Ja som človek, ktorý zabudne na zlé čo mu spôsobili iní. Som človek, ktorý často chce vidieť u ľudí len dobré vlastnosti. Som človek, ktorý sa snaží pochopiť. Som človek, ktorý verí, že v dobrom sa dá vyjsť s každým.
Mám 40 a neviem čo so sebou. Prichádzam na to, že som mala viac kričať, že som mala si ísť viac za svojím, že som nemala len tupo čumieť keď niekto na mňa kydal ale mala som si stanoviť hranice. A čo teraz? Všetko je pokazené, správajú sa ku mne tak ako som si po celé roky nechala. Som urazená, bolí to a hnevá. Neviem zabudnúť a neviem odpustiť.
A moja duša je asi takto zaťažená. Nikto nevidí moju bolesť? Nikto ma nevidí? Bojím sa čo bude ďalej. Bude to len horšie a horšie? Nakoniec sa všetko obráti proti mne?
Snažila som sa nad to povzniesť, však snáď dokážem, že stojím za to. Nepomáha. Stále som nikto a nič. Stále som ja tá zlá a nemožná. Som nemožná nevesta, matka, manželka a jedine prečo sa môžem cítiť nemožne je to, že som nemožná dcéra a nemožná sama k sebe.
Toľko som sa starala o iných a o to, aby som bola v ich očiach možná, že som úplne zabudla na seba. A teraz čo? Nie som spokojná, mohla som žiť inak a robiť veci, ktoré ma tešia a namiesto toho robím veci, ktoré je potrebné urobiť, sa musia, sa patria a už niet kroku späť.
Jedného dňa som si povedala: už nezabudnem, neodpustím, aby som bola pamätlivá, aby som vedela a s tým žila a asi mohla vrátiť? Nerobí mi to dobre, mojej duši to nerobí dobre, ale čo keď to pomáha? A teraz som si povedala: už nezabudnem, nepovznesiem, ale urobím pri prvom náznaku - stop!!! opýtam sa prečo? Som nemožná, zlá? Vysvetlíme si to a prestanem trpieť, alebo ak budem vedieť pravdu, nebudem trpieť ešte viac? Čo ak som naozaj nemožná a zlá nevesta, matka a manželka?
Ako to bolo v Anne zo zeleneho domu? Každý deň môžeme začať žiť nanovo?
Minulosť nezmeniš, nemá zmysel rozoberať zprava, zľava, akurát skúsiť odpustiť. Odpustiť iným, že ti ublížili a hlavne odpustiť sebe, že si také odpustila.
Prítomnosť vieš zmeniť, určite nie radikálne hneď zaraz okamžite, ale v malých dôležitých krokoch áno. Jediná cesta k tomu, aby si ťa vážili iní je naučiť sa vážiť si samú seba. Poznám na vlastnej skúsenosti vôbec to nie je jednoduché, otázka dlhých rokov, cesta boľavá, ale ide to po malých krôčikoch.
Nájdi si malé radosti, ktoré zmenia tok tvojich myšlienok na pozitívnejšie, obľúbenú hudbu, knihy, pohyb, prechádzky v prírode, priateľov, ktorých spoločnosť je pre teba radostná ... Argument nemám čas, nie je argument. Aj pri práci ti môže znieť v ušiach niečo dušehojivé, čo na teba rozpráva. Pred spaním si určite nájdeš aspoň pol hodiny na peknú knihu ... pohyb lieči dušu, skús sa vrátiť ku koníčkom z mladosti.
Ako tu dievčatá veľakrát písali, iných nezmeníš, ale vieš zmeniť seba.
Nevrtaj sa v tom, kto ti ako ublížil, skús odpustiť a hľadaj silu a vieru v seba, vlastnú hodnotu. Ak ju nájdeš, zmenia raz k tebe postoj aj iní.
Držím palce na neľahkej ale asi jedinej správnej ceste.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
... to by som si mala dať na nástenku... veľmi múdre slová a dobré rady ... 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mám strach, že dopadnem ako moja mama. Bola dobrá, nepoznala nič iné len prácu a nás deti. Niekedy mi liezla na nervy s tým svojím tvz. nebojovaním proti niečomu a niekomu a vždy som si vravela, že ja takto nebudem.
