenze si z toho lepsieho potom casto robime okovy. a sme smutni a citime sa bezmocne a nahnevane, ked to nie sme schopni splnit alebo to nefunguje.
chapem tvojho manzela. rozbitie surodeneckeho vztahu, to je akoby ta vykorenili. rodina je nieco, co ti dava pocit, ze niekam patris. ked sa takto rozbije, je to akoby si zrazu nepatrila nikam. urcite to je pre neho tazke takto nahle jednym tahom stratit celu rodinu. a k tomu s pocitom, ze on je za to vraj vinny. chapem aj to, ze aj ty si sa kvoli tomu tak trapila, az si si narobia zdravotne problemy. jednak preto tie obvinenia, jednak pre manzela.
ale urobili ste vsetko, co ste pokladali za spravne, teraz je rad na nich. ak sa chcu citit ako ukrivdeni, ak chcu mat pocit, ze maju pravo sudit - nech ho maju. je mozne, ze nejde ani tak o to, kto co urobil a neurobil a kto za co moze. je mozne, ze smrt mamy ich jednoducho zasiahla velmi hlboko. a kedze sa tazko mozu hnevat na imaginarny prirodny fakt, alebo na Boha, ze ludia jednoducho umieraju na starobu, nasli si konkretny hmatatelny hromozvod bezmocnosti - vas. mozno to casom vyprcha a znovu budete jedna rodina.
mozno to nestihne vyprchat, lebo smrt to vyriesi za vas.
to ako sa citia oni a ci v sebe zivia hnev... ci tym iba pred sebou zastieraju bezmocnost voci prirode... to je jedno - je to ich vec.
ak im to pomoze prekonavat bolest, dopraj im to. ty sa tym netrap.
nerozmyslaj, ci to nebola len pretvarka. v danej dobe to bolo dobre ako to bolo. neublizovalo ti to, aj keby sa rovno pretvarali. tak sa tym uz netrap. teraz je teraz a to je to s cim musis dalej narabat. nestavaj si pred seba dalsie zbytocne chmary, ci ta vzdy iba neklamali a podobne. nerozmyslaj nad tym. to je minulost.
sama si rozhodni, ako sa k nim budes dalej spravat. kludne sa na ne hnevaj, ak to pomoze (ale obavam sa, ze toto len na kratku dobu). kludne im odpust, ak to pomoze. kludne ich vypust zo zivota. kludne na ne mysli s laskou v srdci. urob to, co pokladas za vhodne.
ale pokus sa to cele casom (trebars aj rokmi) zakoncit tym, ze na ne budes mysliet ako na tych, co robia aj dobre veci aj blbosti. asi tak, akoby si myslela na seba.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
občas/veľmi často si ľudia urobia zbierku krívd, ktorú v príhodný čas vytiahnu a sami seba (a nevedomky aj tých, ktorých sa to týka) ňou týrajú, pitvajú sa v tom, a o ono to má vo zvyku viac "smrdieť", nabaľuje sa na to viac negativity než to malo predtým... A aj to čo malo možnosť časom prejsť v odpustenie, stojí pred mohutnou stenou takmer, ako z betónu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pokiaľ príde k aktu poníženia vieme vracať späť všetku žlč, ktorú ten pocit vzbudil, a neštítime sa k tomu využiť ani najbližšiu rodinu, ako záclonku našej neviny a ukrivdenosti. Ale to je ego. Každý si totiž dovolí len toľko, čo mu my sami dovolíme. Inak to nie je. A čo ak sme spravili chybu, a o niekom sme si vytvorili predstavu dobrého človeka, ktorý jednal v rozpore s NAŠIMI VLASTNÝMI PREDSTAVAMI ? Nič, lebo to je hold náš problém, naše predstavy , na základe ktorých sme my robili naše rozhodnutia. Môže nás tešiť, že boli z lásky a nie zištnosti.
Nikto nie je povinný byť k nám úprimný, kto sme my, že to od ostatných vyžadujeme ? Otecko vravieva, ľudia sú takí, všelijakí, treba ich brať takých, akí sú... To však neznamená, že treba vracať oko za oko...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Je to smutné, ale charaktery ľudí sa ukážu práve v takýchto ťažkých chvíľach.
Tebe môže pomôcť prekonať toto obdobie spomienka na mamu (svokru), ako bola aj napriek chorobe u vás, s vami šťastná. Že si jej pomohla, ako si vládala. Aj keď musela ísť nakoniec do nemocnice... Myslím, že takýmto veciam nezabránime.
Manželove sestry sa možno spávajú tak preto, že oni to nedokázali. Alebo si len museli nájsť vinníka. 
Treba zabudnúť. Keď nestoja o vás, ja by som sa nevnucovala.
Ty si urobila, čo bolo správne a oni si môžu spytovať svedomie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja len
bigmama
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
moja zlatá ,viem o čom píšeš,podobným som si prešla.
