ahoj mám veľmi doru priateľku ktorú svokra psychycky týrala a vydierala.S manžélom bývali u jeho rodičov pokial bol doma fajn.Ked odyšiel za prácov do zahraničia bolo to pre nu peklo na zemi,ked nebolo po jej vôli tak bolo zle hned sa išla vešat a koncovat zo životom alebo chcela zjest tabletky a otraviť sa nevkusne nadávalanielen jej ale aj o synovy otrasne hovorila ako sa hovori aj zem jej uschla pod nohami od tých nadávok a to všetko pred vnúčatami ktoré boli z toho hotové po nociach zle spávali kamoška má totiž tri krásne deti.došlo to až tak daleko že sa s manželom odsťahovli od nej a človek by si pomyslel že je koniec ale svokra jej povedala žé ona ich nenecha
na pokoji pokial ich manželstvo neukonči aj ked sa maju radi neprestane kým nebude jej syn naspeť pri nej.Mne sa zda že žiarli na svojho syna a doteras sa nezmierila že sa oženil a hlavne si nezobral tu ktorú mu vysnívala mamka.najnovšie mu ide dať porobiť že to ešte také niečo existuje v 21.storočí.poradte čo s takov svokrov.kto ma stým skúsenosti prosím poradte a pomožte Dakujem.
Ignorovať matku je veľmi spoľahlivá cesta k ešte väčším problémom...
Loulou, skús si prečítať nejaké komentáre od Ribiššky - takéto veci ona veľmi dobre vysvetľuje...
Myslíš? Ja osobne som to zažila. Je to krajné riešenie, ale keď sa inak nedá, tak sa nedá. Čo by si robila Ty? Po dobrom to nejde.
Loulou, keď mám s niekým problém - komunikujem. Normálnou ľudskou rečou. Slušne. Asertívne.
Napodiv to zaberá v 98% prípadov.
Vo zvyšných 2% prípadov občas volím aj ignoráciu. Veď každý má právo na vlastné videnie sveta... A keď to nejde - tak to nejde.
Ignoráciu však nevolím v prípade pokrvných príbuzných... To je proste iná kategória vzťahov.
Netvrdím, že moja metóda je jednoduchá a/alebo rýchla. Pri jednom riešení rodinných vzťahov mi trvalo skoro desať rokov, kým som sa dočkala výsledkov...
Ale dočkala som sa - a to je podstatné...
Mimochodom - psychické vydieranie funguje len dovtedy, kým má vydieraný strach z toho, čím sa vydierajúci vyhráža.
Georgina súhlasím, väčšinou sa dá. Ale ako vravím, zažila som, práve moja mama má už 27 rokov problém so svojou svokrou, snažila sa psychickým terorom a vydieraním zničiť manželstvo mojich rodičov. A keďže je mama nekonfliktný typ, tak to trpela. A ver mi, že sme si to odniesli aj my, deti, keďže som v detstve svoju mamu prirodzene bránila, robila mi také veci, že som ešte v 14-tich mala nočné mory zo svojej babičky... A to za to nestojí, keby jej otec dal hneď na začiatku rázne najavo, že keď to bude robiť, je ochotný prerušiť kontakty, mohli sme predísť všetkým tým cirkusom, plačom, vyhrážkam a nadávkam. V tomto prípade som presvedčená o tom, že ignorácia je účinnejší a rýchlejší spôsob, ako dosiahnuť pokoj v rodine. Pretože na niektorých ľudí normálna komunikácia jednoducho nefunguje. A väčšinou tieto osoby dosiahnú, čo chcú, to za to jednoducho nestojí.
Loulou, tvoja mama je nekonfliktný typ - zrejme teda nekomunikovala. Alebo aspoň nekomunikovala takým spôsobom, akým bolo treba.
Tvoj otec tiež nedal hneď na začiatku najavo, že sa mu jednanie tvojej babičky nepáči...
Takže problém nik neriešil... Alebo neriešil správne...
A problémy potom zvyčajne rastú. Čím sú väčšie, tým ťažšie je ich riešiť...
Problémy sa dajú riešiť
- ignoráciou,
- útekom,
- zle,
- dobre.
Pri ignorácii, úteku a zle riešenom probléme problém buď zostáva, alebo neraz aj rastie.
Loulou, písala si, že ty si vyriešila problém ignoráciou. Ale tvoja mama problém s tvojou babičkou stále má - použila si pri nej prítomný čas (..."moja mama má už 27 rokov problém so svojou svokrou...") Rozumiem tomu dobre?
zostava, rastie, a kysne ...
Samozrejme, že ho má stále. Ale už je o dosť menší, pretože babička si uvedomuje, že nemá nikoho iného, kto by sa o ňu postaral (hoci je aj po 80tke veľmi životaschopná), takže už si tak nedovoľuje. To že je mama nekonfliktný typ neznamená, že sa to nesnažila riešiť. Ale snažila sa po dobrom, asertívne, ale vždy slušne. A otec sa snažil asertívne, ale nepomohlo, pretože predsa len je to jeho mama a on ju miluje, a práve to babička využívala, pretože vedela, že nie je schopný s ňou kontakt prerušiť, a preto sa správala tak, ako sa správala. Teraz je to už len v takej rovine, že si "rypne" kedy sa dá. Ale už nič vážnejšie, pretože vie, že je predsa len odkázaná na svoju nevestu. Pri ignorácii by náš problém určite nebol nenarástol. Pretože po pol roku strávenom bez nás by si dvakrát spočítala, či bude robiť dusno, alebo nie. A práve rástol tým, že nikto nebol schopný spraviť jedinú vec, ktorej sa naozaj bála. V prípade obsahu tohto blogu (a aj našom) sa jedná totiž o závislosť na svojom synovi, kedy matka nie je schopná pripustiť, že si syn dokáže šťastne zariadiť život, že to dokáže iba ona, matka. A som presvedčená, že pre tieto typy žien je dobrá "ponaučka" iba prerušenie kontaktu na určitý čas. Pretože diskusiu premieňajú na trápny cirkus, vyžívajú sa v ňom a ak nenarazia na podobný typ v postave nevesty, vychádzajú vždy ako víťazi.
...a práve to babička využívala, pretože vedela, že nie je schopný s ňou kontakt prerušiť, a preto sa správala tak, ako sa správala...
...(problém) rástol tým, že nikto nebol schopný spraviť jedinú vec, ktorej sa naozaj bála...
Loulou, toto je čisto teoretická debata, čo by bolo, keby bolo... Ale dobre, veď popísmenkujme...
