Mám skoro 18 a som mesačná tehotná

Adka, v prvom rade navštív gynekológa a ten ti všetko vysvetlí.nemala by si mať bolesti v podbrušku a ako vieš,že si tehotná a ako dlho?Určite rodičom na radosti nepridáš,ale čím skôr sa to dozvedia,tým lepšie.A priateľ,nuž,mal by asi aspoň na chvíľu dojsť,aby ste sa porozprávali ako a čo ďalej.Koľko má on rokov?Neboj sa,všetko zvládneš.

ked ku gynekologovi prides aj bez objednania a povies mu, ze mas pozitivne testy na tehotenstvo a k tomu bolesti, tak ta vezme aj hned. nenecha ta cakat dalsi tyzden.
bolesti mozu byt len tym, ze sa ti prekrvuje maternica a rastie, navyse je to prvykrat, co si tehotna a si na to aj dost mlada, alebo to moze byt signal niecoho vaznejsieho. a keby to malo byt nieco vaznejsie, to si ziaden lekar nevezme na triko, takto riskovat. a ani ty by si v zaujme zdravia vas oboch nemala cakat.

my mame doma este len malu slecnu (pol roka), a tak neviem, ako by som reagovala, keby prisla s tym, ze maturita pred dverami a ja budem mamicka. ale urcite by som ju nevyhodila na ulicu, ani neposielala na potrat. stalo sa? stalo sa. vasi si mozno pokricia, vynadaju ti, co chces teraz robit, kto ta bude zivit, kde chcete byvat, co ak sa na teba drahy po case vykasle,... stane sa, ze v hneve aj facka padne. priprav sa nato, to nahnevanie moze trvat aj par dni, ale bud si ista, ze to prehrmi a vasi zacnu rozmyslat realnejsie bez emocii, ako ti pomoct, co vsetko treba vybavit (prerusenie skoly, nejaku moznost akoby ti stat prispieval na babatko, svadbu popripade)...
fakt je, ze ked bude mat drobec tri roky a pojde prvy raz do skolky a ty budes mat 21, nikto si uz na to, ze si bola primlada, nespomenie.

adkaa niečo pre teba mám. Pozri si stránku http://www.zachranmezivoty.sk/
Je určená dievčatám ktoré otehotneli a nechcú ísť na potrat. Marí sa mi, že poskytujú aj ubytovanie a finančnú výpomoc - ale radšej si to tam dobre popozeraj, ja teraz nemám kedy.

Ináč, keby som bola ja v tvojej situácii, asi by som to rodičom nevravela, nech si oni žijú svoje problémy a ja zase tie svoje. Aj keď odísť do azylového domu vyzerá (aspoň pre mňa) dosť nevábne, furt si vlastne môžeš vybrať, buď to rodičom poviem alebo odídem do azylového centra. Ak je niektoré z objektov spomínaných na stránke blízko teba CHOĎ sa tam POZRIEŤ a buď ťa to odradí alebo poteší, že ak bude ešte horšie, máš kam ísť.

Ináč dievča, gratulujem ti k úžasnému rozhodnutiu dieťatko si nechať. Svedčí to niečo o tebe a ja sa veľmi teším, že takto rozmýšľaš.

Ako to vyzerá so školou? Končíš niekde, či ešte rok?

Adka, chcela si nejake skusenosti z tehotenstva, tu su moje aj ked uz zo stvrteho. Mozno viac na pobavenie, mozno aj na ilustraciu toho co ta moze postihnut http://www.nanicmama.sk/tehotenstvo/tehotenstvo-nie-je-choroba-ale
Ak si pozries rubriku tehotenstvo tu na tejto stranke, najdes aj zazitky inych dievcat. Este pridam zopar spolocnych skusenosti zo vsetkych mojich tehotenstiev, nevolnosti, chudnutie pocas prvych troch az styroch mesiacov, to vsak nie je pravidlo, su devy ktorym nebolo vobec zle, upchaty nos, vecne vytoky, strasna unava v prvej faze ...
Drzim palce, aby ti to doma co najskor a podla moznosti co najmenej bolestivo prehrmelo.

