Som sialene smutna, vystresovana a stratena vo vlastnom strachu. Mam dve uzasne deti dcera 9 a syn 4,5. Manzel po mojom prvykrat ziarlivostnom vystupe sa so mnou nechcel rozpravat 6 mesiacov. Samozrejme som zobronila, plakala ale povedal ze potrebuje cas. Konecne som ho presvedcila, aby sme sa porozpravali 13.6. /maly mal presne 4,5/ a on na mna vysiel: Odchadzam, odstahujem sa, vies ze to nefunguje, chcem aby si bola stastna, ja ta stastnou neviem urobit, rozvedieme sa /kto by chcel zenateho/chcem sa zasa usmievat a chcem byt lepsim otcom... to je tak v skratke. Zrutila som sa, pretoze mi slubil poradnu. 18.6. po dalsom kratkom rozhovore, ze je to definitivne, mi povedal ze sa zalubil. To som pochopila, ze je to navzdy. Sme spolu 17 rokov, v auguste by sme mali 10 rocne vyrocie svadby. Ako to mam prezit. Pracujem v jeho firme, byt sme kupovali pred svadbou ako vyhodnejsiu hypoteku iba na neho, ja mam v byte na papieri 10%, ale v skutocnosti som zaplatila z otcovho daru polovicu. Chce aby som nadalej u neho pracovala, hypoteku /este stale 60 tis eur/bude platit aj najomne.... Slubuje teraz, ale ma o desat rokov mladsiu priatelku, ktora urcite bude chciet dieta. ako to zvladnem sama uzivit 2 deti?
Bojim sa, sialene sa bojim, ze nie som dost sikovna do tohto sveta.
Zomieram od sklamanej lasky, hlavne kvoli detom. Myslim si, ze odide od deti a zabudne.
Manzel odchadza
reklama
reklama
reklama
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
reklama
Určite je to teraz strašné, ale nehovor si, že to nezvládneš a nie si dosť šikovná pre tento svet. Teraz to je čerstvé a strašne to bolí. Ak máš nejakú blízku dušu, ktorá ti bude oporou, zver sa jej, aby sa ti uľavilo a našla si dosť síl na riešenie situácie. Viem, že sa mi to ľahko hovorí (píše), nie som v tvojej situácii. Nemyslím si, že by tvoj muž mal zabudnúť na deti. Verím, že si si nevzala žiadneho chrapúňa, ktorý sa o vás po rozchode nepostará. A ak áno, tak je len dobre, že odišiel.
Prepáč, budem priama, ale čo je to za človeka, keď s Tebou nerozpráva 6. mesiacov
veď je to strašné. Podľa Tvojho príspevku je jasné, že ani Ty si návážiš sama seba "Samozrejme som zobronila". V prvom rade, ak chceš niečo zmeniť, musíš sa začať mať rada a až potom ostatných okolo seba (manžel, deti...). Všetko sa dá zvládnuť, ak človek chce. Určite to zvládneš aj Ty, aj deti, hypotéku atď. Len si musíš začať veriť a nemyslieť si, že si bez svojho manžela nesvojprávna. Tak isto odbúrať ten Tvoj strach, lebo to je veľmi negatívna emócia, ktorá bráni človeku uskutočniť mnoho vecí. A k tým veciam ohľadne majetku, určite si najať právnika ( aj keď to niečo na začiatku stojí, ale tojí to za to), ktorý všetko zaopatrí zmluvne, aby si v budúcnosti bola zabezpečná aj Ty aj Tvoje deti, nie ako si to urobila na začiatku s bytom. Prajem Ti veľa síl a hlavu hore, pre jedného chlapa sa svet predsa nezrúti. Možno Ťa čaká niečo oveľa lepšie ako máš, len sa musíš postaviť na vlastné a vykročiť vpred. 
Pravdepodobne tomuto kroku niečo predchádzalo a zjavne nie je len tvoj manžel na príčine. Aby sa so mnou nebavil 6 mesiacov? A bol so mnou 17 rokov a mal so mnou deti? Toto nebude len tak. Prestaň byť za chuderu, postav sa na rovné a začni si riešiť svoje veci. Určite by som nezostala pracovať uňho, máš nárok na výživné a hľadaj si iné zamestnanie. S bytom, tak ako Ti radia baby, treba právnika, ak vieš dokázať, že si prispela s nejakou finančnou čiastkou, príp. dokladovať ten dar a jeho následné použitie, tak s týmto by sa dalo pracovať.
Určite si pekná a mladá baba, spravila si zrejme chybu, že si sa stala na ňom závislou a to ťa dostalo. Pracuj na sebe, držím palce.
neviem, čo by som v takom prípade robila. teda okrem jednej veci - snažila by som sa čo najlepšie usporiadať financie. Možno treba využiť, čo sa dá. Aj to, že sa prípadne cíti vinný a porozmýšľať, čo by bolo ´dalej najlepšie.
dlhé roky som bola slobodná - povedalo by sa stará dievka, pomaly už "prošlá lhútou" a musela som sa starať sama o seba - aby som mala prácu, bývanie, na splácanie hypotéky a podobne.
neviem si predstaviť byt závislá na mužovi až do takej miery, ako píšeš - ale viem že aj takto ľudia musia žiť a žijú.
ale vždy je šanca začať od začiatku, aj keď to bude ťažké. Radím ti to čo dievčatá - postav sa na vlastné nohy - finančne, aj bytovo. inú šancu nevidím, pretože žiť po po boku muža, ktorý sa so mnou chce rozviesť, má mladšiu priateľku - to veru nie je správne.
... priznám sa, že keď som príspevok prvý krát prečítala, napadla ma jedna odpoveď bleskovo: manžel odchádza. keď je na mňa taký zlý, tak mu otvorím dvere, nech už ide!...
Pokiaľ Ti manžel ponúka možnosť platby hypotéky a nájomného, zober tú ponuku, ale nech ju dá písomne, na začiatok Ti pomôže aspoň to, že nebudeš na všetko až tak sama... keď sa osamostatníš a získaš pevnú zem pod nohami, môžete sa dohodnúť inak
A teraz z iného uhla pohľadu. Viem ako je to milovať človeka celým svojím srdcom
Je lepšie žiť život sama s deťmi, ako byť podvádzaná a žiť v pretvárke...