Tvoji rodičia mohli jednať asertívne, slušne a trpezlivo... Ale pokiaľ sa nejakým spôsobom báli dôsledkov svojho jednania - tak to bolo všetko vcelku nanič...
A zdá sa, že sa boja doteraz - kedže babička si ešte stále rypne, kedy sa dá...
...sa jedná totiž o závislosť na svojom synovi, kedy matka nie je schopná pripustiť, že si syn dokáže šťastne zariadiť život, že to dokáže iba ona, matka. A som presvedčená, že pre tieto typy žien je dobrá "ponaučka" iba prerušenie kontaktu na určitý čas.
Loulou, viem veľmi dobre, o čom píšem - ide to aj inak... 
Georgina, to nie je teoretická debata. Ja som si s ňou totiž problém vyriešila presne spôsobom, o ktorom som písala vyššie. A teraz sa síce nemusíme, ale rešpektujeme navzájom, a je pokoj. Takže aj ja veľmi dobre viem, o čom píšem. A ako si Janke poradila, aby jej priateľka s manželom zašli za psychológom - to sme skúsili tiež. A hádaj, čo poradila 
Teoretická debata v zmysle: "Čo by bolo, keby niekto pred 27-mi rokmi ne/urobil toto, alebo hento..."
To už nik nevráti - takže je to len teoretizovanie.
Ty si vyriešila problém ignoráciou svojej babičky.. Ale to je podstatne iný vzťah, ako matka-syn...
Psychologička poradila ignoráciu tebe? Alebo tvojim rodičom? Toto ma celkom zaujíma...
Rodičom, ja som nepotrebovala konzultovať s psychologičkou. Vieš, niekedy je potrebné stanoviť hranice. A niekedy sa nedajú stanoviť inak, ako prerušením kontaktou. Mňa zasa zaujíma riešenie problému podľa Teba. Ako teda na to?
Veď som ti napísala vyššie, ako riešim problémy ja - komunikáciou 
.
Súhlasím s tým, že hranice treba stanoviť. A čím skôr ich človek stanoví - tým lepšie.
A tvoji rodičia kedy boli za psychologičkou? Pred tými cca 27-mimi rokmi? Alebo pred cca desiatimi rokmi? Alebo teraz niekedy?
Komunikáciou... to je dosť široký pojem. Myslela som, že sa trošku rozpíšeš, a osvetlíš, aký spôsob komunikácie si zvolila, aký to malo priebeh a aký koniec. Aké vzťahy máte so svokrou? Máte sa radi, alebo sa rešpektujete? Za psychologičkou boli v čase, keď bol problém najvypuklejší, to bolo asi 17-18 rokov dozadu. Dovtedy totiž žil môj dedeček a ten babičku dosť krotil.
So svokrou sa už dlhé roky navzájom plne rešpektujeme. Podrobnejší priebeh vývoja našich vzťahov nemienim pretriasať na verejnom webe. Ak chceš, môžeme popísmenkovať cez mail...
Tvoji rodičia navštívili psychologičku po cca desiatich rokoch, čo trval problém s tvojou babičkou... A až potom, keď situáciu prestal mierniť tvoj dedko...
Nuž, myslím, že teraz už psychologičkinej rade rozumiem... Poradila urobiť to, čoho sa tvoja babička bála... A čo tvoj otec nedokázal urobiť... Ono by zrejme stačilo, keby sa s tým aspoň vnútorne stotožnil... Taká vnútorná zmena postoja (často navonok ničím neprejavená) dokáže divy...
No, ale ako som už napísala- je to v tomto prípade už len teoretizovanie...
posledná veta 100bodov plus trochu asertivity, občas aj drzý úškrn zaberie. Hlavne sa nenechať deptať. V tomto funguje u človeka animalita na 100%. V podstate sa riadime pudmi. Nenechajte zo seba robiť lacnú korisť.
tak taku situaciu nezavidim a psychicke vydieranie a tyranie je asi to najhorsie, co moze byt, najlepsie je asi fakt voci tomu zaujat postoj mrtveho chrobaka - ked svokra chce sa otravit, nech sa paci, je to jej zivot... zavolam sanitku a aspon sa vas zbavim na chvilu, kym budete v nemocnici... tazko povedat, ci by to aj fakt spravila alebo nie. a mozno by som sa trochu P"pripoistila" kvoli jej synovi a teda svojmu muzovi a taketo jej reci by som si urcite nahrala aspon do mobilu, jeden nikdy nevie. dakujem osudu, ze ja mam najlepsiu svokru na svete, ona mi je viac partnerom doteraz a stale, ako mi bol pocas trvania manzelstva jej syn.
no ,ja by som si s nou porozpravala a keby sa nedalo tak by som jej povedala,draha moja svokricka ked vy sa chcete trovit nech sa paci ,ale to budete musiet mat dobru otrovu a ked nemate tak vam radim povraz ale dobre silny, to nech jej povie.
Ver, ze kto chce spachat samovrazdu ten o nej nehovori.
Ja by som sa takto nedala vydierat,ja som uz tu pisala mna vydierala dcera ,ze ona skoci z balkona no pod moja draha ja ti pomozem lebo neprekrocis zbradlie sama ,ja som ju nedostala ani na balkon co sa tak mocne drzala dvery a bol pokoj, dnes po 15 rokoch obcas ked sa nahneva ,ze utecie z dom ,ja nato ved nemame zamknute,kludne mozes odist a sa zasmeje a je pokoj,ma 33 roko je slabsie mentalne postihnuta.
Musi sa obrnit,lebo su tam deti a ja by som ich chranila...
podla mojej priateľky to psychycké týranie trvalo už aj predtým kým tam prišla za nevestu.Jej manžel má aj sestru ktora stojí na strane matky lebo zrejme od malička boli výchovavaný podľa mna tým štýlomže ked nieje po mojom tak sa otravim alebo sa obesim a nevesta jej nepadla vhod lebo sa proti tomu postavila a manžel odyšiel s nou.Ačo sa týka toho zmením si číslo alebo ju nahrajem tak to je zbytočné lebo sa vie tak pretvarovať napríklad keby 40 ludí pred nou povedalo že toto je čierna farba tak ani jeden by nemal pravdu a každeho by presvedčila že je biela.to si zažila aj ona ked ju nahrala na telefon a nemala pravdu že je to podfuk atd...neoplatilo sa ani zmeniť čisla nejako si zistila aj čísla teléfonu aj ked ich mali utajené.ja mam tiež svokru ale ja som od nej nikdy nepočula jedného zlého slova voči mojej osobe.