adkaa,mam dceru v tvojom veku tiez na rok maturuje.Ma priatela uz 5 mesiacov ked som zistila,ze spolu spavaju,tak som si ju zavolala na kus reci a vysvetlila jej ze ake naseldky to moze mat a ze nech nerata so mnou ze ak sa nieco pritrafi,ze jej z tym budem pomahat...samozrejme,ze som to nemyslela vazne,vies my maminy sme take,ze hundreme,ale nikdy by sme vam neublizili...a kto iny by vam mal pomoct ked nie my??? Dcera to pochopila a bola na gynde si dat predpisat antikoncepciu...moc to neschvalujem,ale je to lepsie riesenie ako si skomplikovat zivot...aspon nemusim kazdy mesiac sledovat ci dostala menzes alebo nedostala ver tomu,ze keby prisla za mnou tak sa samozrejme nastvem...ale to by bola len prvotna emocia..potom by sa mi to isto rozlezalo v hlave a urcite by som stala pri nej a pomahala by som jej ako by sa mi najlepsie dalo....verim tomu,ze aj tvoja mamina tak rozmysla..a to ze maju z ocinom problem toho sa neboj ona to zvladne....my zeny a mamy sme uz raz take!!!

ahoj,ja som tiez cakala svoju prvu dceru v 18-tich.mamina nebola dvakrat nadsena,ale pri pohlade na zvacujuce sa brusko sa nevedela dockat,ze kedy sa to narodi.strasne vela mi potom pomahala,ale za tri-styri dni po prepusteni z nemocnice som fungovala ako vcielka.chcela som sa sama starat o dceru a doteraz my zostala ta vlastnost,ze nemam rada ked my niekto deti zoberie na viac ako par hodin(som sebecka).

V PRVOM RADE CHOĎ K LEKAROVI a on ti možno poradi aj veci, čo sa tyka vzdania sa dieťaťa, lebo ako som pochopila, chceš dať dieťa na adopciu?

ahoj. tak som sa zacitala.

hovoris, ze tvoj priatel je v Anglicku. preco neprist za nim do Anglicka/ak ma robotu/? zacat si svoj rodinny zivot tu.

viem, co hovorim, my sme tu a ani za nic by som nevracala domov. nie je to az take tazke, ked niekto nieco naozaj chce.

tu by tvojmu dietatku absolutne nic nechybalo.

viem, skola.

ale ked ti mam pravdu povedat, ak by ste sa rozhodli zit tu, ziadnu skolu nepotrebujes. ja, co som skoncila gymnazium, som robila v pekarni s pravnickou i ucnovkarkou.

Ahojky!
No ja ti poviem z vlastnej skúsenosti- otehotnela som v 19, dcéra sa narodila v 20 a teraz mám 21 takže nie som stará páka /nie žeby iné boli / , ale mám v živej pamäti, ako naši reagovali .
Otec povedal "ale musíte sa zobrať, vieš, to nie je rodina čo má Tomáš (brat)" a mal pravdu- už s frajerkou nie je a svoju 3 ročnú dcéru už možno nikdy neuvidí Ani my
Mamina povedala, že čo sme si narobili to máme, alebo resp. budeme mať a svokrovci... no to neboli moc šťastné pohľady, dokonca som sa cítila dosť zle. Ale tak prežili sme, zobrali sme sa /na otcovu radosť/ a sme pomerne šťastný. Momentálne je na návšteve svokra s tým svojim, prechádza po mne na striedačku zima a nevoľnosť, ale sme
Jaj baby, zase som happy, veď viete....tak ma ospravedľňte
Ale určite to doma povedať musíš- čím skôr, tým lepšie. Držím prsty, zmeny na tele sú normálne a ak budeš ešte potrebovať radu, pomoc, pochopenie- napíš, sme tu stále