Je lepšie mať svoju hodnotu a uvedomovať si ju ako sa stále niekomu doprosovať a žobrať o jeho pozornosť...
Máš skvelé deti, Ty si ich matka, on ich otec, pokiaľ v deťoch nebudeš siať nenávisť voči otcovi a nebudeš klásť prekážky a nadávať na neho pred deťmi, vybudujú si spolu vzťah...
Vopred vidíš všetko "čierne", vopred sa vzdávaš... Prečo nezájdeš do poradne sama? Pomôžu prekonať toto ťažké obdobie, poradia ako začať od znova...
Mám pocit, že sa veľmi podceňuješ a hlavne... prosiť o lásku niekoho, kto mi ju nechce alebo nevie sám od seba dať? Tomu nerozumiem... buď ma miluje a nemá čo riešiť alebo ho nechám ísť kam chce, nie je môj majetok ani orgán z môjho tela, aby som bez neho po čase nevedela žiť
anjeli
, podpisujem sa pod tvoje slova
Eva
Anjeli,nedá mi to nenapísat ti,človek ked je zalúbený nerieši také veci ako majetok a peniaze /teda aspom u mna to tak bolo/.Ked som sa zalúbila do manžela vobec ma nazaujímalo ako je na tom po materiálnej či finančnej stránke a po pravde neriešim to ani teraz - kedže všetko je na manžela,proste tomu človeku verím,lúbim ho a ak sa náhodou niečo stane tak to budem riešit potom ale určite by som dopredu nekalkulovala a nezabezpečovala sa.Lebo viem koho som si zobrala,viem čo to je za človeka a charakter bud niekto má alebo nemá...
Ja som si tiež nebrala muža pre peniaze /nemal ich vtedy a mne na tom nezáležalo/, ale pokiaľ by som ešte za slobodna s ním mala brať HÚ, tak ružové srdiečkové okuliare idú z nosa dolu a aspoň čiastočne sa zaujímam, čo bude, keď spolu nebudeme... lebo žiaľ aj také sa stáva. Nerátam s tým, nekalkulujem, ale zas nie som ani príklad z mexickej telenovely, kde verím, že stať sa to nemôže. /S manželom nemám pripravený záložný plán čo bude, keď... ale zas máme BSM - majetok sme spolu nadobudli a delí sa na polovicu/. Možno sú to silné slová, možno je to kruté, ale mnoho žien končí na ulici, v drahých podnájmoch a pod. pretože verili na dobré slovo vo chvíli, keď sa riešia právne veci...A toto som mala na mysli, že treba odlišovať.
sonia, viem, že keď je človek zaľúbený, tak je trochu menej opatrný. ja som žila dlho sama a tak som si byt kúpila sama, sama si platím hypotéku. Bývam s priateľom, stále si sama platím hypotéku. Od neho chcem len polovicu peňazí na domácnosť, lebo byt je môj a čo ja viem ako to s nami bude? Bavili sme sa o budúcnosti a pre mňa je to jasné. Byt je môj a môj aj zostane (kým ho budem splácať:))) Hovorí sa, že život treba zavesiť na viacero klincov. Keď jeden vypadne, je tam kopec iných klincov, ktoré ho podržia - rodičia, priatelia, deti, kolegovia, vlastné hobby, záujmy, vlastný príjem, vlastný život.
baby ahojte,
ste kruté ale tak neskutočne pravdivé...máte vo všetkom pravdu,všetko prijmam a uvedomujem si. Áno som na ňom prehnane závislá a priputana. viem že to nie je správe, ale ... áno, niekde v hĺbke mojej jedinej momentálne reálne rozmyslajucej bunky viem, že to zvladnem. Iba som neskutočne zlomena. Cítim veľkú krivdu, že ja všetko /okrem financií/ ťaham s deťmi sama a on je zatiaľ s ňou a prežíva to všetko co bolo naše súkromne. Som az priveľmi mama a všetci moji kamaráti žijú krásnym rodinným životom, len ten môj som nenaplnila. Moja sebalutost, hladanie a analyzovanie vlastnych pochybeni je momentálne silnejšie ako viera vo vlastne sily a schopnosti. Dúfam, že raz to bude mozno az na smiech ako som salela.
Naše majetkové pomery su čudné, ale ak s niekym budujete veci spoločne tak je veľa veci oveľa zlozitesich akoby sa zdalo. Pracovala som popri VS, pracovala som počas materskej / ale to boli len moje malé úlety na prilepsenie a hlavne na môj pocit uzitocnosti.ked máte v manželstvo rozdelené úlohy, tak naozaj jeden viac zarába ak to vie a druhý viac vychováva. Robim vo firme po nociach uctovnictvo a nie som uctovnicka. Neviem si hned najst pracu za rovnakych casovych a financnych podmienok. Moje deti pridu o velmi vela casu so mnou a to ma trapi asi najviac. Môj muž nebol na mna zlý, ale popri svojej náročnej práci si našiel presne pred 4,5 rokom finance a časovo veľmi náročný konicek a tým sa spustil kolotoč našich nedorozumeni a predstav o fungovani rodinneho zivota. (brokenheart) Áno budem mat dve prace, ale nebudem mat nikoho kto mi s tým pomôže aby som mala ešte silu fúkat a utesovat dve malé srdiecka.
Len sa potrebujem vyrozpravat, ďakujem
K Tvojim majetkovým pomerom sa už vyjadrovať nebudem /písala som svoj názor vyššie/... ale len podotknem na margo práce: podľa mňa by si sa nemala púšťať tak skoro do výrazných zmien, opúšťať prácu, pretože pracuješ pre manžela? V dnešnej dobe pri takej vysokej miere nezamestnanosti je naozaj ťažké hľadať novú robotu a hlavne pri dvoch deťoch. A zostať nezamestnaná tiež nie je zrovna najrozumnejšie.
Druhá vec sú príjmy rodiny. Pre mňa je samozrejmé, že manžel zarába viac ako ja, aj keď boli časy, keď som zas ja bola jediným živiteľom rodiny... nehádali sme sa preto, brala som to tak, že raz ťahá on inokedy ja - ako sa práve situácia vyvinula. Nevyhadzujeme si na oči financie - on zarába, ja si privyrábam na pečení, ale peniaze sú v oboch prípadoch naše spoločné.
