Skúsenosti so škôlkou

Škôlka .... vtedy som si myslela, že niet horšieho zážitku pre matku ako dať tam dieťa proti jeho vôli. Moji chalani sa so škôlkou nezmierili nikdy. Mladší bol taký urevaný, že to nemalo obdobu. Doteraz mi znie v uščiach jeho srdcervúci výkrik: "Maminkáááá, hoď ma radšej do kontajnera ale nedávaj ma do škôlkyyyyyyy!!!!" Ráno som musela byť 6.15 v práci a chalanov som vozila na bicykli. Jeden vpredu, druhý vzadu ... Jasné, vpredu mladší a celou cestou reval ako tur. V škôlke som ho naháňala,nechcel sa prezliekať, aj mi ušiel von... starší mi povedal: "mami, ty ho drž, ja ho vyzujem... " Do práce som došla spotená ako po zabehnutí maratónu a slzy mi tiekli pri každej myšlienke na nich. Jááááááááj, čo by som teraz dala za tie chvíle ...........

... punk a veci okolo toho,cigaretky, sem tam skúsiť niečo vypiť, a to mám byť rada, že pohŕda fetom a drogami. Hm, zatiaľ ...

Pozdravujem a vítam Kefaru a zasa si zaspomínam na škôlku. Moji chlapci chodili do nej všetci traja naraz,najstarší PEťO o mesiac
skôr ako dvojčatá a veru boli aj slzičky a presviedčanie .A mne veru
srdce trhalo na kusy ,keď som ho nechávala plačúceho.Po mesiaci išli
aj dvojčatá a s nimi nebol žiaden problém aj Peťo sa upokojil,keď už
nebol sám. Vtedy sme bývali u rodičov na dedine.Už som bola preč od
muža ale ešte nie rozvedená.Keď som prvý krát zaviedla dvojčatá do
škôlky ,vrátila som sa ku starkej a u nej ma pochytila taká chrípka,
že som týždeň nevystrčila ani nohu spod periny.Tak sa s deťmi do škôlky trápili a striedali otec,mama,bratia asi týždeň. Školka bola
veľká s poschodím ,asi 1 km vzdialená, ale to vám bol záber zvládnuť
takých troch čertov.Mama hovorí ,že sa rozchodili ako vši. Kým jedneho obliekla ,dvaja sa stratili . Potom sme sa presťahovali do
mesta, a tam sme mali škôlu vo vedľajšej bytovke a školu za bytovkou
tak tam nebol žiadny problém.

Odkedy chodili moje dcéry do škôlky, prešiel už nejaký ten rôčik. Nikdy nerumázgali,ani sme nešli do škôlky s plačom. Staršia nechcela v škôlke spávať, ba ani ležať. Uhovorila som ju hračkou, psíkom Feďom, ktorý musí poobede ležať. Našim problémom boli skôr časté choroby. Do 3rokov nebývala chorá(bývala väčšinou v spoločnosti dospelých), ale po nástupe do škôlky bola chorá pravidelne každé 4týždne.(to trvalo tak rok) Bola som ustarostená, našťastie som mala takého šéfa, čo mi umožnil aj maródoveť, prípadne si to odrobiť v inom čase a aj doma otec mi s ňou veľmi pomáhal. Keď som bola doma na materskej s druhou dcérkou, staršia odčas vymýšľala s tým či v ten deň ísť, či neísť do škôlky. No väčšinou som sa snažila, aby som nepodľahla jej náladám a udržala jej nejaký režim.

nasa hviezda zacala chodit do skolky minuly rok, bolo to bez placu, v pohode, rok sme ju na to pripravovali, lebo isla do skolky neskor-nevychadzaju jej roky, takze mala 3 a 3/4 roka. takze v pohode, chora bola za ten rok raz, to sme rovno skoncili v nemocnici (ked uz tak uz). teraz uz je cela natesena a nevie sa dockat zajtrajska. som rada, ze to tak zvladla. na co si pamatam, ze sme boli jedini, ktori nedoniesli pani ucitelkam prvy den kvety, nejak na to nemam bunky a nieco take mi ani nenapadlo... tak trapas, co uz. dnes som uz makala do kvetinarstva a vystala si tam soru ako keby zadarmo davali...

Ahoj babulky. Škôlku riešim už pol roka. A zaprisahávam sa, že až budem mať druhé bábo, do troch rokov ju/ho/ich budem stískať pri sebe. Asi je zlé v tomto prípade, že mám pedagogické vzdelanie, lebo vyžadujem dosť od učiteliek, aj keď som im to nikdy priamo nepovedala. Nataška si dajako zvykla na škôlku, hoci tam každé ráno nechce ísť. V sobotu ma dokonca česala a hovorila mi, že budem krásna ako učiteľka. Ja som si dajako zvykla na choroby, aj keď mi alergologička povedala, že tým, že sme malú dali pred 3-tím rokom do škôlky sme na ňu predčasne vypustili choroby. Ale mám prázdninový šok, keď mali veľký chaos v škôlke, každý deň iná učiteľka a to im neviem zabudnúť, lebo DETI POTREBUJÚ ISTOTU, RYTMUS a STEREOTYP, čo tým, že každé ráno bola, pre tie malinké detičky, iná učiteľka, jednoducho nemali.
A odkedy sme začali chodiť chodiť do škôlky trpím na formulku, VEĎ SI ZVYKNE. Nie je to fér. A i keď so škôlkou nie som veľmi spokojná, bolo pri malú horšie ju vziať niekam inam, pretože si už zvykla. Dnes som sliedila, aké budú nové detičky a koľko zo "starých" spolužiakov jej zostalo.
Ale asi mi dáte za pravdu, že som možno viac dramatická ja ako mama. Lenže ťažko sa mi pracuje cez deň, keď viem, že som nechala dieťa s chvejúcou sa spodnou perou od plaču. Čo už, že tri minúty na to skáče na lopte..
A budem sa snažiť dotiahnuť do škôlky web kameru. Ešte to musím celé vymyslieť, aby nám detičky nesledovali úchyláci, ale to sa dá nejako zasejfovať.