Nemala dobrý život, borila sa sama aj keď jej niekto pomohol, tak cudzí ľudia, prečo je to tak? Nechápala som ako si nevedela poradiť s mojím otcom v niektorých veciach a ja si teraz neviem poradiť s niečím podobným s MM. Musela som ju takto pochopiť? Vždy vravela, že nemá nič, len nás deti a že je na nás hrdá, že sme múdre, vzdelané a že si vieme poradiť v rôznych situáciách. A čo sme urobili my deti? Bránila nás, chránila, ľúbila ako najlepšie vedela a moja sestra ju zabila a ja som nevedela tomu zabrániť. To je život, však? A ja som sa vydala to takej rodiny, že moja svokra čo mi večne otrieskavala o hlavu, že ako som ja vychovaná........
Prečo som vtedy neušla, nevidela som? Prečo som si to nechala? A tak si nechávam s...ť na hlavu ako moja mama. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neznamená, že ak sa také dialo doteraz, bude to pokračovať navždy. Máš zopár možností, vyhýbať sa stretnutiu s so svokrou, poprosiť ju slušne a dôrazne, že si nepraješ aby ťa urážala, ignorovať ju, alebo sa donekonečna ľutovať a rozčuľovať. Ak sa začneš venovať hľadaniu vlastných hodnôt v sebe, prídeš na to, čo ti z toho najviac vyhovuje. Mám to odskúšané v praxi, možno v trošku bledemodrej verzii, neprišlo to hneď a zaraz a stále to občas bolí, ale je to neporovnatelne lepšie ako predtým. Nik ti tvoju cestu neuľahčí, tvoje okolie sa začne meniť až keď zmeníš svoj postoj k sebe ty. nemáš sa meniť v taký obrazk ako ťa chce vidieť niekto iný,a le nájsť si vlastné pozitíva, hrať sa s nimi a akceptovať aj svoje nedokonalosti, lebo patria k tebe.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Z mojich životných skúseností som prišla na to, že v živote človeka neexistuje rovnováha v tom čo dávame a čo dostávame. Ak dávaš viac ako dostávaš, si lepší človek ako ten čo veľa berie a málo dáva.
Raz som natrafila na jeden pre mňa oslobodzujúci výrok človeka, ktorý sa venoval charite: " Ak niekoho obdarúvame, nesúdime ho ako s darom naložil." A to mi už zostalo. Už dávam bez nároku.
Tvoju lásku a bezhraničnú oddanosť považujú za Tvoju slabosť.
Tvoj druhý problém je nedostatok sebaúcty a potierania seba samej. Ale aj tak to nie je beznádejné - nájdi si susedu, priateľku, deti, mamu, proste človeka ktorý Ťa vidí takú aká si a cení si Ťa preto.Nadobudneš viac sebavedomia. Ja som sa touto cestou vybrala a funguje to: " Som ten lepší človek" 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nemám rada začiatky. Cítim sa akoby som stále začínala. Ráno vstanem a začínam. Niet tomu konca. Keď vyzerá, že by mohol byť koniec tak sa zmocú veci a zase som na začiatku. A tak stále začínam a nenávidím to.
Ale raz príde koniec a budem vedieť, že je to koniec a bude mi to ľúto, lebo nebudem môcť začať od začiatku.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Uvedomujem si, ze som mudra ako radio. Dlhe roky som chodila ku psychologicke, vystriedala som ich zopar. Skusala som aj anidepresiva, to bolo na Milu Jarmilu. Poslednych sedem rokov sa pomalicky krocik po krocik zbieram, vytahujem poznanie vlastnej hodnoty z dna morskeho. Stale mam pred sebou dlhu cestu. Inak som dospela k peknemu poznaniu, ze mojou najvacsou cnostou je moja uzasna nedokonalost.
Ked pominie den blbec, skus si najst pre seba male radosti, hudbu, knihu, pohyb, priatelov, viac pozitivneho vnimania aspon malych chvil ti umozni zacat vnimat svet seba inak.
Skus si pozriet stranku psychologie.cz je tam velmi vela zaujimavych, podnetnych clankov
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To bude asi tým ,že moja svokra ma vždy dokáže tak nasrdiť. Ona všemohúca, vševedúca, dokonalá osoba a jej synáčik úbožiatko, keď býval doma taký nebol....... No nebol, lebo doma si nemohol ani hubu otvoriť a teraz chlapec zistil, že môže.
Jednoducho ona ma vždy tak naštve, urazí, poníži.
Ale už je lepšie. Všetky ste pochopili o čom píšem...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Verím, že také dá riadne zabrať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nacvic si krasny usmev a ked Ta bude svokra nabuduce vychovavat, tak jej s usmevom povedz, ze ma vo vsetkom pravdu. Kamoska toto skusila, svokre padla sanka, svokor s jej muzom v momente zdrhli do inej izby sa rehotat a kamoska ma odvtedy pokoj.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Keď si večer ľahneš do postele, riadne sa zakutraj do periny a povedz sama sebe: Milujem Ťa.
