Ani neviem kde mám začať....tá mamina nemocnica sa posunula o týždeň, takže odchádza tento pondelok, ani som nemala silu niečo písať. Som úplne vyčerpaná, hlavne psychicky, už nezvládam jej výkyvy nálad
nevládzem, je to stále ten istý bludný kruh- nadávky, ponižovanie, ospravedlvovanie, hádzanie viny na chorobu, nemocnica...
Mám pocit, že na mňa všetko padá...je pravdou, že som vynikajúca študentka, ale tiež bezhraničný perfekcionista
nikdy so sebou nie som spokojná, vždy musím byť lepšia a niekedy to už proste nejde. Vždy som chcela oddeliť školu od problémov čo mám doma, ale už ani nemá zmysel sa o tom snažiť, moje vyčerpanie sa už nedá prehliadnuť
Všetko sa nabaľuje...čím viac problémov mám doma,tým viac v škole, som na nervy a každým dňom sa nenávidím viac a viac. Pred včerom bol u Nás doma strašný krik, nezvládam, keď mo mne niekto kričí, vždy sa strašne rozplačem...mamina po mne celý život kričala, kvôli každej drobnosti, ktorú som vyviedla...vravela, že som ako otec, že som sprostá, že ho už nikdy neuvidím, lebo som zlá a že ľutuje, že som sa vôbec narodila, načo jej je také neschopné dieťa? a slzy padali, padali a padali a ešte aj za to na mňa vrieskala, že nemám dôvod plakať, nech sa neopovážim plakať lebo mi niečo urobí...
Jediný človek, ktorému som kedy verila bol môj krsný, vždy ma podporoval a cítila som sa s ním v bezpečí, nebol stres a napätie...ale....pred pol rokom ma začal obťažovať...stalo sa to raz, ale tak on je v čechách a domov chodí len par krát do roka a ja sa tak desím, že sa to zopakuje. Nenávidím to telo, ktoré v ňom vyvolalo túžbu. Jediný človek, ktorému som verila a tak zradil....
Niekedy už neviem ako ďalej, milujem školu, to je môj svet, moja útecha, ale čím ďalej tým zloýitejšie je pre mňa zvládať všetky písomky a testy. Všetci odo mňa očakávajú sjvelé výsledky, hoci hlôavne som to ja....neviem sa vzdať, neviem prehrávať, desím sa toho, e budem ako moja mama a ktovie prečo mám pocit, že ak budem perfektná, tak sa mi to nestane....všetci mi vravia, že to preháňam...prečo to nenechajú tak? ja som nikdy nechcela ťahať svoje problémy do školy...lenže keď bol u nás krik, bola som v takom napätí, že som si zodrala kožu na rukách, od nervov, od strachu čo sa stane a tie ruky pútajú toľko pozornosti...neviem ako vysvetliť tie rany...a keby to škola začala riešiť predvolali by si mamu a to nejde, ona by sa zrútila na mieste, strašne by po mne vrieskala, chcela by aj mňa dotiahnuť na psychiatriu(a tomu sa snažím celý život vyhnúť!) a každému by to povedala, ako veľmi som ju sklamala a že aké má ona strašné problémy so mnou
Ja ani neviem čo očakávam...čo sa stalo nezmení nikto....asi sa len potrebujem vypísať...ale ja toľko píšem, stále, stále sa snažím vypísať, ale mám pocit, že to nejde
Súhlasím s Lydush, Lilly, nie je hanbou požiadať o pomoc
Ak bývaš tuto za rohom, prídi ku mne, nech ťa vystískam Drž sa, drž sa
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
akira...neviem či ej to za rohom, som v okolia Košíc...ale i tak ďakujem je to pre mňa veľká pomoc
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moja, je mi to velmi luto co prezivas. Dievcata maju pravdu. Mala by si sa obratit na profesionalnu pomoc. Urcite to nie je hanba ani nic co by Ti nejako ublizilo. Naopak, pomozu Ti najst tu spravnu cestu a nadhlad. Posielam Ti velke objatie a vsetku energiu co som dnes nacerpala zo smiechu svojich deti, oni mi dobijaju baterky, aby si to vsetko ustala, asi sa vsetko zle v dobre obratilo
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...aj ja súhlasím s babami, pomôže ti odborník...