Výchova detí je tiež viac na mne, pretože manžel je v práci koľkokrát aj vyše 12 - hodín. Je to náročné na čas, psychiku, ale keď to už padá aj na mňa, požiadam o pomoc.
Všetko je to o komunikácii, riešení vzniknutých problémov, nie o sťažovaní sa a ľutovaní sa. Problém, ktorý neriešiš na seba nabalí ďalšie a potom je už ťažké niečo rozmotávať a dávať do poriadku.
A čo sa týka koníčkov, mali by sme si z chlapov brať príklad... vedia pracovať, vedia relaxovať, starajú sa o seba... ženy majú predstavu, že bez nich sa nič nedá: nenakúpia - zle je, nenavaria - zle je, neupracú - zle je, nevenujú sa niekoľko hodín deťom - zle je... ale zle je len pre ne, pretože v tom kolotoči si nenájdu čas na seba ako ľudskú bytosť, ktorá potrebuje tiež čas na relax a starostlivosť o seba. Potom upadajú na psychike a všetku vinu hodia na najbližšieho dospelého, ktorým býva manžel.
Je to náročné platiť hypotéku, účty, školy, riadiť domácnosť... ale ťažšie je komunikovať o spôsoboch riešenia, o predstavách, akceptovať predstavy toho druhého...
Ja keď už som mala všetkého nad hlavu, začala som zapájať do všetkého rodinných príslušníkov - pomáhajú s nákupmi, riadmi, poupratujú čo treba... veď tiež žijú so mnou v spoločnej domácnosti. Každý z nich si nájde čas na svoje koníčky alebo leňošenie a ja konečne tiež. Nevyčítam mužovi, ale snažím sa pomenovať čo by som chcela inak... ale to som ja. A každý sme iný.
Možno je to z jeho strany poblúznenie, možno tá ťarcha nabalených problémov dopadla aj na neho v plnej sile - to čas ukáže. Je len ne Tebe ako sa zachováš, či systematicky ho vytesníš zo svojho života a aj života svojich synov, pretože sa rozhodol odísť a tým pádom budeš v takej situácii ako si písala: "Áno budem mat dve prace, ale nebudem mat nikoho kto mi s tým pomôže aby som mala ešte silu fúkat a utesovat dve malé srdiecka." Alebo si najskôr poupratuješ v sebe, nájdeš smer, ktorým sa má Tvoj život uberať a s manželom budete naďalej aspoň rodičmi svojich synov, ktorý spolu síce nežijú, ale deti spoločne milujú a vychovávajú... isto ťažké žitie, bude to vyžadovať veľa síl, slušnosti voči tomu druhému a práce, no podľa mňa najmenej bolestivé pre deti...
Možno napíšem úplne od veci, ale...
17 rokov vzťahu je kus cesty, moc nevykresľuješ Váš vzťah, ale pravdepodobne nebol zlý. Mať spolu deti, brať hypotéku, pracovať spolu, to nie je len tak. Že sa s tebou pol roka nechcel normálne baviť, asi svedčí o tom, že sa uňho niečo dialo, niečo v hlave riešil.
Je doba, keď máme okolo 50 perc. rozvodovosť. Vo víre života a každodenných povinností manželstvo ľahko skĺzne do rutinnej roviny. Ja zastávam názor, že ľudia dnes nedokážu v manželstve zabojovať, že sa vzdajú pri prvom probléme.( A teraz nemyslím manželstvá, kde sú vážne dôvody na rozvod ako alkohol, násilie a pod.) Jeden sa zaľúbi, šup, rozvedieme sa a je poriešené. Človek sa môže zaľúbiť. Nie je nič ľahšie, priznajme si, nemáme každá vo svojom okolí niekoho, kto nám je sympatický, do koho sme platonicky zaľúbené, s kým by sme si možno tiež vedeli predstaviť život? (no dobre, tak takmer každá). Ale my ženy sme skôr pragmatické, dokážeme si uvedomiť, že - ako sa v jednom angl. prísloví hovorí - „tráva nie je vždy zelenšia na druhej strane plota“. Keď žena odchádza od rodiny, má to zvyčajne už v hlave veľmi dobre vyriešené. Chlapi sa jednoducho zaľúbia. Nechajú si popliesť hlavu, spadnú do toho. A keď si uvedomia, že to bola hlúposť, je už zvyčajne neskoro. Poznám viac manželstiev, už minulých, ktoré takto dopadli. Chlap odchádzal od rodiny, lebo sa zaľúbil, mal ružové okuliare, ale časom zistil, že si „veľmi nepomohol“, a že je to presne o tom istom, len v inom odtieni. Každý vzťah časom rieši rovnaké problémy, žije život ako taký. Len na návrat späť už nie je cesty, a tak zostáva úplne zbytočne rozbité manželstvo s malými deťmi, kde časom možno príde nový ocino...
Ja by som ti nadhodila možno inú myšlienku ako ostatné dievčatá. Súhlasím s nimi, že musíš byť silná a postaviť sa na nohy, ... atď. Ale pokiaľ máš pocit, že manžela miluješ a viem si predstaviť, že ťa to musí veľmi bolieť, je to bolesť, ktorá otupuje nielen hlavu, ale aj telo... skrátka pokiaľ máš pocit, že takto si to nechcela a ani nechceš, že si nechceš dať vziať váš spoločný život, čas, keď sa budete spolu tešiť s úspechov vašich detí, starobu, ktorú si s ním chcela prežiť, tak oňho zabojuj. Nie tak, že ho budeš prosiť, tým by si asi veľa nezískala. Ale skús mu ukázať, že ešte stále si ženou, ktorú kedysi miloval, a možno aj rovnako miluje, len je teraz pobláznený niečím novým, mladším, možno v jeho očiach zaujímavejším. Ja neviem, sama ti neviem poradiť čím, možno tým, že sa pekne namaľuješ a nahodíš, že urobíš niečo, čo si nikdy nemyslel, že by si dokázala, že mu nenápadne pripomenieš, čo ste spolu prežili a o čo môže prísť... Neviem, možno splietam hlúposti a cesty späť už nie je, ale ja by som to určite skúsila.
Nech sa rozhodneš akokoľvek, veľa šťastia.