Nedá mi to a pridám sa aj ja do diskusie. Otehotnela som hned po 20 a dneska má naša maličká Alexandra rok a je to to najkrajšie čo ma mohlo postretnúť. Našim som to povedala (no ja vlastne nie, ale môj priateľ, no dneska už manžel) až koncom druhého mesiaca a brali to skvele. Mama mi len vyčítala, že som jej to nepovedala skôr. A svokrovci? Tí boli celý happy , vieš svokra mala troch synov a strašne túžila po dievčatku, tak má aspoň vnučku a je strašne šťastná. Ked som zistila, že som v tom tak pravdu povediac som to akosi ani nevnímala, ako keby sa nič nedialo. Ako keby som si neuvedomovala, že som tehotná. Asi po mesiaci mi ráno bývalo dosť zle a často ma napínalo, ked som si spomenula na nejaké jedlo. Nikto ma do svadby netlačil rozhodli sme sa spolu, že to bude asi lepšie aj pre bábätko. A neľutujem. Dneska žijeme u našich, sme si prerobili podkrovie a hádam o pár rokov, ked sa našetria peniažky si postavíme vlastný domček. A k tomu doktorovi určite choď, ja som tam bola až koncom druhého mesiaca, ale našťastie všetko bolo v poriadku. Tak držím palce a rodičom to určite čo najskôr povedz.

Adkaa, ja som veľmi podobnú situáciu pre žívala pred 18 rokmi. Vtedy som aj ja mala čerstvých 18, nedokončenú školu (z tej na ktorú som chodila kôli našim, som odišla v druhom ročníku, zamestnala som sa a začala som chodiť na zdravotnú - popri zamestnaní, resp. materskej). Dnes má dcéra 17. Keď som to povedala mame ( povedať to aj otcovi, na to som sa neodvážila), reakcia bola - bezpodmienečne interupcia.
Pre mňa to bolo neprípustné. Svoje dieťa som milovala od prvej chvíle. Bola som najšťastnejšia na svete a nikto by mi to šťastie nemohol vziať. S dcérou som nakoniec zostala sama ( keď mala asi 2 týždne a prišiel jej otec - bol zo zahraničia,povedal, že ona ho aj tak teraz nepotrebuje, bude ho potrebovať až keď bude mať 15 a bude potrebovať peniaze....a to bolo na mňa prisilné kafe) ale všetko sa dá zvládnuť. Rodičia asi nebudú nadšený, ale nakoniec to určite prežijú. Teraz si najdôležitejšia ty a tvoje bábetko. Určite budeš môcť dokončiť aj školu, možno nejakým individuálnym štúdijnym plánom......určite sa nejaká možnosť nájde. Rodičia alebo svokrovci Ti nakoniec určite veľmi radi pomôžu. A Aj keby tvoj priateľ zostal v Anglicku, určite to zvládneš aj keď bude chodiť len občas a keď skončiš školu, by si možno mohla ísť za ním a začnete tam. Nič nie je vylúčene.
Keď človek chce, všetko sa dá. Ja som si toho preskákala neúrekom, ale svoje deti nadovšetko milujem. Okrem dcéry, mám 12 ročného syna a 3 týždňového Samka. Keď som zostala 3 krát tehotná, prenasledovali ma všeliake pocity, dokonca som veľmi vážne uvažoval aj nad in....Dnes to neviem ani napísať a strašne sa za to hanbím.

Keď Ti po pôrode vložia do náručia to bezbranné bábetko, keď ho počuješ prvý krát zaplakať, keď začne prvý krát piť tvoje mliečko, keď Ti prvý krát chytí tvoj prst...... je to to najkrajšie čo môže žena v živote zažiť.V živote môžeš prísť o veľa vecí, ale to to Ti nikdy nekto nevezme.