...máš to veľmi ťažké,a si neuveriteľne statočná...
...ja som mala presne rovnaké problémy v rodine, pomohlo mi,že som ukecaná a všetkým hneď o svojich problémoch vravím, vyrozprávala som sa kamarátkam, rodina ma považovala za klamárku,ale učiteľky mi pomohli čo sa týka školy(lebo vedeli,že doma sa to nedá)...
...viem,že nechceš ublížiť mame,ani ja som nechcela otcovi, preto som ho nikdy neudala,tichúčko som so slzami trpela ako ty...
...nie som psychológ,ale ja na tvojom mieste,by som sa zverila v škole-aby si neskôr kvôli zlým známkam netrpela ešte viac,keď že si vynikajúca žiačka-verím,že je učiteľka,ktorej sa môžeš zdôveriť...navštív detského doktora,on ťa pošle buď psychológovi alebo psychiatrovi...skús si spraviť denný režim a približne sa ním riadiť,aby si nemala chaos v učení a domácich prácach...neviem koľko rokov má sestrička,ale začína pekné počasie,tak chodievajte často na prechádzky,nech sa ti prečistí hlavička...
...držím ti palce,a myslím,že Akira13,má super nápad,nájdi si tu nanicmamu,ktorá je z tvojho okolia,ktorá ti aspoň slovne a objatím pomôže,aj keď mi bohužiaľ problémy nevyriešime,ale verím že ti to pomôže...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahoj, ďakuejm tebe aj ostatným za podporu ....toho psychológa si naozaj prenmyslím a keď sa neodhodlám osobne, tak aspoň môžem skúsiť cez mail alebo chat...aj keď priznám sa, že ma tro trochu desí
Zhoda náhod je, že som sa zverila jednej profesorke na škole, pretože už som bola z toho všetkého unavená a potrebovala som to zo seba dostať
Ten denný režim je výborný nápad, ďakujem, skúsim si niečo také vytvoriť, aby som aspoň ako tak zvládala a keď to nepôjde, asi pôjdem za triednou a pokúsim si vybaviť nejakú dohodu ohladom písomiek...aby som nechytala zle známky, ale tiež aby som všetko stíhala a aj sa trošku vyspala...tento maturitný ročník je v tomto úplne najťažší, nemám toľko času na učenie ako ostatní a mnohokrát ani podmienky na to moja sestra má 12, máš pravdu, mohli by sme niekedy zajsť na prechádzku, je to pokladík a aspoň sa trošku zasmejeme
ďakujem vám ešte raz keásne za posporu, dám vedieť ako to ide
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mam v Kosiciach velmi dobru psychologicku, len ma dost dleh objednavacie doby, dva mesiace cakania by ti velmi nepomohli, ale vyskusaj zavolaj, tu je kontakt http://www.nanicmama.sk/psycholog/phdr-eva-reichelova-csc-klinicky-psyc… ,ak sa jej ozves hned, skus asisitentke vysvetlit svoju situaciu,mozno ti najde skorsi termin a pani psychologicka je poklad na Zemi, naozaj vrelo odporucam aj vdaka nej vznikla nanicmama.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
moja zlata,je dobre ,ze sem pises ,ale nezabudaj ze kazda ti chce urcite pomoct a preto si aj dva krat precitaj co ti baby radia,pretoze to s tebou dobre myslia.Citim ze si ako v zacarovanom kruhu.podla mna si sikovna a vnimava normalna mlada baba a my ta mame radi
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nezabúdam a beriems i to k srdcu...a som vám strašne vďačná ešte že tu je naničmama
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj ja Ti držím palce a súhlasím s tým, čo Ti napísala lydusha a aj ostatné. Takéto vážne problémy, ktoré sa na teba nabaľujú ako snehová guľa, sa nedajú už riešiť iba vypísaním sa na nanič mame. Aj keď stojíme pri Tebe a je nám to ľúto, v akej si situácii, naozaj by si sa mala porozprávať s odborníkom. Psychológ, či psychiater je taký istý lekár, ako každý druhý. A naša psychika s nami často poriadne cvičí a má na svedomí aj iné telesné ochorenia. Tak sa obráť aj na odborníka a uvidíš, že bude dobre. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Lilly-Em je mi ťa velmi luto prajem ti vela sil 