Momentalne by som urobila cokolvek aby sa vratil, aby zostal. Ale on uz ma hlavu inde, Je velmi zalubeny a to tak lahko neprekonam... kupuje jej darceky, dobyja ju pozornostou, vyletmi a vraj este s nou nic nemal...Takze ona z toho vychadza ako uzasne charakterna osobka, mila, stastna a vesela. A ja som doma s nasimi detmi a premyslam ako prezit dalsi den a nepokazit ho detom. Ziadne plany na prazdniny, pretoze ocko ma vela prace...som smutna, sklamana ako sa da vsetko lahko zahodit, ale on sa teraz od nas odputava, takze ho deti vidia a pocuju minimalne. toto neviem spracovat, preco sa tak rychlo vzdal deti.
Bohužiaľ, tak to býva, milenky majú na začiatku vždy výhodu v tom, že sú milé, chápavé, "škrabkajú po chrbte" a hladia chlapovi jeho ego, zatiaľ čo manželky sú tie fúrie, ktoré stále od nich niečo chcú a cítia sa nepochopené... Časom sa to zmení a vo väčšine prípadov sa z milenky časom stáva žena správajúca sa ako manželka, avšak to už je pre rodinu neskoro. V žiadnom prípade ho nechcem ospravedlňovať, ale chlapi rozmýšľajú inak, fakt sa dajú ľahko poblúzniť, sú tak zaslepení, že im unikajú súvislosti a nevidia, ako sú manipulovaní. Je ťažké sa na to pozerať, ak by si sa aj snažila teraz mu to povedať, otvoriť oči, budeš za tú zlú, nebude ťa počúvať, práve naopak. Osobne si myslím, že vytriezvie a situáciu prehodnotí, teda, ak jeho súčasná nebude šikovná a nezostane tehotná. Prekvapuje ma, že chce, aby si zostala u neho robiť, neviem, či to chápať ako zadné vrátka, ktoré si necháva, alebo len má výčitky a nechce ťa nechať na holičkách. V každom prípade, ty bojuj! Snaž sa dostať cez každý jeden deň, ako príde, neutápaj sa v tom, čo bude a ako to budeš riešiť. Určite to poriešiš. Hlavne neklesaj na duchu, človek sa ľahko opustí, ale ty nemôžeš, máš deti. Čo svokrovci, tam podporu nemáš?
Ale toto nevyzerá na koniec. Nevzdávaj sa. Presne tak ako Ti radia baby. Staň sa žiadúcou, práveže si urob dovolenku s deťmi, choď tam kde si nikdy nebola bez neho, toto sa ešte dá zachrániť. Nebuď smutná.
Všetku lásku, ktorú máš daj sebe. Miluj samu seba. Zostaň kľudnou aj keď v Tebe to bude vrieť. Rieš len praktické veci. Vyrozprávaj sa najlepšej priateľke, mame, psychológovi.
Držím veľmi, veľmi palce.
Viem, že Ti je teraz ťažko, keď toto všetko vidíš, ale ak je ich vzťah založený na rozpade Vášho manželstva, nebude mať dlhú budúcnosť, lebo stavať šťastie na nešťastí druhého sa nevypláca. Buď silná, pre seba, aj pre svoje deti. A skús spolu s deťmi trocha cez prázdniny niekde vypadnúť, určite Ti to trocha pomôže, prídeš na iné myšlienky. Súhlasím s Anjeli, začni sa trocha o seba starať, usmej sa, opaľuj sa, tvár sa pred ním, že Ti to je jedno, obleč sa pekne atď., tzv. ženské zbrane a prestaň plakať a vtierať sa mu, nič mu nevyčítaj, chlapi to nemajú radi, proste ho nechaj tak, aspoň to skús.
je to ťažké a bolestné, ale je to možno príležitosť k tomu, aby si pozbierala všetku svoju silu a dozrela. Aj keď sa to všetko zdá ako veľká nespravodlivosť a tebe to ubližuje, on jednoducho môže so svojim životom naložiť ako chce a ty máš možnosť urobiť čo chceš s tým svojim. Môžeš si vyberať. Budeš silná, alebo slabá. Hysterická, alebo vyrovnaná s tým, na čo momentálne nemáš vplyv. Je to ťažké, je to tvrdá lekcia, ale nič s tým neurobíš, nemáš na to dosah. Nejde to celé nejak vrátiť a zdá sa, že rozhodli za teba, ale v skutočnosti niečo urobiť môžeš. Môžeš si vybrať, ako sa k tomu postavíš. Skús si do detailu predstaviť tých x možností, ako by si mohla reagovať. Je ich veľa. Máš na výber. A on? Má ich tiež zopár a zdá sa, že sa už nejak rozhodol. Chce odísť, tak asi pôjde. Možno sa bude chcieť vrátiť a možno nie, možno uvoľní miesto niekomu inému a možno budeš nejaký čas sama, ale na konci toho trápenia zistíš, že si iná, než za akú si sa pokladala. Silnejšia, samostatná. Sebaúcta je tvrdá valuta, ktorú ti nikto okrem teba nedá. A kto vie čo všetko ti ešte život prinesie. Skús za tým vidieť šance. Pomôže ti to získať nadhľad a prekonať tú bolesť. Veď muž, ktorý odchádza od rodiny za milenkou predsa nie je to, čo by si žena v hĺbke duše skutočne želala. Čo ju obvykle v takej chvíli paralyzuje a chce všetko rýchlo vrátiť späť a prijať ho aj keď on už má hlavu (a iné veci)inde, sú väzby, zvyk, strach zo samoty, strach zo straty istôt, zranené ego, sebaľútosť, žiarlivosť a keď to od toho všetkého očistíš, je tam ešte aj láska? Ak je, a uvidíš ju bez toho všetkého balastu, tak zistíš, že ten cit nespôsobuje bolesť, nepotrebuje byť opätovaný, nepotrebuje vôbec nič, iba je. Veľmi ti držím palce.