...ja by som sa porozpravala s manzelom-na rovinu aby vedel aka je situacia a spolu s manzelom porozpravat sa so svokrou.urcite by jej mali dat najavo ze svokra nie je vlastnickou syna!a urcite by som riesila bytovu situaciu lebo ak byvaju pod jednou strechou,jednoduche to nebude...urcite by mali byt sami...a ak to nejde,tak si myslim ze ta ignoracia by bola na mieste,aspon docasna,aby dala svokre pocitit ze aj ona je osobnost a ma pravo na sukromie...a ze sa vyhraza samovrazdou?tak tu by asi potrebovala svokra odbornika...hlavne sa nedat ovladat,ak svokra citi ze nevesta sa boji urcite bude v tom pokracovat,treba sa postavit na odpor,jednoznacne...urcite, ak nepomoze dohovaranie...drzim palce
Každa rada ťažka.Mam ten istý problem.Odsťahovali sme sa,neskor sme zmenili aj okres.Ignorujeme ju.Neda sa.Ona pokoj nikdy neda.Zistí si,kde žijeme.Aj teraz znova hladame bývanie.Očiernuje nas pred susedmi.A dokedy to bude robiť?Kým vraj s pokorou nepríde jej synačik naspať a mna sa nezbaví.Ved on mal predomnou už nevestu najdenu.A ona ma teraz takmer 50r.ma už niečo nagazdovane a ked majetky spoja.....Ja neviem,v ktorom storočí žijeme.A na bosorky neverím.Podla slov svokry mne dala porobiť už neskutočne mnoho krat.A zatial sa chvalabohu teším dobremu zdraviu.Neviem,či si pomože.Ak je jej svokra ako moja,bude 
to mať velmi,velmi ťažke.Ale držím palce.Možnože je ta jej svokra od mojej o niečo ludskejšia.
Janka, tvojej priateľke by som poradila, aby navštívila (najlepšie aj s jej manželom) Centrum poradensko-psychologických služieb. Centrá sú v každom okresnom meste, poradenstvo je zadarmo. Stačí zavolať a dohodnúť si termín.
tak to som ja priatelka tej mojej nešťastnej kamošky skoro na mesiac so mnou prerušila kontakt lebo sa bala že svokra zisti aj moju adresu alebo telefon ked sa ozvalatak som sa musela s niekym porozpravať som od nej stararšia o 10rokov ale pride mi ako sestramusim vás poriadne uviesť do problemu ona totiž bola raz vydatá za čecha a nešťastne vodil si milenky k nim domov kým ona spala s dcérov v deckej tak sa rozviedli .Teraz jej bývaly ma už 5 ženu. potom si tu na slovensku našla chlapa čo s nou chce zdielat dobre aj zle a možno aj to bol veľky spúšťač nenávisti voči nej lebo si do manželstva doniesla pankcharta,kopirdana ako hovorila jej svokra ale čo narobí ked sa oni majú radi.To nie je všetko jej manžel sa naozaj boji že si jeho mama vezme život a stým by nedokázal žiť.Zachvilu idu sviatky a ona sa pokusi o nemožné hovorila som jej nech nejako zablokuje manželovy telefon lebo už zatahuje do toho aj celu rodinu aj ked bývaju v podnajme a skoro nieje v kontakte ani so svojov mamou je mi to ľuto lebo ako ich poznám trápia sa a ani ja im neviem pomocť.a to sao ešte nehovorila ako navadzala svokra jej deti voči nej a sledovala kto čo zjie a stršne veľa takych veci čosa neda ani povedať.
a ešte chcem dodať maju vyhliadnutý dom chcu ho kupit a zariadit si vlastný život pokial sa to nedozvie svokra lebo pojde to rozhovorit aby im to nepredali. Taku skusenosť mala so svokrov ked ešte pred materskov chodila do práce tak išla za majiteťom firmi len aby ju vyhodil aby nemala žiadny prijem ale bol to človek ako sa patrí a nechal ju pracovať pokial nenanastupila na matersku a nedal sa odradit intrigami ktore na nu skušala svokra ale taha sa to uz šiesty rok a kamoška si začina mysieť že ma napísaný taký ťažky osud a musí to niesť celý život
poradte mi tu asi tážko pomože aj nejaka poradna keby ste si prešli tým čo ona ja sama neviem čo by som robila.ešte mi povedala že bola pi nej záchranka lebo jej vyskočil tlak a bolo to velmi zle dokonca podpisala revers aby ju nezobrali do nemocnice lebo by svokra na nu poslala socialku že sa nestara o deti. ked sa svokra dozvedela neviem odkial že bola zachranka tak nepriamo jej dala najavo že škoda že ju neporazilo aspon by mala od nej pokoj
Jana a jej manžel sa k tomu ako stavia? Vidí, čo robí jeho mama? Reaguje, alebo to necháva plávať?
...poradte mi tu asi tážko pomože aj nejaka poradna keby ste si prešli tým čo ona ja sama neviem čo by som robila...
Janka, už to je problém, že sem nenapísala priamo tvoja kamarátka, ale ty v jej zastúpení. Radiť niekomu cez písmenká je ťažko, lebo chýba osobný kontakt. A keď sa má radiť cez sprostredkovateľa, je to ešte ťažšie.
Tvoja kamarátka nemá prístup na net? Napísala si sem s jej vedomím?
Ak áno, tak jej posúvaj rady, ktoré tu dievčatá napísali - a to bez tvojej "cenzúry", dobre? Keď totiž najprv ty vyhodnotíš, čo jej určite nepomôže - rozhoduješ za ňu.
A to nie je dobre, pretože tú situáciu môže riešiť len tvoja kamarátka. Ty jej môžeš pomôcť len tak, že jej poskytneš čo najviac možností riešenia - aby si mala z čoho vybrať.
Mimochodom, mnohí psychológovia riešili so svojimi klientami problémy, o akých sa nám ani nesníva. A mnohokrát úspešne.