Blahozelam k babatocku, ktore cakas. . Stat sa mamkou je ta najkrajsia, ale naozaj najkrajsia udalost v celom nasom zivote. Prajem ti, aby si nasla odvahu a dost sil na zvladnutie nejakych tych drobnosti. Mas pravo na dietatko a nedaj sa o to pravo nikym obrat. Budes mamkou a uvidis, ake farby tvoj svet dostane od tohto momentu. Na vsetko zle si budes spominat uz len matne /myslim nevolnosti a tak/, tes sa adkaa, je to velky dar.

Danielka, mne už začína byť smutno aj za obdobím kedy som Samka nosila ešte v brušku. V Tedy som sa už nevedela dočkať, kedy to príde a ja ho konene uvidím a teraz si každý deň premietam celý priebeh pôrodu,kedy mi doktor podal vyvolávačku, ako ma poslala na sálu,kedy mi robily posledný monitor, prvý moment keď som ho uvidela... Pripadám si už ako strelená....Ale keď to bolo take krásne.....A ten čas tak rýchlo uteká, tie bábetka nám rastú rovno pred očami.
Pozdravujeme Norka. Len škoda, že už nechce tvoje mliečko. Neviem ako je to možné. Ja som toho môjho začínajúceho puberťáka kojila skoro 5 rokov...ja viem to je už až strelené.....Neskúšala si sa opýtať doktorky, prečo odmieta mliečko?

zavidim ti ronika ja som chcela kojit nemala som co je mi z toho smutno aspon par mesiacov som chcela, mam taky stresovany zivot mozno aj preto som nemala mliecko

ahojte maminy a adkaa, blahozelam vsetkym k babatkam, ci uz v brusku alebo na svete, ci uz dojcenym alebo na umelom mliecku. Ja tiez rada spominam na obdobie tehu a na porod, nemam zle skusenocti a maly je uz velky - 15 mes. je ukecany, sikovny, usmiaty a obcas aj jedosko. Stale ho kojim, aj ked len naobed a nadranom, ale je to mile ked poviem " dame dudu" a on opakuje " dudu, dudu", lazka si a otvara zobacik ,je to krasne.
Adkaa, nestresuj sa a povedz to vasim, chod najprv na gyn , nech Ti to potvrdia, urobia UZ a vystavia knizke, budes brat vitaminy aby babo bolo zdryve, len to by si uz mala, takze to neodkladaj, drzim palceky a zelam vsetko dobre

a mimochodom, ten potrat som si nedokazala pozriet, ostalo mi hnusne zle, uz pri prvej minute. A to som zdravotnik. No odkedy mam anjelika, taketo veci nemozem, je mi tie deti moc luto, ze nedostanu sancu.... ,neviem si predstavit zivot bez Lukiho a raz som pozerala stranku http://www.anjeliky.sk/ raz to tu nejaka mamicka dala, tak som mala cely den slzavy a vzdy ked ma niecim drobec nahneva spomeniem si na tieto stranky a viacej drobceka

dufinka, pozrela som tu stránku a prečítala príbeh jednej maminky.....slzy, slzy a zas len slzy...Obdivujem tie maminky, ktoré sa s niečim takým dokážu vyrovnať. Bože, ako strašne ľúbim svoje deti....Ďakujem za každý deň, za každú chvíľu, ktorú môžem stráviť zo svojimi zlatíčkami. Aj keď na nich občas nakričím, nadovšetko ich milujem.
VŠETKÝM ANJELIČKOM POSIELAM DO NEBÍČKA VELIKÁNSKU SLADKÚ PUSINKU.