Ano, je to tak... uplne sa vidim v tvojom opise ja_hodka, zranene ego, strach pred samotou, istoty ze mi pomoze, zo vsetkym co neviem, nezvladam atd. Ale ak si to odmyslim, lubim ho, velmi ale mam tam velku podmienku zmenit doterajsi sposob zivota, jeho vztah k rodine. A toto sa neda, uvedomujem si, ze nemozem od druheho chciet aby zil zivot podla mojich predstav, takze ano je to definitivne. Len je to prilis definitivne a hlavne on si uz buduje novy vztah aby sa odputal a ja sa musim ucit zit sama. To Je moj najvacsi problem vydrzat sama so sebou. To Ze chce aby sme dalej pracovali je hlavne financny dovod no a tiez nechce byt za chrapuna co ma odkopne. Len chce zit lepsi zivot, bez mojich vycitiek a zase sa smiat a tesit. / jednym z argumentov bolo,Ze sa nesmejem na jeho vtipoch/ Toto moje vyplakavanie je pateticke, len momentalne to neviem inac.
Hnevam sa na seba /Ze som si neudrzala rodinu/, hnevam sa na neho / Ze nezabojoval a hned to vzdal/ , Priserne ziarlim a vynaraju sa vsetky moje hrozne vlastnosti. Len dufam, ze nezostanem takato protivna navzdy
V tomto ti moze pomoct psycholog, v poradni alebo akykolvek. U neho mozes dat na chvilu priechod vsetkym tymto emociam, ktore ta teraz pohlcuju. Aby si mohla zistit co bude nasledovat za nimi.
Velmi Ti rozumiem, lebo nieco take prezivam uz dlhsiu dobu. Clovek si rozumovo vie vela veci odovodnit aj pochopit, aj vie co by mal robit, ale city nas niekedy ovladaju viac ako by sme chceli. Niekedy by som si myslela, ze nevera u mna znamena jednoznacne koniec. U nas bolo najprv odcudzenie a potom sa zalubil - ale ktovie ako to bolo... Ked sa mi to stalo, mala som pocit, ze by som mu vedela odpustit, sama som bola prekvapena. Ale nedal mi tu moznost. Dlho sme zili este spolu, aj ked som vedela, ze niekoho ma - ale uz len tak vedla seba. Velmi dlho som bola v stadiu, ked som nedokazala urobit radikalny krok v nasom vztahu a snazila som sa vidiet iskierku nadeje. Asi to bolo preto, ze sme zili v jednom byte. Nehadali sme sa, o chode domacnosti sme normalne rozpravali, to mi asi davalo nadej, ze to nie je az take zle. Neskor som dospela do stadia, ked som nadobudla pocit, ze uz to tak dalej nejde a poslala som ho prec, este chvilu trvalo kym naozaj odisiel. Aj ked som mala pocit, ze to zvladnem, prekvapil ma smutok, ktory prezivam. Odvtedy sa zmietam v takych rozporuplnych pocitoch - raz som optimista, mam pocit, ze vsetko zvladnem. A potom zas uplny protipol, pocit osamelosti, zufalstva, smutok za tym, co sa uz nikdy nevrati - nasa rodina sa rozpadla. S detmi sa stretava, zobrali to ako fakt - ale su uz velke. A ja "ziarlim" na vlastne deti, ked sa idu spolu s otcom niekde sa najest. Take torzo rodiny, z ktoreho som ja uz vylucena... Najviac sa ma dotklo to, ze ma muz sklamal nielen ako partner, ale vobec ako clovek. Povazovala by som za ferove, najprv jeden vztah ukoncit az potom zacat novy. Ale on si len bral vyhody a nic nedaval. Uplny zbabelec, po tridsiatich rokoch vztahu nemal gule byt ku mne uprimny , ze vraj to je pre mna lepsie. Tak si mozem len domyslat, odkedy zijem v klamstve a neuprimnosti. Ale uz je to jedno, postupne robim male krociky k samostatnosti.
Prepac, za dlhy opis mojho prezivania, mozno sa v tom najdes. Ja mam oproti tebe vyhodu, ze mam uz velke deti, vedia uz viac pochopit, s malymi detmi je to tazsie. Dam ti link na jeden prispevok, je velmi ludsky napisany, mne velmi pomohol, vela krat som si ho citala. Velmi ti drzim palce, aby si to zvladla najlepsie ako sa da, hlavne kvoli detom.
http://www.openmind.sk/Blog/Judita-Peschlova-Kreativny-faktor-krizy-roz…
takze len pre info:
dnes som sa pokúsila porozprávať o tom ako to bude s deťmi a bytom a manžel sa šialené rozculil. Dovolila som si povedat o nasej situacii par znamym a on to nedokaze rozdychat, vraj ako si to dovolujem o nom rozsirovat, on neodchadza kvoli inej zene, ale kvoli mne aka som nemozna, neuroticka, ako som ho 17 rokov nepodporovala,urazala a sekirovala. Nedokazem ho pocuvat, deti su kvoli mne nervozne a neucim ich k respektu. on sa s nou promenaduje po kavickach,teraz som sa to dozvedela od uplne vzdialenych znamych. takze klasika, vsetci to vedeli, len ja nie. A ked mi povedal, ze Je zalubeny a rozvedie sa, mala som si to nechat pre seba...Sialene ma neznasa, rozprava o mne same zle veci, len aby ma urazil a aby som pochopila, Ze to musi urobit. Opustit mna, aby si zachranil zivot, som psychoticka ohovaracska chudera. A vraj sa velmi zhadzujem pred detmi, ked pred nimi placem. /no neviem ako to zvladnem dalej, ked som s nimi stale sama...
Má pocit viny, on je ten, čo zlyhal a na niekoho to predsa musí hodiť, pred cudzími mu je trápne, klasika, nedokáže sa postaviť za svoje činy, hlavne mu neuver, manželstvo je síce o dvoch ľuďoch, ty sa ma vieš, že by si možno mnohé veci spravila inak, ale neverím, že si taká hrozná sépia, ktorá je zodpovedná za 17 rokov jeho mizerného života. Ako píše zeg, nenechaj sa deptať, si rozumná, vieš, kde je pravda! A len tak mimochodom, nie je smiešne, akým bludom dokáže chlap v ošiali zaľúbenosti uveriť...?
Nenechaj sa deptat. Z vlastnej skusenosti ti odporucam navstevu psychologicky. Pomoze ti pozbierat sa, mne pomohla velmi. Ja som chcela najst sposob ako bojovat o muza, ale moj muz sa ku mne nikdy nespraval hrubo. V com ti urcite psycholog vie pomoct je zdvihnut ti sebavedomie, urcite pomoze aj to, ze sa vyrozpravas a vyplaces.A zvladnes to, neboj sa, neukaz mu, ze sa trapis.