Prečo si myslíš, že by nevedeli pomôcť tvojej kamarátke? Veď to sú odborníci na ľudské vzťahy...
hm, poznám ten typ ľudí,s ktorými sa nedá jednať,vždy sa zvrhne všetko na hádku a osočovanie. Moja mama. Vyriešila som to tak, že sme jednoducho odišli. Je to skoro rok,stále sa aj s otcom hnevajú, ja som sa z toho vnútorne ešte celkom nedostala, ale vyriešilo sa veľa. Moja dcéra sa jej už nebojí, so mnou sa nepokúša hádať ani na mňa zvaľovať vinu, lebo vie, že sa jednoducho zodvihnem a odcházam "domov".A tiež si dobre uvedomila, že ak nezmení jednanie, jednoducho tam nebudeme chodiť.Z môjho pohľadu je odchod dobrým riešením.A na všetko treba len čas, svokra si uvedomí,že takto príde o syna. AJ keď to bude možno dlho trvať.Manipuláciu cez samovraždu je veľmi úbohá.Moc dobre totiž vie, že by ste si to na triko nevzali. Ale ver never,ľudia, ktorí o tom takto kričia,to nespravia.Poznám to veľmi dobre z vlastnej skúsenosti,ale cez môjho bývalého. 5 dlhých rokov ma takto držal v šachu.Volal mi,že ide pojesť lieky, alebo že si drží pištoľ pri hlave...Teraz je šťastne ženatý,oženil sa pol roka po našom rozchode. To len tak na okraj.
moja kamaratka vie o tom že pišem oni mali počitač aj internet ale ked sa odsťahovali tak sa nemožu pripojit na internet lebo tam nema pokritie operator cez ktorého maju zmluvu na dva roky takže platia ale internet nemôžu používať.Skusim jej povedať nech ide do nejakej internetovej kaviarne a skusi sa ona o tom porozpravať možno zo začiatku s vami apotom aj s niekým iným a nie len so mnou.Som rada že si s vami píšem pretože každá mate dobru radu a takiež si nejedna z vás užila v živote svoje. Vo štvrtok sa mame stretnúť tak som strašne zvedáva čo mi povie na to aby skusila isť na net dám vam vedieť
Moja svokra je ešte horšia.Lenže manžel našťastie drží somnou.A rada,že treba poradnu psychologa,psychiatra.Svokru by som tam nikdy nedostala.A aj psychiatrička nam už poradila.Ignorovať.A pokial bude stale škodiť,ohovarať,pohroziť jej sudom.Ak je zdrava a policajti ju trocha postrašia,ake to bude mať nasledky,snad da pokoj.Takže ak neprestane,budem to riešiť aj takto.Skus to poradiť aj priatelke.Lenže tam velmi zaleží,na ktorej strane stojí manžel.Ak na obidvoch,tak tam je marna každa rada.
Ahoj Janka, to čo tu čítam má veľa spoločného s tým , čo robí - vlastne robila moja svokra mne. tiež mala vyhliadnutú nevestu pre svojho synčeka, a ja som nebola tá pravá a asi ani nikdy nebudem... (vzala som jej maznáčika-posledné dieťa zo štyroch-mamičkinho miláčika...)A pravdu povediac, teraz po tých rokoch mi je to vlastne úplne jedno. S mojim manželom sme spolu 11-ty rok, a moja svokra si stále nezvykla.Veľa sa zmenilo, ale stále má problém.. Čo poradiť tvojej kamarátke-najlepšie by to bolo osobne-nieje nič lepšie ako rada nezávislej osoby, ktorá si navyše niečim podobným prešla, bo je toho veľa čo sa dá urobiť, ale všetko je individuálne. Niekto povie ignorácia,psychológ, terapia apd.., ale každá svokra je iný prípad, a pri každej zaberie niečo iné, iba to musíme objaviť.. Všetko sa dá, a zbaviť sa protivnej svokry tiež, ale treba zistiť ako na ňu.Ja stou svojou dodnes nenápadne bojujem technikou-nepriateľa najlepšie odzbrojíš, keď si z neho spravíš priateľa
Nehovorím, že je to vždy ľahké, ale musím sa priznať, že to čo mi kedysi padlo veľmi ťažko-bojovať s ňou, mi dnes spôsobuje radosť
.to je irónia, že?Viem, že má nemá rada, stále ma pred jej rodinou a známimi ohovára, vymýšľa si voloviny a ja?Hoci o tom viem, pred ňou hrám mŕtveho chrobáka, že o ničom neviem,som pred ňou uvolnená a prirodzená, vždy si poviem svoj názor a dávam jej tým najavo, že ona mi nedokáže ublížiť. Pomáham jej ako môžem, navštevujem všetky rodinné oslavy a stretnutia s jej rodinou a tvárim sa prirodzene.Nepotrebujem sa pretvarovať. Jej rodine som otvorene povedala čo je vo veci, a že je len na nich ako sa k tomu postavia.A výsledok .... Mám ju stále pod kontrolou, viem o všetkom čo kde povie, a viem hned reagovať a zahájiť prípadný protiútok, a to tak, že ona sa o ničom nedozvie a ja očistím svoje meno. Jej deti a už aj vnúčence (netere môjho manžela) ju prekukli,a ja som si ich svojou prirodzenou cestou získala, a moja svokra mi na to vlastne celý čas vytvárala podmienky.Jej nenávisť mi vlastne ovorila cestu k jej rodine. Ale prvý krok - vzoprieť sa jej a prestať sa jej báť, uvedomiť si, že aj ona je iba obyčajný človek a nie Boh, bolo nesmierne ťažké, a trvalo mi to tri roky ponižovania a ustupovania.Ale stálo to za to.Dnes už viem ako na ňu, a vychutnávam si jej trápne pokusy o moju diskreditáciu, a nesmierne si užívam každé moje víťazstvo a jej porážku, ktorú jej pri návšteve nikdy nezabudnem jemne pripomenúť
Som zlá? - nie iba chytrejšia,
Využívam jej vlastné útoky vo svoj prospech, a zároveň si ju držím bezpečne od tela. Kamarátke držím palce a kľudne jej poradím, nech sa ozve. Nájdeme zlatú strednú cestu-bude spokojný manžel,deti a hlavne ona. papa
Ooooooooooooooo....môj.....božžžžžžže. (Janice v priateľoch)
akokoľvek cicušin príspevok vyznieva, je to jej osobná skúsenosť a spôsob, akým to dokázala zvládnuť, žiadne teoretizovanie . Zvládla to s noblesou, klobúk dolu.
S nobesou?
Wanaika, pre istotu som sa pozrela do slovníka cudzích slov, či správne chápem význam toho slova. A zistila som, že ho veru dobre chápem - píšu tam:
1.šľachta;
2.tzv. lepšia spoločnosť;
3.jemné chovanie, ušľachtilosť, vznešenosť, uhladenosť
Predpokladám, že si použila to slovo v treťom význame - jemné chovanie, ušľachtilosť, vznešenosť, uhladenosť.