Aj ja som si klikla na stranku s Anjelikmi a tiez mi bolo velmi velmi smutno.
Mam taku bolestivu spomienku z porodnice. Na druhy den po mojom porode bolo zrazu z vedlajsej izby pocut strasne smutny plac a vzlykanie. Tusila som, ze nieco velmi zle sa tam stalo. Neskor som sa dozvedela, ze tam lezala mamicka, ktorej nadranom prestali ozvy a, aj napriek urgentnej sekcii, sa nepodarilo zachranit to male babo, dievcatko. Strasne som vtedy plakala aj ja, bolo to vsetko tak velmi blizko, oboch mi ich bolo velmi velmi luto. Mala som take zmiesane pocity, hanbila som sa za svoje stastie, nedokazala som sa uvolnit, velmi som chcela tej zene pomoct, stale som si premietala v hlave, ze preco sa to stalo v taku nestastnu hodinu, nadranom, keby to bolo v case vizity, ziskali by sa drahocenne minuty k zachrane jej babatka. Bola som dost blizko k preciteniu jej nestastia, pretoze sa ma to dotykalo, o to viac, ze som drzala v naruci to svoje. Nikdy na tento smutny pribeh nezabudnem a zo srdca zelam tej mamicke /nevidela som ju, neviem, kto to je/, aby coskoro priviedla na svet svoje dalsie dietatko, aby bola stastna, hoci viem velmi dobre, ze rany na srdci sa nikdy nezahoja. Najtazsia zivotna skuska, ak sa to da takto nazvat prichadza, ak matka strati svoje dieta.
Preto nechapem zeny, ktore dobrovolne podstupia interupciu. Ako mozu byt take egoistky? Vzdy ich budem odsudzovat. Podla mna, nasvete neexistuje jeden jediny dovod, ktory by ich pocinanie ospravedlnil. Kazdy mame pravo na zivot, nie mi sme si ho venovali.
Aj ja objimam vsetkych anjelickov a velmi ich prosim, aby nam vsetkym tu na Zemi odpustili, ze sme pre nich nedokazali urobit viac.

Ahoj Adkaa. Ja som mala len nedavno 22 a mam takmer polročnú dcerku. Prerušila som štúdium. Držím ti palčeky, nech tito výde. Mala som to podobné ako ty, len mne to nevyšlo s partnerom. Ja by som na tvojom mieste trvala najmä na tom, aby čím skôr prišiel. Ja som bola voči ex príliš tolerantná, celý čas do tel mi tvrdil ako sa na nás teší ako nás miluje a potom v 7 mes som zistila, že to všetko bolo klamstvo a vrátil sa do zahraničia k svojej novej, s kt tam celý čas bol.Samozrejme pred tým než do zahraničia odišiel veľká láska... a teraz ani ho nezaujíma ako Zoé vyzerá...
Nechcem ťa strašiť, len nezabudni žiť v realite, mne sa snenie nevyplatilo.
Navyše, nezabudni na niekoľko zaujímavých vecí. Počas tehotenstva, si užívaj slobodu ako sa len dá(v rámci noriem!), hladkaj si svoje maličké, spievaj mu, maznaj sa sním, rozprávaj, či už s partnerom ostaneš al nie, to maličké v tvojom brušku budeš stále viac a viac milovať a bude pre teba všetkým. To viem podľa seba.
Dopraj si každý deň vychádzku, rob si radosť zo všetkého, obklopuj sa príjemnými vecami. Ver, že všetko na bábo pôsobí.
AK FAJČÍŠ, ČÍM SKOR PRESTAŇ!
V tehotenstve spozoruješ nielen na výzore kopec zmien, ale aj vo vnútri. cca v 4 al v 5 mesiaci ucítiš prvé jemnučké kopnutia, uvidíš aké je to krásne. Kludne si niektoré veci zapisuj, keď bude drobček na svete,myšlienkami sa určite neraz vrátiš do tehotenstva. Nechávaj si USG snímky,foť sa pravidelne.
Ja som sa kým sme boli 2v1 správala ako 14ročná pubertiačka, mala som rôzne máničky, všetko muselo byť po mojom a pod.
A čo sa týka rodičov? HMMMMMMM, no bola som v tvojej situácii a tiež som sa kadekoho pýtala čo robiť a ver že všetko bolo pre mňa neprijateľné. Moji rodičia na toto tiež neboli pripravení ani nebola vhodná doba, ale teraz môžem povedať, že sme si bližší ako kedykoľvek predtým. Z ich reakcie som bola prekvapená a tiež som hovorila, že ma zabijú. Ale neboj sa, milujú ťa a budú milovať aj bábo čo čakáš. Tiež som sa bála, že mi mamka jednu uvalí, ale ako by mohla, veď aj ona bola tehotná a vie, aké je to krásne. Neboj sa, povedz im to, no uvedom si, že teraz už nie si dieťa a rodičov iste poteší ak uvidia, že si na úlohu matky naozaj pripravená.
moj mail je pepuskaa@azet.sk
veľmi rada ti odpoviem na čokoľvek. Mala som dosť komplikované tehotenstvo,takmer celé som ho strávila v nemocnici, takže ma asi nič neprekvapí.
Držím pršteky

