Kedy ho osamostatniť

My sme Kubíka dali do vlastnej izby, keď mal rok a odvtedy konečne začal prespávať celú noc. Spí sám rád.

.....tiež by som to rada vedela....

Ja by som tomu nechala volny priebeh a sla by som na to postupne...
Izbicku by som zriadila a zariadila aj s jeho samostatnou postelou...
Stale by malicky spinkal s vami- a z casu na cas by som ho ulozila do jeho izbietky- najprv by som polezala s nim, potom by som ho nechavala sameho a nechavala by som otvorene dvere dokoran- aby vedel, ze keby nieco - pocujem ho atd... aspon ja som to tak praktizovala..Dvere mali nakoniec deti otvorene straaaasne dlho a casto som ich aj neskor chodievala pozerat...Izbicka a postel by mala vyzerat tak, aby sa v nej dieta citilo dobre a bezpecne.
Teda pomaly a postupne... a vobec sa netrap, ze maly spava s Vami. Dieta sa prirodzene snazi osamostatnovat- ak tomu tak nie je, problem treba hladat inde.
ivet

moj maly Matej bude mat v auguste 2,ale vobec sa s tym netrapim.Som rada ze je pri mne doslova,aj ked ma postielku,cez den tam spinka,ale v noci ho mam pri sebe.mam starsich synov 18 a 17 a tych som taktiez mala.pytali sa sami.a bola som spokojna

ja som prveho syna prestahovala do vlastnej izby ked mal 1 rok kupili sme mu postel s takou zabranou aby nespadol a nemal s tym problem.... druhy syn ma teraz 2,5 mesiaca a uz spava s nim v izbicke tiez nieje problem pekne tam spinkaju spolu .... mladsieho som sice nechcela tak skoro dat do inej izby ale musela som lebo starsi nanho ziarlil ze spinka s nami a teraz je uz spokujny a nema problem a tesi sa ze tam nespinka sam ale mne trvalo kym som si zvykla ze tam spinka s nim predsa len je to mensie babatko ako ked som prestahovala starsieho .... ale teraz sme spokojni vsetci s tymto riesenim...

...nasa malinka ma takmer rok a pol...a ani ju neplanujem davat do vlastnej postele, alebo do druhej izby ani teraz ani v blizkej, ci vzdialenej buducnosti, viac-menej je to o mojom pohodli,ci nepohodli- ja som taka stastna-nevyspata...akira v jednom blogu o naviazani pisala, ze nielen dieta je naviazane na matku, ale aj matka na dieta...a mne hned vsetko zaplo...ved nech spinka pri mne, a ten cas, ked sa osamostatni nech este dlho nechodi...to je to najmenej, co mozem pre nu urobit, mat ju kazdu nocku pod kridlom...nad ranom dovali starsi a spime tam vsetci...a to som si nadavala za postel 200x200
....a kupim si samopal a nikomu ich nedam , ani nepoziciam...bum-bum-bum ...

ja som Čiči odsťahovala malinkú- mala 6 mesiacov, a dnes už jednoducho potrebuje svoje pohodlie a pokoj. Nevie pri nás spať. Občas mi chýba, veeeeeeeeeľmi , ale zas keď je chorá alebo proste "niečo" a ráno sa všetci traja budíme dolámaný, hovorím si "díky, postieľka". Rovnako je to aj v nejakom našom "pohodlí", náš intím život sa nezmenil oproti dobe pred bábätkom vôbec, ak tak tak k lepšiemu.
Ale inak si myslím, že je to individuálne, nejde to zo dňa na deň- pre nás to bolo úplne prirodzené, od narodenia spinkala VÝLUČNE vo svojej postieľke, cítila sa v nej bezpečne a spokojne. Keď sme sa sťahovali, automaticky sme postieľku dali do detskej izbičky- načo ju sťahovať do spálne a potom do detskej a robiť jej "zmenové šoky" dva, keď sme mohli iba jeden? Žiadne večerné alebo ranné plakanie, žiadne "haló", zoberiem slečinku na ruky, dáme pusku tatinkovi a "dobrú noc, hviezdička, milujeme ťa". A ráno na mňa cerí z postieľky zúbky usmiate a spokojné dieťa. Každý sme iný, načo ju trápiť s nami v posteli, ak jej to evidentne nevyhovuje- ukladá sa, krúti sa ako had 30 minút a potom si sadká a povie "mama" a ja už viem... odnesiem ju do izbičky a spí skôr, ako zavriem dvere A rovnako načo nasilu odlučovať dieťatko od maminky, ak to preň nie je prirodzené a mamina je preň "základný bod vesmíru"? Predsa poznáme svoje deti, tu tabuľky ani skúsenosti iných mamín nepomôžu.

My sme malého presunuli do vlastnej izbičky krátko po tom, čo oslávil 2-hé narodeniny.
Najprv sme si pozerali v časopisoch obrázky veľkých postelí, potom sme si boli spolu vybrať a rozprávali sme sa cca 2 týždne o tom, že už je veľký chlapec a bude mať vlastnú veľkú posteľ.
Keď prišiel stolár posteľ zmontovať,malý ho celý nadšený pozoroval a keď odišiel, tak si ľahol do postele a povedal: "tu budem spinkať"
A odvtedy spinká len vo svojej posteli.Večer máme rituál, pozrieme rozprávku, prečítame,vybozkávame a spinkáme.
S nami spí len vtedy,keď je chorý.