No, nech čítam ako chcem, tak v Cicušinom komentári nevidím vôbec nič z toho.
bude lepší nadhľad alebo prehľad? Nože pozri do slovníka.
Wanaika ,super pochopila si čo chcela cicuš týmto príspevkom povedať a pre nechápavé - je to ich problém ...
Georgina nobesa alebo noblesa ,nemýl si dojmy s pojmami ...
Sonia, ty si nikdy nespravila preklep? Ak si rozklikneš ten link v mojom komentári, tak uvidíš, že som v slovníku hľadala správne slovo.
Ved jasné že hej,ale tebe by sa také veci nemali stávať ...
A prečo nie?
ďakujem, wanaika aspoň niekto ma pochopil..
asi preto, že sa viem vžiť do tvojej situácie. Tiež hľadám cestičky a spôsoby. Nikomu si neublížila, nenechala si zo seba urobiť obeť. Toť vsio. A v slovníku cudzích slov nech si píšu čo chcú. Držím palce .
aj ja tebe, aby si tie cestičky a spôsoby vždy našla.
Draha Janka,
Chcela by som ta upozornit na jednu oblast, ktora nebola rozobrana a myslim, ze by mohla priniest riesenie spominaneho problemu. Je to dovod preco sa svokra sprava dominantne a diktatorsky. Takyto ludia ziju vo svojej vlastnej realite naplnenej strachom, komplexami, nenavistou samym k sebe, negativnymi emociami,.. a ich spravanie ma zabezpecit reakcie okolia, ktore si oni zelaju. Takze tento zacarovany kruh sa da pretat len zasadnou zmenou spravania na strane "obete".Aplikovat laskave a diplomaticke spravanie. Neurazat sa, nepohadat sa a s milym usmevom v tvari a s prehladom jej prejavovat zaujem. Napr.jednoduchy kompliment(dobry uces)u nich dokaze vyvolat skratovu reakciu.Treba zmenit dynamiku vzajomnych vztahov a prebrat iniciativu.Vytvorit si vlastnu strategiu hry a vlastne pravidla. Samozrejme bude treba, aby uplynul urcity cas a zeleznu disciplinu, kym sa ukazu prve vysledky.
Zuzana, myslím, že si presne definovala smer a spôsob, ktorým sa dá zvládnuť aj svokra. Hoci teraz si myslím, že z môjho príspevku to tak nevyznieva, ale toto je technika, ktorú som zvolila ja. Neubližujem, vážim si ju a mám rešpekt, ale zároveň chránim si čo mám doma.Nebojujem s ňou ako s nepriateľom, neurážam sa a snažím sa s ňou vychádzať.Láskavé a diplomatické správanie prinieslo nejaké výsledky, ale bolo by naivné myslieť si, že tým niekoho zmeníme.Ak Vás raz niekto odmieta akceptovať, tak je len veľmi ťažké ho presvedčiť o opaku. Ja ale nikoho už nemienim o ničom presviedčať. Pre mňa je najdôležitejšie, že môj manžel a dcérka sú spokojní a šťastní, že za mnou stoja, a naše manželstvo je aj po ôsmich rokoch harmonické a šťastné. Nikdy som nechcela, aby si môj muž musel vyberať medzi mnou a vlastnou matkou, a ani som nemienila obrať svoju dcéru o starkú, preto som volila túto cestu. Veľakrát som sklonila hlavu a odložila nabok svoju leviu hrdosť,a hoci môj vzťah so svokrou nie je, a ani nikdy z jej strany nebude ideálny neľutujem to. Môj muž si ma za to váži, a dcérka má starkú rada. A pretože viem, že som urobila všetko preto, aby boli ľudia okolo mňa spokojní a šťastní, (aj na môj úkor) som spokojná aj ja, a svokrine intrigy mi už pomaly pripadajú skôr ako volanie o pomoc a pozornosť, než ako útok. Už so voči nej asi imúnna.
A dnes som rada, že som sa zachovala tak, ako som sa zachovala a neodtrhla som manžela od jeho rodiny iba kvôli tvrdohlavej svokre.
Áno, Cicuš, tvoj komentár vyššie vyznel podstatne inak, ako písala Zuzka. Takémuto niečomu hovoríš láskavé a diplomatické správanie?
...vychutnávam si jej trápne pokusy o moju diskreditáciu, a nesmierne si užívam každé moje víťazstvo a jej porážku, ktorú jej pri návšteve nikdy nezabudnem jemne pripomenúť...
Idealne vztahy sa nedaju mat s kazdym, na to treba mat vytvorene urcite predpoklady a tak je pekne mat v ramci rodinnej pohody to, co opisujes. Na to, aby ta svokra dokazala akceptovat by musela najprv akceptovat samu seba, ta reciprocita je az zarazajuca. Presne tak, ako si ty dokazala akceptovat samu seba a tak dokazes akceptovat ju, taka aka je.
Ak budes mat chut pomoct jej, vyhliadni si nejaky kratky a vystizny clanok (zacni uplne z okraja) na temu komunikacie medzi ludmi a pod. a ukaz jej ho, ze urcitym veciam tam nerozumies a ci to s tebou neprejde a nepovie svoj nazor.
georgína-vidím, že ťa môj komentár zaujal, hoci neviem , či som čakala takúto reakciu
. To ako som sa správala k svokre bolo naozaj diplomatické a láskavé,a bola tam aj spomínaná noblesa, ale neznamená to, že sa zo mňa stala matka Tereza. To ako som sa k nej správala navonok, je totiž jedna a najdôležitejšia vec (ktorú som robila z lásky pre svoju rodinu), a to , že si občas škodoradostne v duchu vychutnám moje víťazstvo a jej porážku, je vec druhá . Navyše ona o tej škodoradosti nevie-nedávam ju najavo, vieš škodoradosť je len pocit, nie činnosť, či správaniea myslím, že to , že jej to pri návšteve nezabudnem jemne pripomenúť, je iba slabá náplasť za to, čo som si pri nej vytrpela. V zásade nikomu neubližujem, iba sa bránim, hoci sa mi to tak nepodarilo napísať-viem moja chyba -zlá interpretácia. ty si ale moju vetu vytrhla z kontextu, a aj to hneď inak vyznelo . vieš správanie a myslenie nie sú jedno- ale dve. Ale Ďakujem za názor,- ja aj loulou sme sa snažili aspoň popísať čo sme urobili, a ako to dopadlo, ale ty si podrobnejší priebeh vývoja Vašich vzťahov nemienila pretriasať na verejnom webe...hoci (iba medzi nami) vanaika,loulou a ani ja, sme nežiadali radu ani lekciu o význame slova noblesa,ale radu tu potrebovala Janka pre svoju kamarátku, a tú si jej dala iba čisto teoretickú,ak vôbec.. a namiesto toho si riešila naše vyjadrenia a chytala nás za slovíčka..prepáč, ale myslíš, že si týmto niekomu pomohla PS: mne to nevadí, aj negatívny názor je názor
cicuš,mne je jedno ako si si to vyriešila ty so svojou svokrou,je to tvoja vec.Ja so svojou svokrou tiež nemám ideálny vzťah,ale k takémuto riešeniu by som sa asi neznížila,ja som za inú cestu.Ty budeš tiež jedného dňa pravdepodobne niekoho svokra,a poznáš tú otrepanú,ale pravdivú vetu:Každému sa všetko vráti?Skús si predstaviť,či by si chcela byť na mieste tvojej svokry...mojej svokre sa všetko vrátilo,všetulinko všetko teraz dostáva naspäť a NECHÁPE prečo????