Nedaj sa. Ha há nevie ako sa k tomu postaviť.
Drž sa, držím palce.
Ved sa snazim, pred nim neplacem. Mam pocit, ze nech to dopadne akokolvek, prezijem to a on to nejako nechce spracovat. Pred 3 tyzdnami mi nasluboval a aj detom co vsetko bude s nimi robit, prazdniny zacali a este sa ani nevideli. Tak som sa pokusila mu povedat, ze fajn, deti ho potrebuju, tak by mal byt jedno popoludnie v tyzdni s nimi vonku v parku, a celu sobotu urobit program /tak to slubil/. Je cely hystericky, vraj este sme sa ani nedohodli a ja si uz davam podmienky. Mne by to naozaj dost pomohlo byt chvilu sama doma, pretoze som uz dlho do firemneho uctovnictva ani nepichla /nebola som schopna a tym ze som nespavala, tak ani nevladzem/. Lenze on ma cas ist 3krat do tyzdna s nou na kone /ona sa mu akoze o ne stara.../ a este sa stihne s nou stretavat aj na kavicke. Uz mesiac chodi domov po 11tej. /viem ze je to kvoli men, aby so mnou nemusel hovorit/ Kedze som sa toto dozvedela, uz som neni taka ubolena a sebalutostiva. Poziadala som ho, aby co najskor odstahoval, lenze zrazu uz nie je taky hrdina a nema kam. Slecna nikdy nepracovala, byva u rodicov. Takze sa zacal vykrucat a uz riesime peniaze /co mi bude a nebude davat, co predame a ako sa rozdelime, ako mu budem prispievat na podnajom, predam nas 3izb. byt apojdem s detmi do 1izb. a zoberem si sama hypoteku... tuto temu sme zatial vynechavali.
Zajtra idem k pravnikovi, tak uvidim ake su moznosti rozdelenia hypoteky a ostatne... Kedze moje prijmy su dost obmedzene a zavisia dost od jeho dobrej vole, bude to este tazke.
no a zacala som brat lexaurin 1/2 pre spanim. Tak som uz dve noci spala...
2krat do tyzdna som v inej praci a deti maju na striedacku babky. Tato praca mi dost pomaha prezit, aj ked na ucet pride malicko.
A on ako taky pravy skorpion picha a boda do mna, nenechal na mne ani nitku suchu. Prepral celu moju rodinu, take hnusne je to od neho. A to sa chcel v dobrom rozist, vraj budeme priatelia lepsi rodicia a ako si budeme pomahat. Asi sa to fakt neda v dobrom rozviest, ked nie je dobra financna situacia.
No tak po takomto správaní aj keby ako som ho ľúbila, už by som sa odľúbila.
Rozmysli čo chceš, čo je pre Teba najvýhodnejšie a na tom trvaj, žiadne jeho drísty nepočúvaj, nedaj sa zmanipulovať.
Ozaj a nepomohlo by zbaliť kufre a poslať ku slečne domov aj s lístočkom jeho obľúbených jedál a zvyklostí? A následne vymeniť zámok?
kto chce kam, pomožme mu tam....toto jedine má napadlo pri prečítaní tvojho trápenia, ja by som mu jednoducho stanovila do kedy sa má odťahovať poprípade by som mu "pomohla " zbaliť kufre, to že nemá kam odísť??????mal riešiť predtým ako sa "zaľúbil" teda ti oznámil, že sa zamiloval, vôbec sa nenechaj deptať jeho rečami a tým, že prepiera tvoju rodinu, asi nevie kam z konopy, ved predsa najlepšia obrana je útok, držím ti palce a prajem veľa sily a hlavne racia, emocie bokom, ved teraz predsa riešiš svoju budúcnosť a budúcnosť tvojich deti
Tak ja neviem, na mňa je to všetko akési prirýchle, jemu by určite pomohol čas, aby trošku získal odstup, spamätal sa. Neviem, či by to bola pre teba cesta, odosobniť sa od všetkého a nateraz veci neriešiť s horúcou hlavou, veď rozhodujete o zvyšku života seba i detí. Pokiaľ je to slečna, ktorá nikdy nepracovala a býva u rodičov ... musím sa smiať. Viem si predstaviť, ako dusno u Vás musí byť, myslíš, že by si dokázala ignorovať ho natoľko, že mu nebudeš nič vyčítať, pripomínať, že tu má deti a fungovať "normálne"? Teda, ja by som to tak skúsila. Pozrieť mu do očí a s kľudom povedať, "OK, beriem na vedomie všetko, čo si povedal, nebudem sa hádať, daj mi pár týždňov, nech sa spamätám." Myslím si, že aj on sa spamätá, pokiaľ bude stále trvať na rozvode, skôr sa dohodnete, ak tam bude menej zlosti. A s lexaurinom pozor
Mam taky plan, ze sa pokusim odosobnit, ale pomohla som si lexaurinom, zatial som si dala 2x iba na noc. Uz som nevedela co zo sebou, ked tolko nespim. Striehnem na vsetko co povie, urobi, kde je so slecnou cez FB, uz som z toho ochorela
Cez den sa snazim fungovat kvoli detom, hrame sa, stretavame sa so znamymi detmi a tak. Len vecer a cez noc je to peklo. Stale som chcela si s nim este nieco vysvetlovat, preco a kde sa stala chyba, analyzovala som privelmi jeho sluby a hlavne velmi mi pomaha sa vykecat. Do toho prichadzam na dalsie a dalsie pikosky o ktorych som netusila a tak som sa uz asi aj odlubila. Naozaj to uz dlho na mna hral a mysli to smrtelne vazne. Chce byt s nou. Len sa mu to nehodi do spolocenskeho kreditu, ze odo mna odchadza, pretoze deti su male. Tak spekuloval na zaciatku ako to zahra na mna, ako si nerozumieme, aka som nestastna a ako mi bude so vsetkym pomahat, kym som neprisla na to, ze uz sa nou netaji a pohybuje sa s nou veselo po kaviarnach, nasla som uctenku na nausnic za 384 eur a hned foto na FB, kde ich uz ma... Ako nahle som toto povedala mojim kamoskam, vsetko sa otocilo a zacal byt velmi neprijemny. Naozaj som nemusela vsetkym na pockanie oznamovat co sa u nas chysta, ale bola som v takom soku a stave, ze ma ucitelky, znami na kruzkoch a ini ludia zastavovali a pytali sa co sa deje. No a ja v mojej zufalej nalade, som sa rozplakala a priznala, ze odchadza. /Iba naozaj blizkym som povedala, ze ma inu/ Toto som nemala a teraz uz so mnou nekomunikuje ani svokra, uz sa cisto bavime iba o detoch... Chcem sa dohodnut, pretoze nemam zaujem odstrihnut ho od deti, financie su tiez podstatne a rada by som vedela, co bude robit s detmi, mozno tym ze su mali, by sme niektore veci mohli absolvovat aj spolu?!?