Zaslúžiš si to.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tisíckrát ďakujem za pochopenie, za milé slová, ktoré pohladia.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Opýtaj sa detí, či Ťa majú radi. A môžeš sa s nimi aj porozprávať, povedať im, že Ti je ťažko, že si život inak predstavuješ a porozprávajte sa, ako by to všetko mohlo byť. Detský pohľad na svet okolo často dospelým otvorí oči. Skús zapojiť aj manžela. Ak sa ľúbite, napíš mu list, taký klasický na papier, krásnym písmom... ja viem, asi zažije (pozitívny) šok, ale o to predsa ide, aby si Ťa všimol 
Možno by to chcelo pokecať s nejakým psychológom.
A zmeň si nick, na niečo, aby nevzbudzoval hneď po prečítaní pocit, že Ťa treba poľutovať alebo "pokrčiť a zahodiť". Daj si nap. obľúbenú kvetinu alebo motýľa, farbu, vôňu... čokoľvek. Ale ak chceš byť ďalej Nemožná, nič sa nedá robiť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dne som čítala pekný článok, skús sa inšpirovať Manuál pre každodenné použitie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kami...bomba citanie. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Fajn, tak si nemožná a teraz urob poriadne hrubú čiaru a začni inak, ale hlavne od seba. Nájdi už prosím niečo dobre na sebe a začni si to vážiť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nanicmamky Ti dali uz vela dobrych rad a povzbudenie. Ja este pridam, zmen si svoj nick a prestan byt nemozna, lebo urcite nemozna nie si. Kazdy sa borime zivotom, ako vieme a vladzeme. Geneticka preddispozicia, rodinne prostredi, v ktorom sme vyrastali, rodina, ktora nas obklopuje dnes, to vsetko su faktory, ktore nam pomozu byt stastnymi, alebo naopak tlacia nas dole. Ale vzdy je cas buchnut do stola a povedat si dost, je to len Tvoj zivot, si tu nakratko, tak sa spamataj. Nemozes sa donekonecna vyhovarat na ludi okolo seba, Ti sa spravaju k Tebe, ako im dovolis, Ty o tom rozhodujes, nie oni. Naopak, zabudni, odpusti, hod to za hlavu, prestan sa lutovat. Kym Ty sama seba neuvidis v peknom svetle, svet okolo Teba to neurobi. A kym Ty sama budes o sebe dumat, ci si nemozna alebo mozna, zivot Ti ujde medzi prstami.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nemyslím si, že celé moje šťastie je záležitosťou môjho nicku. Akože dnes ho zmením a od zajtra to bude inak?
Zajtra budem pekná, milá, múdra a pozajtra budem tučná a škaredá a zmením si nick na tučibomba a zase mi niekto z Vás napíše, že zmeň si nick a schudneš? Keď sa budem cítiť dokonalá, tak naozaj budem?
Ja som to tak cítila a zdôverila som sa. To je všetko.
O tom dumaní máš pravdu, život mi už možno ušiel, už som priveľmi závislá od okolností a nemôžem sa vydať vlastnou cestou, alebo už ani nechcem a nevládzem.
Začala to všetko moja svokra, viem aká je a viem že jej bodnutia nemôžem brať veľmi vážne, ale bolí to. Chcela by som mať rodičov, ktorí by sa za mňa postavili a povedali jej, keby sme našu dcéru nevychovali dobre, keby nebola taká aká je, tvoj syn by nemal to čo teraz a nebol by tam kde je teraz. Človeku chýba, keď sa nemá kto zaňho postaviť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ak zmeníš pohľad na seba v túto chvíľu tak sa všetko začne inak a ty uvidíš veľké zmeny, ale to rozhodnutie musí byť aj v tvojm vnútri, vtedy je každá zmena fajn, lenže ak by si sa naozaj chcela zmeniť nemala by si problém zmeniť ani nick, ale to ja už neriešim. To som ti navrhla oveľa skôr a ty si vysvetlila, že sa ti páči byť nemožná tak ako sa spieva v tej pesničke a ja to beriem.
Veľmi to chýba že sa nemá kto za teba postaviť, lenže stojíš si za sebou TY? - urob to a potom možno sa postavia aj iní.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nemám problém zmeniť nick, ale nie je to o nicku.
Spraviť hrubú čiaru?
U mňa je hrubá čiara - rozvod - vyplatenie z majetku - rozdelenie firmy - založenie si vlastnej z vlastnou stratégiou.
To mám urobiť?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To ti nikto z nás neporadí, ty musíš vedieť čo by si chcela urobiť a po čom túžiš.