fidorka, asi si si neprečítala pozorne moje príspevky...veď ja som svojej svokre nikdy neublížila, práve naopak, vždy som sa snažila aby bola spokojná., preto sa nemusím báť, roly svokry a ani sa jej nebojím. o akom riešení, ku ktorému by si sa neznížila to vlastne píšeš?A medzi nami, mojej svokre sa jej zlo tiež už začalo vracať, ale ona aj chápe prečo...
cicuš,
nemám chuť sa tu hádať,naťahovať o slovíčka a ani nechcem,aby sa to tu zase zvrtlo na niečo iné,ako bol pôvodný úmysel.Čítala som všetky tvoje riadky pozorne,ináč by som sa neozvala.Jednoducho z tvojho komentáru,ktorý si napísala o 12,24h. mám pocit,akoby si sa vyvyšovala nad svojou svokrou a tie dva pod ním už akoby písal iný človek.
Ja si myslím,že pokiaľ ma svokra neprijme takú aká som,je odo mňa chyba,keď očakávam,že ona sa prispôsobí mne.Ja som prišla do jej rodiny,ona v tej rodine už dávno "žije",prečo by to zrazu malo začať fungovať,tak ako si to ja predstavujem?Treba hľadať kompromis a hlavne ja sa musím prispôsobiť.A keď to nejde ani tak,tak netlačím na pílu,mám čas,počkám si,niekedy SA TO vyrieši aj SAMO.Nebudem jej za každým ukazovať,že ja musím mať "navrch" vždy a všade.
Cicuš, písala som tu pred časom blog o vzťahoch v rodine a o neviditeľných spojeniach medzi jej jednotlivými členmi. Škodoradosť nemusíš dávať nijako najavo ani slovami, ani činmi - ale tvoja svokra to cíti. A nech je aká chce - je to stále matka tvojho muža. A aj vždy bude. A bez nej by nebolo tvojho muža. A bez tvojho muža by nebolo vašej dcérky.
Preto ja nemienim pretriasať na verejnom webe, čo a ako konala a hovorila pred rokmi moja svokra vo vzťahu voči mne. Je to o úcte k matke môjho muža.
Janke som poradila, aby kamarátke odporučila návštevu psychologickej poradne. A dôvody som tu tiež napísala - radiť niekomu cez písmenká a ešte k tomu cez ďalšiu osobu je poriadne ošemetné. Ale osobné stretnutie s odborníkmi by Jankinej kamarátke a jej manželovi určite pomohlo v tom, aby sa naučili, ako vy/riešiť svoju situáciu pokojne, slušne, bez podpásových a zákulisných ťahov, manipulácie a ja neviem, čoho všetkého ešte.
Či moje písmenká niekomu pomôžu, alebo nie? To ja neovplyvním. Záleží totiž na tom, kto si ich číta - či si z nich niečo vezme a zariadi sa podľa toho, alebo ho nechajú ľahostajným, alebo sa im zasmeje, alebo ho rozčúlia...
A keď ktokoľvek - vrátane teba a Loulou - napíše čokoľvek na verejný web, mal by rátať s tým, že na ich písmenká môže reagovať - akokoľvek - úplne každý, koho to napadne.
Vrátane mňa .
krásne si to napísala 
,dobrú noc!
Geo,
precitala som si tvoj blog o neviditelnych spojeniach medzi rodinnymi prislusnikmi, inspirativne citanie.
Velka pochvala pre tvojho syna a jeho geometricke riesenie.
Nedalo mi aspon priblizit par napadov:
"Príklad: V nedeľu poobede sa brat v detskej izbe poháda so sestrou. Mama cez laná, ktoré ju spájajú s deťmi zacíti negatívne vibrácie a beží urovnávať konflikt. Ale aj keď svoj čas a energiu venuje deťom, cíti cez lano, ktoré ju spája s manželom, že otec je tiež podráždený, pretože si v tom čase chcel so ženou v pokoji sadnúť a vypiť kávu, porozprávať sa o tom, čo bolo v práci a taaak... Jeden konflikt, ktorý vyvolal malý chlapec, sa takto cez 12 dvojvzťahových lán, ktoré ich navzájom spájajú, preniesol do celej rodiny...
Pre jednu hádku sa ešte nemusíme nejako zvlášť trápiť. To sa stáva aj v najlepších rodinách... Ale ak sú konflikty opakované a trvajú dlhý čas, postupne sa negatívna energia z týchto hádok prenáša cez laná aj k ostatným členom rodiny... A deti napr. začnú nosiť zo školy zlé známky, sú nervózne, alebo plačlivé, či tiché, hádajú sa medzi sebou, alebo dokonca začnú biť spolužiakov...
Dospelí si často myslia, že keď sa hádajú "potichu a za zatvorenými dverami", detí sa to nijako nedotkne... Ale sú tu tie neviditeľné vzťahové laná, cez ktoré prúdia city... Aj tie dobré, aj tie zlé..."
Georgina máš pocit, že som s tým nerátala? Za svojimi tvrdeniami si stále stojím, akurát mi prišlo zbytočné ďalej sa s Tebou handrkovať, keď to neviedlo k zhode. Ty máš svoj názor, ja mám svoj, to je všetko.
Loulou, spomenula som ťa len preto, lebo som odpovedala Cicuš konkrétne na tieto písmenká: ...hoci (iba medzi nami) wanaika, loulou a ani ja, sme nežiadali radu ani lekciu...