Myslim, ze rozvod je definitivne riesenie, len teraz to ustat v ramci moznosti bez nenavisti.
Len uz som neni ta uplakana a prosiaca so slzami v ociach, teraz uz viem na com som a nemam chut ho tu obskakovat, prat, zehlit /varit mu uz nevarim.../.
Tak uvidime
Ja si stojím za svojím: Najlepšie by Ti pomohol postaviť sa na nohy a hlavne k celej situácii psychológ - odborník... Neradím v zlom, veď na tom nič zlé nie je a v zahraničí tak fungujú tisíce ľudí. Darmo mi Ti budeme radiť: jedny - vyhoď ho z domu /myslím si, že právne má nárok bývať s Tebou, kým sa neukončí po rozvode aj majetkové vysporiadanie/, druhé - bojuj oňho ženskými zbraňami...
Ja radím, chce to kľud... spracovanie emócií trvá dlhšie /a tu by práve mohol mať nápomocnú ruku odborník/ a keď TY sama zistíš, čo by si chcela ako by mal TVOJ život ďalej pokračovať, potom začni riešiť.
TY žiješ svoj život, TY prežívaš všetky tie emócie, ...my ostatné sa len pokúšame poradiť, najlepšie ako vieme, ale len Ty sama máš v rukách, ako so svojím životom naložíš. A to nie je ľahké vo chvíli, keď nedokážeš sa odbremeniť od všetkého, čo si v poslednej dobe zažila.. preto som odporučila poradňu.
Tiez sa priklanam k nazoru anjeli - navstivit odbornika. Co sa tyka nevery, mozes si skusit precitat tuto knihu :
Peggy Vaughanová - Mýtus monogamie/Prúvodce následky nevěry
http://www.gorila.sk/product/216235
Je to taký iný "návod" ako sa vysporiadať s neverou.
A k všetkým radám čo dostaneš od iných - iní Ti môžu poradiť, čo si myslia, že by urobili. Ale veľakrát konáme v kritickej situácii inak, než by sme sami od seba očakávali. Každý vzťah je iný, jedinečný. Každá strana môže mať svoju pravdu. Nechcem nijak ospravedlňovať neveru tvojho muža, ale ja napríklad už teraz viem, že tiež mám podiel na krachu nášho vzťahu. Čo môžem poradiť z vlastnej skúsenosti = pokúsiť sa vybudovať si nezávislosť na mužovi . Tým, že sa pokúsiš nájsť si prácu nezávislú od neho. Keď sa dá, začni si vytvárať finančnú rezervu.Viem, že to nie je jednoduché, ak si bola zvyknutá hospodáriť s mužom, ale je to dôležité. Získaš tým sebaistotu, že sa dokážeš postarať o deti, aj keby ste sa s mužom rozišli. Plánovaná návšteva právnika kvôli majetku je určite dobrý krok. A určite by ti aj psychológ poradil venovať sa niečomu, čo ti robí radosť.
Niektorým chlapom vyhovuje mať manželku aj milenku,ono romantika by ho prešla keby bol s ňou 24 hodín a slečna by mu musela variť,prať.Skús zabojovať ženskými zbraňami,alebo naopak ukáž mu že ti je lahostajný,nahoď sa a vyraz si niekam a buď pred ním veselá.
(brokenheart) (brokenheart) (brokenheart)
ano urobim vsetko, ale postupne. Blbe je ze su prazdniny a ja musim vela casu travit z detmi, takze vsetko pekne po poriadku.
Zajtra pravnik, prvykrat hadam uvidim realne moznosti, neskor psycholog /ano budem chodit, musim sa ja upratat/ , neskor hladat novu pracu. Je toho vela, ale mam uzasnu 9 rocnu dceru, s ktorou sa vela vela vela rozpravam a ona mi dava velku silu usmievat sa. Moje deti miluju ocka, prave aj tym, ze je s nimi malo, hnevaju sa ze je stale prec, ale ked si naozaj najde na nich kvalitny cas, budu spokojne. Tak uz len upokojit maminku a deti budu OK.
Lubila som ho 17 rokov bez vynimky, boli zle aj dobre dni. Som jeho prva baba a nikdy s nikym nespal. Raz to asi muselo prist /ako sa hovori nevybureny.../ len som verila, ze jeho zaujmy neprekryju zaujmy rodiny, ale stalo sa a zo mna sa stala len mama. Uz mu nemam co ponuknut, pretoze moj pohlad na fungujucu rodinu je rozdielny. Nedorozumenia sa prekryvali s nepochopenim a trucovanim a stalo sa. zacal mat ine priority, ine zaujmy, podla mojho nazoru potreby deti odkladal /ved mame rozdelene funkcie/ a toto ja som nedokazala uz tolerovat. Tak sa zo mna stala odporna, sekirujuca manzelka, ktora je na obtiaz.