držim palce aby si našla dvahu a navštivila psychologa.Ver že to nie je žiadna hanba a z vlasnej skusenosti ti možem povedať že ti naozaj môže pomôcť a bola by si možno prekvapena o kolko lahšie sa daju zvladať rôzne situacie len po jednom -dvoch rozhovoroch snimi.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
LillyEm,pocuvni kocky, ver,pomoze ti odbornik,nepocenuj to,mas to tazke
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Lilly-Em, mas to tazke! Baby Ti dobre poradili: vyhladat psychologa (cez net je to tiez fajn, si tak trochu v anonymite), porozpravaj v skole, v akej si situacii a denny rezim je najlepsia vec pri vselijakych problemoch. Sestra, aj ked ma 12 rokov, tiez moze trochu pomoct v domacnosti, vsetky roboty si rozdelte,robte ichspolu a potom vam ostane cas trebars aj do kina skocit. Drzim Ti palce, aby si to zvladla!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Na tieto potiaze jednoznacne psychiater, neboj sa toho, nehovorila by som to v skole nikomu, vies aki su ludia, cudzie trable su popularne. Pekne potichucku k psychiatrovi a on ci ona je viazana mlcanlivostou. Ver mi je to ta najschodnejsia cesta. Vrat sa sem pokecat, ten balvan sa zmensi. Len sa neboj.
vela stastia
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neviem ci môj nazor nieco zmeni..ale ked som si precitala tvoj pribeh a potom tie ohlasy....nemohla som to nechat len tak...som dievca asi v tvojom veku...hlavny rozdiel ktory by som ti poradila ...nehladaj psychologa ani psychiatra...viem ,ze sa vam to bude zdat mozno cudne...a poviete si ze som len decko kotre nevie o com hovori...ale z vlastnych skusenosti ti vravim ze ti psycholog nepomoze....jedine co urobi je ze ti predpise lieky....vsetka ta bolest ta prejde len vtedy ked si ju pripustis a zmieris sa s nou sama vo svojom srdci...nik iny ti nepozmoze s tvojimi problemami ...nehovorim ze nepotrebojes niekoho kto by ta vypocul poradil ti a bol tu pre teba ked uz nie je s tebou tvoja vlastna mama....ale psychiater ti nijako nepomoze ...nepochopi ta tak ako by si potrebovala ...dalsia vec je tvoja matka....rodicov si nevyberame ...musis sa naucit mat ju rada taku aka je ...nenavist je to posledne co potrebujes...ale to co ti vravi si nesmies pripustat...zjavne je to psychicky labilny clovek..ktory potrebuje svoju vlastnu vinu hadzat na ostatnych ...v jej pripade si to bohuzial bola ty ....mas skutocne narocny zivot...opät jedno z dievcat ktore muselo dospiet predcasne proti svojej vôli...viem ze sa mi to lahko hovori ale skus si najst vec ktora ta bavi nieco pri com zabudnes na vsetky problemy ...nieco co ti vnesie slnko do kazdeho tvojho rana....skus sa usmiat aj ked to nie je lahke..nie nadarmo sa vravi ze vsetko ide s usmevom lahsie...a v neposlednom rade...poobzeraj sa okolo seba...neverim ze vo svojom okoli nenajdes jedineho cloveka ktory bu tu bol vzdy pre teba ...dobry ludia stale existuju....nikdy nesmies vzdat svoj boj...staci len verit ze aj na teba niekde za rohom caka stastie....staci verit...a ono to skutocne pride....prajem pevne nervy ...a VELMI VELA STSTIA....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dievca zlate, vyhladaj psychologa, skor ako bude neskoro. Alebo radsej psychiatra. Nie je hanba priznat si ze mame problem...na toto co tu pises sme my prikratke...
Vela sil prajem...