Aha, pardón, to som si nevšimla. Som celkom zvedavá, ako sa príbeh kamarátky bude vyvíjať ďalej, myslím ale, že táto téma je uzavretá. Iba ako bodka za celou kauzou: celý život som sa pripravovala na to, že aj moja svokra bude taká, ako svokra mojej mamy. Bola som s tým zmierená a v duchu som mala "predpripravené", ako budem reagovať, alebo nereagovať na rôzne výpady, ohovárania, scény a ataky voči mojim deťom. A viete čo? Život ma zasa raz dostal: do života mi prišla svokra, ktorá je skoro ako moja druhá mama Síce má svoje muchy (kto ich nemá?) Ale je dobrá, láskavá a hlavne sa teší, že jej syn je so mnou šťastný.
Super
Cicus
ja len dodam, ze toto co tu popisujes mi pride, ako Falos ? Neviem to inak nazvat. Je velmi pravdepodobne, ze som to zle pochopila.
V kazdom pripade, vsetko co clovek robi, v tom vsetkom, sa odraza aj jeho skutocny zamer, a chut, ci motiv s akym danu vec spravil. A kedze verim, ze svet funguje aj na zaklade kauzality, tak tam vidim spojitost s tym, ze cloveku sa vrati vsetko do bodky. A niekedy aj viackrat.
Nikomu nic zle neprajem. Ved aj dobre veci sa zvyknu vracat. Sama vies co, a s akym zamerom si robila. No a to "ono" sa ti vrati. Ci uz dobre, alebo zle
Dat niekomu radu, je nie len odvaha, ale aj zavazok
To som si precitala, kdesi, neviem kde. Ospravedlnujem sa. Ale cim dalej citam, taketo pribehy, tym viac uvazujem nad tymi slovami
Svokry sú matky našich mužov. Bývajú všelijaké - aj milé, aj nemilé, protivné, aj bojujúce.
Nech je ako chce - v rodine majú svoje miesto, ktoré im nik nemôže ani uprieť, ani zobrať. A sú to tiež len ľudia - so svojimi kladmi aj nedostatkami.
Svokra je matka, žena je partnerka toho istého muža, ktorého obe milujú - len každá inak.
Niektoré svokry to chápu a akceptujú hneď. Niektoré potrebujú nejaký čas, aby sa preniesli cez to, že ich syn už má vlastnú rodinu a miluje aj inú ženu - nielen svoju matku. Niektoré svokry so svojimi nevestami bojujú až do svojej smrti.
Niektoré nevesty to tiež chápu a akceptujú hneď. Niektoré potrebujú nejaký čas, aby sa preniesli cez to, že ich muž bude svoju matku milovať stále a nebudú ho mať výlučne pre seba. A niektoré nevesty bojujú so svojimi svokrami až do jej smrti - a niekedy aj po nej.
Muž miluje aj svoju matku, aj svoju ženu - a tiež každú inak. A nie je na tom vôbec nič zvláštne.
Veď vďaka matke prišiel na tento svet, a matka ho opatrovala a vychovala. Na tom sa nič nezmení - aj keby sa všetci naokolo na hlavu postavili...
A vďaka svojej žene sa muž stal rodičom - a cez ich spoločné deti sú spojení až do svojej smrti. Na tom sa tiež nič nezmení - aj keby sa všetci naokolo na hlavu postavili...
Preto so svokrami nie je nutné bojovať. Stačí akceptovať ich miesto v rodine a v mužovom živote. A zároveň pokojne zotrvávať na svojej pozícii v rodine a v mužovom živote. Nebyť ani obeť, ani bojovníčka.
Stačí byť partnerka - so všetkým, čo k tomu patrí.
Geo,toto si vytlačím a budem rozdávať mojim potencionálnym nevestám,aby sa ma nebáli ,neviem či sa to dá ešte krajšie povedať...
Ale Georgina to je všetko iba teoria /ešte k tomu tvoja/,prax býva aj o inom,nie je všetko a nikdy ani nebude ako to ty vieš tak krááásne napísať...
Anka. pises super. A co sa mi najviac paci, vies o com pises a tvoje rady vychadzaju zo zivota ...
Kto ta pozna osobne, a mohol s tebou stravit nejaky cas to vie
Určite,všetko čo radí druhým prežila osobne alebo v blízkom okolí ,to by musela mať päť životov aby to stihala sledovať...ale v pohoooodeeee ...
Sonia,prosím ťa vysvetli mi ako si v tomto blogu pomohla Janke a jej kamarátke?Keď nevieš poradiť a provokujú ťa slová iných dievčat,napíš im súkromne čo sa ti nepáči.Čo ty môžeš vedieť o živote ostatných dievčat?To nevieme ani jedna,len toľko,koľko ktorá sama prezradí,ty si tiež dávaš veľký pozor čo o sebe napíšeš,tak rešpektuj aj ty svoje okolie.PROSÍM!
Ja som cítila potrebu "pomôcť" cicuš a wanaike,je to moja vec komu píšem a odpovedám,a ak ťa to irituje nečítaj ma prosím a nereaguj...
pre georginku
Lenže čo so svokrou,ktora ti neda pokoj na zemi.Prenasleduje ťa,aby mohla uražať.Depta vlastneho syna,lebo ona mu vybrala nevestu.Ja som už tiež svokra.A od mojej svokry som si zobrala aspon to,ako sa nemam spravať,že mam rešpektovať rozhodnutia mladých.Pomaham,len ked ma o to požiadaju.A zaťa beriem ako syna.Ved si ho vybrala moja dcera,tak nech su šťastní.Ja nebudem svojim deťom strpčovať život,ako to robí nam moja svokra.Aj keby nebol niektory zaťko podla mojich predstav,to riešiť nebudem.Takže vlastne možem aj svojej svokre podakovať.Ved ked budem robiť všetko opačne ako robí ona,tak to bude fajn. 