Som sa aj zasmiala na vaších skúsennostiach, aj viem ako je nám niekedy zaťažko, napr. sa len odreagovať a sústrediť sa na prácu.
Ja som svoje detváky dávala do škôlky dosť zavčasu, až na prostredníka, u ktorého nebol dôvod keď som bol s najmladšiou na materskej, tak išiel až 3 a 1/2 ročný, ale dnes ma na schodoch zo škôlky zachytil s ukrutánskym plačom," mamka a kývať?", to si musíme ešte vysvetliť, veď je to už predškolák.
Ale vrátim sa k pôvodnému, takže najstaršia išla do škôlky súkromnej keď mala 1 a 3/4 roka, bol sem tam aj plač, ale nič ukrutánske, neskôr prestúpila do klasickej škôlky vo vedľajšej dedine, kde si celkom zvykla, ale problém nastal, keď sme riešili môj skorý nástup do práce po treťom dieťati, tak som musela rozhodnuť ako ďalej a jediné reálne riešenie bolo dať ich rovno do škôlky do mesta, kde neskôr aj najmladšia bude môcť nastúpiť do vedľajšej súkromnej škôlky.
Takže do prípravky dcérka putovala z dediny do mesta a to bolo pre ňu veľmi ťažké, zrazu tam bolo 28 detí, zväčša dievčat, ktoré už bili partie, prvý deň sa počúrala na dvore, lebo im povedali, že už sa do triedy nesmú vrátiť, keď som po ňu prišla, hneď na mňa vybehla učiteľka, pri obede plakala, s nikým sa nehrala, hotový problém, učiteľka ma prvé mesiace bombardovala, že ona sa jej predsa nemôže venovať, veď má kopec detí atď., prešlo to zvykla si začala sa zapájať, našla si kámošky, ktoré teraz má v triede v škole. Dodnes keď na to pomyslím, je mi ťažko, lebo bolo to na dcerku po psychickej stránke veľa, ale aj keby ostala v škôlke na dedine ešte rok, potom by bol ten istý problém, ale v škole, tak hádam to bolo lepšie takto.
Keďže náš prostredník už bol veľký chlap, keď nastupoval, až na to, že rozprávať sa mu stále veľmi nechcelo, to zvládal celkom v pohode, mal aj výbornú pani učiteľku, našu susedu, tak to išlo ľahšie.
No našu najmladšiu sme vytrápili tiež dosť a my s ňou, teda v čase keď syn nastupoval do škôlky, ja do práce, ona "nastupovala" k babke na 1/2 roka 100 km od nás, keď mala 1 rok a mesiac. Jasle v KE obsadené, opatrovateľka ne dedine a finančne v nedohľadne. Ako som už niekde spomínala to bolo pre mňa ozaj to najťažšie obdobie. Návštevy po dvoch týždňoch, úteky späť kým spala, ale jedno veľké poďakovanie mojej mamke..... Od babky putovala priamo do súkromnej škôlky keď mala cca 1 a 3/4 roka, nebol veľký "cirkus", len sa naväzovala na jednu osobu, keď mala 2 roky prestúpila do klasickej škôlky, dobrú pani učiteľku, susedku, tak sme to zvládali. Potom ale nastali zmeny učiteliek, ktoré má dodnes a tieto zmeny sa prejavili na pokakávaní, jednoducho jej ušlo, aj keď pred tým sedela na záchode a nič, ja som o tom čítala, že je to psychický problém, tzv zátka, snažila som sa to vysvetliť učiteľkám, ktoré nás posielali k doktorom. Prešlo to, aj keď si viem predstaviť lepšie učiteľky, ťažko by som menila opäť prostredie.
Keď nad tým rozmýšľam, nebolo to pre dievčatá ideálne aj som chcela ešte ostať doma, ale keď sa nedá ......
Skoro som zabudla, čo sa týka chorôb nemali sme zatiaľ vážnejšie problémy a vcelku sme to zvládali (teraz klopem na drevo), sem tam boli so mnou v práci, sem tam sme si predĺžili víkend na doliečenie, sem tam pomohli babky, ale určite boli viac v škôlke ako doma.

caute maminy neviete mi prosim niektorá poradit, co mam robit ked moja mala kazde rano ukrutne place ked pride do skolky? Az mi to srdce trha (brokenheart) ked ju pocujem a musim odist