No co Adka? Ako to pokracuje s priatelom? Budeme mat dalsie kolektivne babatko, nanicky-mamicky?

Na priatela bud prisna - v zmysle: neprizmuruj oci pred vecami/recami, ktore ti pridu bolestne z jeho strany alebo nefer; treba davat pozor, ci dodrziava sluby a tak. Z tvojich reci mam z neho dobry pocit, ale ostrazitosti nikdy nie je dost. V kazdom pripade sa len vela rozpravajte - o buducnosti, o ocakavaniach, pretoze ked spolu zacnete byvat, pride kopec praktickych veci a s tym aj konflikty. I bez babatka je spolocne byvanie takou skuskou vztahu; ked do toho pridas aj svoju podrazdenost po prebdenych nociach a jeho prekvapenie, ake je vsetko s dietatkom ine, uplakane, ako sa vrtis len okolo batozka a pod... jednoducho, na toto sa musite pripravit a urcite by bolo prospesne zacat spolu byvat a budovat domacnost este skor, nez sa zazrak narodi. Inak, tesim sa s tebou. Aj z tvojho rozhodnutia. Skolu zvladnes, len si dohodni s maminou a svokrou, ze ti budu pomahat, zacni sa uz teraz informovat o individualnom studijnom plane a pod. Napad s byvanim v Anglicku sa mi zda fajn, ale zrealizovala by som ho asi az po dokonceni maturity, dietatko na iny jazyk v predskolskom veku rychlo nabehne. Vela s priatelom rozmyslajte, co by bolo pre vas ako rodinku najlepsie; teraz je vsetko na vas, ako si buducnost zariadite. Komunikacia je podla mna i v tehotenstve, ale celkovo v partnerstve zaklad. Ked sa naucite pekne rozpravat a dohadovat, vase spolocne putovanie zivotom (aj s malou Adulkou alebo chlapcekom) bude urcite prekrasne. Som sa trochu rozcitlivela. Tiez som skora maminka a zavidim ti chapaveho priatela v tehotenstve. Ale len trosku. My uz mame tiez dobreho "ocina".

ahoj,čítala som len ten tvoj prvý príspevok a hneď som sa v ňom našla...
Idem od začiatku.Chodila som s mojim už terajším manželom skoro dva roky od svojich 16 rokov.Mala som 17 aj trištvrte a zrazu som zistila,že som v druhom stave.Čo teraz???Otec mi priateľa zakazoval a tak som tajila,že ešte stále spolu chodíme.Mamina to vedela a vždy mi aj poradila.Tak tom jej povedala,že som asi tehotná,čo mám robiť.Samozrejme ako ty,som jednoznačne povedala,že dieťatko si nechám,ale otcovi som to ani za svet povedať nechcela.Bála som sa ako bude reagovať.Ale našťastie všetko dobre dopadlo,vydala som sa ako 17 ročná,ešte bez výrazného bruška,o mesiac som mala 18 a o pol roka na to sa mi narodil krásny chlapček Marek.Teraz v septembri olávi 17 narodeniny a je šikovný muzikant,bavia ho počítače a aj anglický jazyk.Ničoho sa neboj,život ide ďalej,nie si ani prvá ani posledná.Držím palce a viem ako sa cítiš.No na druhej strene,ja som mala svadbu práve keď som maturovala.Takže dieťatko sa mi narodilo už po škole.Zvládneš to...babky ostanú na materskej a ty si školu dokončíš!