Mozno raz najdem niekoho kto to so mnou zvladne
Určite si rozumná baba. Prajem veľa sily.
ahoj, ja som si presla presne tymto istym... s rozdielom, ze som bola tehotna... zvladla som to a ty to zvladnes tiez! ja som bola tiez na mojom ex zavisla a ani som si neuvedomovala ako velmi... dokazala som sa postavit na vlastne nohy a az potom som zistila, aka som silna. hoci to teraz tak nepocitujes a si presvedcena o tom, ze to horsie byt nemoze, ze to nezvladnes a pod. VER MI ZVLADNES TO!!!! takychto nas tu je vela :) drzim palce, vsetko to preboli a ty najdes stastie pri niekom inom... :)
Ďakujem za podporu
, je to ťažké a pre mna veľmi smutne, ked vidím ako si uz teraz žije svoj nový život bezomna. uz si zohnal podnajom a od 1.8. odchádza, uz nechce takto žiť. Ešte si neuvedomujem tu realitu, ale ked si zoberie veci, tak to asi príde. Som smutná co sa tu za posledné 3 týždne udialo, urobila som pár scénok, prehladala som mu veci /našla som, co som hľadala, ale v jeho očiach som uz spodina/. "Práve pre toto sa s tebou nechcem žiť, aká si..." uz ked so mnou hovorí, tak len skaredo, samé nadavky a invektivy, strašne so mnou trpel 17 rokov. Boli ma, že všetko co sme mali takto dehonestuje. Keby povedal zalubil som sa, to co bolo skončilo, asi by to bolo aj pre mna lahsie. Ale on mi naklada a naklada... Vraj mi uz niekto musí povedať pravdu 
Uz ani neplacem, nejem lieky, len tak prezivam... Bola som u jednej pani, pracuje s energiami a dosť mi to pomáha, zablokovať v sebe ten strach co som mala na začiatku... je to tazke, musím pracovať na sebe sama a nepočuvat ho
Takze pre doplnenie
. To co slubuje, ze ked budem spolupracovat tak peniaze budu je, ze chce s novymi znamymi otvarat kaviaren, ona tam bude prevadzkarka /robila 1 rok vo viedni casnicku asi pred 4 rokmi/a ja som to mala uctovne vsetko zastresovat hahahaha.
kedze sa za poslednu dobu toho vela prevalilo, som odlubena nacisto, nacisto.
Uz ziadne slzy. Je s nou od decembra, moje senzory nesklamali, vsetky pracovne cesty a sluzobky v Prahe su o nej a ja to tu vo firme uctujem
takze vsetky tie nadavky a nervozita su od nej prenasane na mna. A ja sa tu umaram. oproti minulemu roku mam o 12 kg menej /takto som naposledy vyzerala na strednej.
Takze bude zo mna pekna mamina s dvomi detmi, s pohladom ranenej srnky. Peniaze od neho nebudu...uz nic neocakavam. veeeelmi nepodareneho ocka som dala mojim detom
Za takejto situácie asi fakt nemá význam bojovať o záchranu manželstva, hold, vybral si. Aspoň vieš, na čom si, už teraz znieš ráznejšie a silnejšie. Ale súhlasím s ne-možnou, či sa ti to páči alebo nie, otcom tvojich detí zostane navždy, držím palce!
Nerozmýšľaj akého otca si dala svojim deťom. Akého si si Ty vybrala. Nevykresľuj ho v ich očiach negatívne, daj si na to pozor. Je to ich otec a naveky bude. Ak sa o ne bude starať a prejavovať im lásku, niet dôvodu aby si o ňom v tomto smere premýšľala zle. Ak nie, je to na ňom a deti mu to vrátia. Nebuď mu sudcom.
Hľad si sama sebe, aby Tebe bolo dobre. Sadnite si spolu a dohodnite sa na pragmatických veciach, robota, peniaze, majetok, bývanie, rozvod a pod. Trvaj na svojom, nestrať hlavu.
Ak budeš pevná, možno sa aj chlapec spamätá, len aby už nebolo neskoro.
Držím palce.
píšeš,že sa chlapec spamätá?!ja by som už takého nechcela tá druhá ho vyhodí a ja som zase akože poruke?!u mňa taký chlap je použitý v inej spálni za mňa nieeeeeeeee!
No vieš Klaudi, nikdy nehovor nikdy.
skutočne si to neviem predstaviť , že by sa spamatal. Sprava sa ku mne veľmi opovrzlivo a s nechutou. on sa nespamata tým že by sa chcel vrátiť, skôr mozno len to, že s ňou nebude ale nájde si niekoho iného. Skor ako o 2az 5rokov to neskonci... mlada sa bude teraz veľmi snažiť, aby si svoje nové miesto obhajila a ja sa musím naučiť žiť sama. ak sa to naucim a zvyknem si. na to, nebude uz v mojom srdci pre neho. on vníma cely nás spoločný život úplne ináč ako ja, asi som čítala veľa romantických románov v mladosti. verila som všetkemu co robil,hovoril a preto som teraz stratena vo vlastných myslienkach.
Držím Ti palce.
Inak vždy keď kuknem na ten nadpis, že Manžel odchádza ma napadne: ,, Nech ide.,,
uvidíš,že sa vráti to vieš doma full servis on na to časom príde.......
no len aby ona chcela....
veď to to
Uz som vo fáze "chod a buď šťastný, vybral si si, tak si to uzi"
, mám lepšie hodiny, horšie ale celkovo som urobila velky pokrok. uz čakám kedy budem mat lepšie dni, týždne a tak... začne skola a bude to riadny zaberak, tak asi budem aj viac unavena, mozno aj nastvana ale asi nebudem mat čas smutit. este nás čaká príprava na rozvod,samotný rozvod a az potom vlastne uvidim ako to zvladam... neuvažujem nad tým, že by sa chcel vrátiť, on nie je z tých co by si priznali chybu, ale ani ja nie som bez chyby,tak načo by sme boli spolu. neviem si predstaviť ako sa dá nájsť priateľ pre maminku k 2 detom, ale urcite ma tá samota bude nicit, len posledné rande som mala pred 17 rokmi 
svojich blízkych priatelov.
som rada že som sem napísala svoj príbeh, veľmi mi to pomahalo že mám spôsob ako sa vyzalovat a neotravovat
Ďakujem všetkým, ktoré ste mi napísali a zdielali so mnou moje pocity, triedili moje myšlienky. Dnes som sa prvýkrát s malým v parku smiala, tak naozaj. Verím že uz som na ceste liečenia, sebalutost a obvinovanie mám uz za sebou.
Blahozelám k veľkému posunu v pred.
Urcite to nebude jednoduche ale si na dobrej ceste. Prajem Ti vela stastných dni. 
2slniecka prosim ta mozes mi poslat na teba kontakt, aspon mailovu adresu...chcela by som sukromne...prezivam trochu podobny pribeh