No jedno je isté, urob niečo, lebo sa to na teba zosype ako domček z kariet.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No však toto......
Presne to som opisovala v predošlých, že bojím sa, že dopadnem ako moja mama. Urobila zlé rozhodnutia, nechala sa ovplyvniť názormi iných a ich radami a možno spoločnosťou / aj ja /, nedbala na vlastné pocity, alebo možno im nevenovala pozornosť / aj ja /, potom už nechcela vyskočiť z rozbehnutého vlaku / aj ja / a potom ju z toho vlaku vyhodili................
Asi sa to nedá zmeniť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Prečo sa to nedá zmeniť? Mám za sebou štyri ubolené generácie žien, som piatou a stačilo. Práve kvôli nim a hlavne sebe a mojim dcéram, chcem byť iná, tešiť sa zo života a nebyť závislá na názore iných ... Nemusím meniť nič, len mať rada samú seba taká aká som a vedieť stavať na svojich pozitívach, akceptovať svoje negatíva. Nič viac nič menej.
Čo chceš urobiť ty som svojim životom, je len v tvojich rukách. Môžeš smelo "plakať" aj naďalej a vyhovárať sa na mamu, sestru, svokru ..., ale je to len tvoj život.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Alebo možno sa fakt na tú moju svokru vykašlať a netrápiť sa, to nemôžem zmeniť, asi každá matka si myslí, že jej dieťa sa mohlo mať lepšie, keby ...
Mala by som niečo robiť so sebou, som nešťastná zo seba, inak toto sa mi už deje 10 rokov, také veci sa mi stali, ako začarovaný kruh. Minule mi svokor povedal: aké Ty už máš starosti? Asi majú umenie v správnej chvíli pichnúť v správnom mieste. Tak ma to šokovalo, že som sa nezmohla ani na slovo.
Mám teraz nejaké starosti s dlhmi, však čo sem chodievate tak asi viete. Pomaly sa niečo rieši, ale stále veľa nevyriešeného a to ma gňiavi a dlávi. Dávam si to za vinu a chcela by som to zmeniť rýchlejšie, ale ako na to stále myslím, tak sa to ešte blokuje alebo čo. Chcela som chodiť cvičiť, aramama vie, ale neviem to riešiť, lebo musím toto.
Je to moja priorita posledné 3 roky. A keďže sa nevenujem ničomu inému tak asi je to teda tak. Do toho prišiel obchod, znenazdajky, život sa vyvinul, inak by sme boli obaja s MM asi nezamestnaný. Mám z toho strach, zatiaľ sú to len investície a nejaké veľké zisky asi nie, však ani nečudo ide to aj na dlžoby. A tak jedno s druhým. Ďakujem za príspevky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamilka, ja Ťa tak obdivujem, nesedí mi to s Tvojimi slovami. Pripadáš mi ako veselá žena s veľkou rodinou, ktorú si chcela a pritom ešte aj pracuješ kreatívne a vymýšľaš.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zle čítaš medzi riadkami, často som opak toho čo si napísala, ale učím sa vychutnávať to čo mám. Nemáš predstavu ako celá moja rodina, deti, vzťah s manželom, moja práca stoja na mojej vyrovnanosti, pokoji radosti zo života. To všetko je u mňa ešte veľmi krehké.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamilka zmeniť?
Ja si myslím, že náš obchod nemá zmysel, chce to veľa investícií, ktoré nemáme. A chce to silu, hybnú silu, kreatívnu silu, ktorou som ja a MM sa na to spolieha. Ale ja nevládzem a nechcem a to je problém.
Ak to necháme, nemáme veľa možností, nebudeme mať z čoho žiť.
Ako sa toto dá zmeniť?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Začni malými vecami, začni so sebou, ak sa pohneš ty, postupne dôjdu aj riešenia, je to dlhá cesta. Hľadaj každodenné radosti, hľadaj samú seba, v tom, čo ti prináša radosť potešenie, aspoň na pár chvíľ každý deň. Zlosť, zatrpknutie na iných, voči iným prináša len ďalšie negatívne pocity a začarovaný kruh.
Ak zmeníš svoj pohľad na seba, prídeš na možné riešenia možno radikálne, možno pomalé.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ono v každom človeku je aj dobro,podľa toho čo píšeš veľa ľuďom si spravila dobre.Váž si samu seba a teš sa aj z maličkostí teraz vyšlo
.A pri tom uponáhlanom živote si sprav nejakú radosť,kúp si maličkosť ktorá ťa poteší,ja viem píše sa to dobre,ale... 