Ahoj,Aďka čítala som celý tvoj príbeh života a priebeh začínajuceho sa tehotenstva...len ti poviem,prvé čo choď najskor k lekárovi a potom povedz to svojim rodičom a poviem ti veľmi dobre uvažuješ že si to babätko nedáš preč...pretože ti poviem podľa vlastnej skúsenosti a mám 18 o mesiac19 a pred troma mesiacmi som bola vo 4-tom mesiaci tehotenstva a potratila som fakt brutálnim sposobom ja za to nemožem a budem si to vyčítat asi do konca života......pretože som sa na to babatko naozaj tešila aj s priatelom s ktorym som nadalej ostala,mozno sa nam do buduceho roka aj svadba podari a zalozime si daku tu rodinku.....a radim ti povedz to tim rodicom to je najlepsi sposom sa s nimi o tom porozpravat a hlavne s maminou...a poviem ti z vlastnej skusenosti som to povedala aj mamine aj ocinovi a zniesli to...aj s dakym frflanim ale sa tesili a vidis toto sa mi stalo....no a teraz si dorabam skolu,budem pracovat u tatina v kancelarií a uvidim co dalej....doslova ked som citala ten tvoj pribeh tak sa tesim s tebou na to babatko tak Aďkaaa vela stastia a prajem ti krasne a zdrave babatko.......neboj a o par rokov aj zabudnes ze si mala taketo starosti a budes stastna s prriatelom aj s babatko....tak vela ststia

Zlatko ja mam taky rovnaky problem ako ty az na to ze ja priatela v zahranici nemam ale mala som uz je naspat...az na to ze ja som snim mala do teraz nezavezny vztah nie klasicky.tiez som v 1 mesiaci a vedela som sama od seba ze som tehotna hned prvy tyzden. Ja som zase hned na druhy den po sexe dostala kramy ktore nebolo normalne. ja som prvy test mala negativny a uz som vedela ze som tehotna bola som u doktora povedal ze nie som ale bolo to vsetko moc skoro.moja nemaj strach ja mam tiez 18 rokov... rodicom neviem ako to mam povedat...ale ak budes chcet tak mohli by sme sa pocas vyvinu rozpravavat ako sme na tom...zatial pa a drzim palceky

Adkaa nerada používam tie slniečka a srdiečka čo zvyknú tu dievčata používať ale k tvojmu postoju toľko: .
Chcela by som aby moja dcéra raz keď vyrastie a bola by v situácii ako ty teraz aby sa ma nebála a prišla za mnou povedať že budem babkou. Budem neskutočne potešená aj keď určite prvé tri dni budú musieť volať pravidelne sanitku.
K tvojmu zabezpečeniu ohľadom materskej. Hneď zajtra sa môžeš dať dobrovoľne nemocensky poistiť. Potrebuješ mať 270 dní poistenia aby si mala nárok na materské. Takže ak dobre počítam tak to máš natesno.

ale, že aj ja som sa nechala uniesť a aj som rozmýšľala, že niečo pripíšem, až som prišla na koniec a tu toto napísané.... no nevadí, tak to očné potrebujem asi aj ja

UZ PAR DNI MESKA MENSTRUACIA A UROBILA SOM SI AJ TEST A KUZALI SA MI DVE CIARKY LEN TA DRUHA JE SLABO VIDITELNA SOM NAISTO TEHOTNA PORADTE MI PROSIIM SOM ZUFALA