Som citlivá, keď na mňa niekto vybafne. Máme úzku kuchyňu cez, ktorú sa dostane len jeden človek a ocino na mňa vybafol, že,, teraz mi sem nelez! "
Veľmi nemám rada takéto jednanie, čo by ste v takej situácii robili?
Poraďte mi prosím.
PS mám chvíle kedy mi vypadne , ze co som chcela,viem, ze to je bezne ale ja mam uplne okno a nic si neviem vybavit, moze to byť zo psychiatrickych liekov?
Ďakujem, že mi pomôžete!!!
Katka, mne pomáha humor alebo láska odzbrojiť jedošov. Tiež som citlivá a podľa toho akú mám náladu reagujem....teda snažím sa. Lebo prvé vo mne vzkypí krv, keď niekto na mňa vybafne....
Ale na druhý nádych zmiernim.
Ocinovi by som povedala: - Ok, aj tak ťa ľúbim!
Alebo ako hore píše nemožná...s humorom... - Neleziem - idem.
Zabúdanie je prirodzené aj ked nepríjemné....môžeš to mať z liekov, ale nezúfaj. Každý deň nám odumiera niekoľko tisíc buniek šedej kôry mozgovej...naša pamäť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Premeniť na humor.A zabúdanie nemusí byť len z liekov.Je to aj nesústredenosť a myšlienky rozlietané.Ja mám dnes celý den taký že idem poliať kvety.Postojím v chodbe,poobzerám rastlinky a rozmýšlam po čo som tam prišla.Takto sa vyberiem aj tri razy kým mi dôjde čo som ja išla robiť. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mám toho popri mame veľa teraz je imobilná, chodí relatívne a ja chcem to zvládnuť, neviem kde mi hlava stojí, ale lubim ju
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
uz sme s ocinom za dobre dokonca aj bratom 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Katuška, nič si z toho nerob ja tiež zabúdam. Prídem niekde, že chcem jednu vec a v momente ako som tam, zabudnem čo som chcela, musím sa vrátiť.
Ocinovi povedz: Neleziem - idem.