Ahojte včera som sa stretla skamoškou.Doposial svokra nezistila kde bývajú čo je pokrok.Síce komunikuje so synom ktorý je momentálne v zahraničí ale ani on jej nepovedal kde momentálne bývaju on s nou totiž bude komunikovat je to jeho matka a nechce ju definytývne odpisat ale nedopustí aby mu rozbila rodinu.sadli sme si do kaviarne k internetu prečitala si vaše kometáre avelmi ju to potešilo.nechce zatial pisat ale medzičasam sa obrátila na odbornu pomoc aby to všetko prekonali.vyzera ovela lepšie a lutuje že sa neodstahovali skor,ale vyčkavali že to bude lepšie.Spravila však jednu vec ktora by nenapadla ani mne,nakolko je jej svokra veriaca a stale pred každým tvrdí že žiadného hriechu nemá zašla za ich knazom a porozprávala mu čo jej svokra robila ten jej prisľúbil že sa s nou porozpráva.možno to zabralo lebo je teraz kľlud,alebo je to len ticho pred búrkov ktorá pride počas vianoc kedy tam bude očakavať syna s dvomi deťmi lebo jeho manželku a najstaršiu dceru ako povedala by do domu nevpustia ale by museli sedieť v aute. Syn jej na to odpoveda on má tri deti a manželku tak alebo všetci alebo nikto uvidíme.Lenže človek mieni osud mení a ani nevieme čo nás čaka zajtra.
Mojej svokre dala adresu socialka.Začína peklo.V januari sa opať sťahujeme.Lenže socialke dam tentokrat adresu na PO-BOX.Nepotrebujem podrazy z ich strany.
Cicuš, myslím, že ťa chápem. Najväčším problémom je asi tá veta o tej radosti z víťazstva a pripomínaní výhry, v čom súhlasím s niektorými, že to nie je pekné, ale myslím si, že za daných okolností je to asi prirodzené. Myslím si, že v ťažkých zápasoch, aj keď sa človek snaží riešiť veci na úrovni a s láskou, sa asi zavše nevyhneme nejakej drobnej škodoradosti, hlavne, ak je ten boj ťažký a stojí kopu energie. Viem riadiť svoje činy a snažiť sa konať dobre, no neviem sa vyhnúť tomu, aby som niekedy niečo nepocítila ako zadosťučinenie alebo víťazstvo. Obdivujem každého, kto dokáže cítiť tak, ako si myslí, že by cítiť v nejakej situácii mal, lebo je to správne. Mne sa to nezdá byť reálne. Tiež sa mi párkrát v živote stalo, že som natrafila na osobu, ktorá si ma zaškatuľkovala ako niekoho zlého a v súlade s tým si vysvetľovala akékoľvek moje konanie a reči. To už sú potom také veci, že som sa aj pýtala, či sa niečo deje a odpoveď bola, že nič. Pýtala som sa, či som urobila niečo zlé, odpoveď že nič. Všetko ok. Pritom každú chvíľu nové poleno pod nohy. Neskôr som pochopila, že každý môj pokus o zmierenie a nápravu vzťahov je vlastne braný ako môj zákerný čin, ktorého výsledkom má byť opinkanie alebo zneistenie tej osoby, pričom však ona predsa vie, že ja som tá zlá a nech si nemyslím, bude sa mať stále predo mnou na pozore. Tiež som sa obávala, že čo na to všetko okolie, ale ako ty, som prišla na to, že rozumný človek si po čase vie situáciu vyhodnotiť a nakoniec príde na to, na ktorej strane je pravda. Poväčšinou takýto človek totiž nemáva problém len s jednou osobou. No a v takomto prípade si zvyknem povedať, že moje šťastie v živote predsa nezávisí len od tej jednej osoby aj keď tá svokra nie je taký úplne bežný človek z okolia.
mačiatko31, ďakujem Ti za názor a stotožňujem sa s ním. hlavne s tou nevydarenou vetou o tej radosti z víťazstva a pripomínaní výhry- tá mi fakt nevíšla, hoci nebola myslená tak zle a opovrhujúco ako vyznela, ale čo už??Páči sa mi tá veta ,,takýto človek totiž nemáva problém len s jednou osobou,", ktorá je neskutočne pravdivá. Práve včera som telefonovala so švagrovou, ktorá mi odhalila až neskutočnú a pre mňa doteraz nepoznanú tvár mojej svokry. To ,že mi celé tie roky až doteraz strpčuje život, je len slabý odvar z toho, ako sa o mne vyjadruje pred nimi, a čo všetko si s ňou užili aj oni. Výsledok nášho rozhovoru bol asi taký, že som prišla na to, že ja som jediná, ktorá si ju ešte váži.Jej vlastné deti, manžel, vnúčence sa od nej odvracajú, a nechápu, že práve ja ju ešte pustím do domu.Veci dopadli tak, že moja svokra zostala na sviatky úplne sama, a ja som jediná, ktorá vôbec uvažovala o tom, ísť ju navštíviť. Ostatní to nielenže neplánujú, ale ani nad tým vôbec neuvažovali. Myslím, že toto hovorí za všetko, a niet k tomu čo dodať Možno iba jednu otázku-dokedy sa mám sama pred sebou tváriť, že je všetko tak,ako má byť, a stále jej ustupovať????.veď porekadlo ,,kto do teba kameňom, ty doňho chlebom", už dávno nepatrí do tejto doby, a iba málokto (ak vôbec niekto) sa takýmto niečím riadi.som ja vlastne normálna????
Cicuš,je to iba tvoj život a je len tvoja vec ako konáš v súvislosti so svojou rodinou,nikto nemá právo ťa súdiť a dávať rozumy ked ty sama si spokojná s tým čo a ako robíš...
ďakujem sonia, a tiež ako ty si myslím, že niektorí ľudia by sa mali s tej svojej ružovej perinky vrátiť na zem. Nie je totiž vždy pravda, ....že čo je psáno, to je dáno, zvlášť, keď to mohol napísať nejaký magor, ktorý v živote nič také nezažil na vlastnej koži. Niektoré vety a príspevky občas na mňa pôsobia akoby mimo-reality, písané v nejakom virtuálnom svete,alebo naučené zo seansi o vymívaní mozgov-že by nejaká sekta?
No ved čo si budeme hovoriť ...vieme o čom to je ...
Aj ked žiješ v tom pekle,ani sama nedokažeš pochopiť,prečo to robí.Ja si denne kladiem otazku.Je si vedoma moja svokra že ničí svojho syna,našu rodinu?Alebo je duševne chora a neuvedomuje si čo robí?Neprišla som na nič.Nikto nepochopí ako daleko može zajsť zakernosť ineho,kým to neskusi na vlastnej koži.A v mojom prípade by nezabrala ani jedna z rad.Moja svokra-/možno sa niektore teraz pohoršia/,ale je to diabol v ludskej koži.A to som si myslela,že ona nemože mať paru.Ked som čítala príbeh,myslela som,že ktosi píše o mojom živote.
Čo s ňou? Pomôže len jediné: totálna ignorácia zo strany jej syna a prerušenie akýchkoľvek kontaktov. Tak na pol roka, na rok, ona sa zbadá...