ja uz neviem

Ahojte, potrebujem sa vyzalovat...Nieako na mna vsetko pada....Zijem s nasimi ako to je celkom ok...len ma stve ze mala mi nepribera za dva mesiace pribrala 380 gramov....a este ma stve otec mojho dietata....je to zlozite...odisla som od neho v 7 mesiaci tehotenstva lebo nebol pripraveny na to ze som tehotna...pritom sme malu planovali a snazili sa o nu...ma 42 rokov dve deti z predchadzajuceho manzelstva...ja ma 26....no a odisla som hlavne kvoli tomu a potom mal este jednu poznamku ze to nieje dieta kym sa to nenarodi...je to blb...ale nieakko sme to úpotom rozchodili teda ja...a ja neviem ako to tu napisat nieako sa neviem vymacknut...tak teda takto ...odisla som k nasim...v juli..mala sa narodila v septem....ked prisla na svet bol na skoleni...prisiel po dvoch tyzdnoch..nieako sa mi nezda jeho vztah k nam...dava len mne za vinu ze niesme spolu ale tak ja si myslim ze sme na to dvaja aby vztah fungoval alebo nie...zdsa sa mi ze chce nas vzat udrzat len sa moc nesnazi..takto hladame si byt...ale ja neviem ci s nim chcem ostat...neviem ci ho lubim....stale sa hadame....a jeho jedina starost, pardon ze to pisem , je kedy sa budeme milovat...no ja na to nemam absolutne chut, som unavena a nemozem sa milovat s niekym kto sa so mnou len hada...ja neviem ci ma rozumiete lebo to tu pisem ako blb, ale mam tollko toho v hlave ze si to neviem nieako upratat...jeho rodicia su na mna nahnevany lebo som od neho odisla, samozrejme poculi len jednu stranu...ked im ja nezavolam tak jeho mama sa ani neozve...a pritom je to ich vnucjka!!!este k tym jeho dvom detom...jeho ex mu zakazuje sa s nimi stertavat..aj s nim..tak podla mna by si mali vazit a byt s Kikou ked im nerobim ziadne prieky...a aj sa mi zda ze malu bere inak ako tie dve deti....ked nieo potrebujem tak je okolo toho tolko reci...mama mi povedala ze uz davno som ho mala poslat do r..i al eja neviem preco to nedokazem, asi nechcem aby mala bola bez otca ale zas toto ma akya yvyznam...boli sme spolu 6 rokov...neviem co mama robit lebo malu vie ist pokocikovat uz ked je velmi zle..inak ho ani netrkne ze mi asi treba pomoct, neznamena ze ked zijem u nasich ze tu nic nerobim, robim este viac ako ked sme boli sami...treba varit, upratovat atd...ved viete...len tu to musim robit kazdy den aby nebolo zle ze som na MD a prt robim, ako este mi to nikdy nepovedali ale nechcem aby k tomu doslo, takze moj celodenny oddych je ked mala zasoi vecer a mam hodku pre seba...kym nezacne pytat cici...ale to je uz druhorade...mama mi tiez moc nepomoze bo robi az do vecera a je sama unavena viac ako dost...no ale spat k tomu mojmu...myslite ze mam ist s nim byvat? alebo to radsej nechat tak...a lebo som moc precitlivena ako mi bolo povedane a ozaj bral to tehotenstvo a otcovstvo ako chlap....lebo mi povedal ze chlap sa hra s babom ked je velke, ze teraz je to starost maminina...ja uz ani neviem co za bludy tu pisem....len som strasne smutna a sklamana z neho a neviem ci sa to da dat dokopy....neviem ....ja ani neviem ci niektora z vas rozluskne tento prispevok...lebi mne to zmysel dava lebo mam v hlave toho azaz...ale takto na ,,papier " sa mi to tazko pise...slebo potrebujem prefackat nech sa spamatam a idem od neho prec...aj od celejj jeho rodiny...