jediná vec, ktorá sa mi podarila pri výchove našich živelných pohrôm je tá, že chodia spávať po večerníčku. Nie vždy, ale myslím, že môžem smelo povedať, že so zaspávaním trable nie sú. Spia všetci traja v jednej izbe. Ukladám ich naraz. Bolo obdobie, keď aj 10 - 15 krát zliezli z postele a prišli k nám do obývačky, ale rýchlo pochopili, že sa im to nevyplatí. Dnes už presne viem, aké finty a triky na mňa použijú, aby nemuseli ísť do pelechu, ale nezaberá im to. Jednoducho som strašná matka, keď sa niekto opováži zobudiť Nelku alebo jej bráni v zaspávaní. Mimochodom, ona je ako bábika. Položím ju do postieľky,oči sa jej zatvoria a spí. Musí mať v ústach cumlík a v náručí bábiku. Niekedy púšťame rozprávkové CD, niekedy si ešte čítajú v postieľkach knižky, niekedy im dovolím sa potichu rozprávať. Podľa toho, ako sa správali cez deň. Ak boli príliš besní, nesmie nik ani muknúť. Danko to je rodený spáč, s ním je ťažko ísť aj na výlet, už za prvou zákrutou plače aby sme šli domov, že on chce spať. Kristián je pravý opak. Oči mu bude stĺpkom obracať od únavy a ešte sa bude brániť ísť do postele. Ignorujem akékoľvek protesty. Inak sa to nedá. A našťastie všetci traja spávali celú noc, budili sa len na kojenie, Nelka dokonca ani to nie. Zato však vstávajú okolo šiestej. Niekedy aj skôr. Aj cez víkend. Nehrozí, že by som mohla spať dlhšie. Ani v nedeľu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
-aj to som 5 minút ani nedýchala,či už ozaj spí
...tak som zvedavá na dnešný večer-a to ešte nevie loziť
potom ma asi len čakajú srandičky
Asi som tu už párkrát spomínala, ako veľmi som milovala a milujem aj naďalej zaspávanie mojich kobyliek. Vždy bolo veselé, kreatívne, zdĺhavé a ja z neho viac či menej vytočená. Moja najmladšia desaťmesačná krásavica ma presvedčila, že studnica možností ukladania sa na spánok je nevyčerpateľná. Toto už naozaj nechápem: Martinka je strašne unavená, ufňukaná, naozaj zrelá na spanie. Len čo zbadá mliečko hneď sa za ním vrhne ako ja za čokoládou. A tak kráčame hore schodmi pijúc mliečko. Položím ju na posteľ a ja naivná očakávam, že dieťa kľudne vypije mliečko a bude spinkať. Ha, ha, ha ... Veď držanie fľaše zamestná len jednu ruku, druhá a aj obe nohy sú voľné a nemôžu predsa len tak nečinne oddychovať. A tak moja krásavica pije mlieko, rukami ťahá, premiestňuje vankúšiky, ktorými je obklopená aby sa nebuchla. (Zaspáva na posteli a spiacu ju prekladám do postieľky.) Ak náhodou zabudne na vankúše tak buchnátuje mňa. Nohami kope súčasne hore a dole, prípadne ak ju omylom prikryjem skôr ako treba, má o zábavu postarané a naťahuje sa s perinkou. Vrcholom večerného programu je prevaľovanie sa na bok a na bruško a súčasne pitie mlieka. Márne sa ju snažím presvedčiť, že gravitácia jej to mliečko k puse nedostane. Keď je fľaša prázdna tak začína druhé kolo prevaľovania sa ....Jediné šťastie, že nie je také dlhé ako u mojej staršej krásavice, to by som už nezvládla, veď stránka ma už netrpezlivo čaká. Najviac však milujem, keď si Martinka odloží bonusový kultúrny program na noc. Tri hodiny nočného gúľania sa, kopania ... sú nad moje sily.
Kde berú deti toľko energie, keď mi už dávno máme prázdnu nádrž? Akými kreatívnymi výkonmi vás prekvapujú, alebo vytáčajú vaše ratolesti pri zaspavaní, alebo nočnom prebúdzaní sa.