Keď mamu trápi mama, Starí rodičia, Diskusie

si dospela zena...a tvoja mama nema pravo robit to..co tu popisujes...ja by som si s nou sadla...v klude sa porozpravala..vysvetlila jej ze mi ublizuje tym svojim spravanim...ze by si s nou chcela mat pekny vstah..ze si ju vazis a mas ju rada..ale nech ta respektuje ako dospelu osobu....aj ked sa urazi..to nevadi...len sa jej nechod ospravedlnit..lebo nemas za co...aj my mamy sa musime vediet svojim detom ospravedlnit...lebo tym ze sme starsie a ze sme ich mamy..to neznamena ze mame vo vsetkom pravdu...vsetko vieme a vsade sme boli....mnohokrat sa prave my mozme nieco naucit od svojich deti...doba je uplne ina..mate viac informacii ako my kedysi...tak ti prajem vela sil a trpezlivosti....mama si to raz len uvadomi..len ju trocha vytrestaj..nedavaj jej vzdy za pravdu..teda ..ked ju nema...mozno si moc zvykla...

Ahoj Stakola.Čo ti na to povedať?Neustupuj,ak si v práve.Ona ťa fakt psychicky vydiera. Mama je mama,ale odtiaľ-potiaľ.Hovorím aj zo svojej skúsenosti.Ja mám 40,mamina o týždeň 63 rokov. Je to tvrdohlavý baran. Mám ju rada,ale tiež sa niekedy pri nej cítim ako malé decko. Ona si doma porobí,potom sa nudí,tak sa povadí s ocinom a mojim bratom pre nejakú blbosť. Brat je slobodný a býva u nich. Nie sú lajdáci,len všetko musí byť podľa jej predstáv.Potom príde ku mne,posťažuje sa na nich(oni zasa na ňu),popritom ma zvozí,že nemám utretý riad,decká bordel v izbe,kvety nie sú poliate, no,hľadá zádrapku.Ja sa skoro vždy rozohním,lebo si pripadám ako totálna neschopáčka.Pritom naša domácnosť funguje normálne.Len to mám inak zadelené. Teraz sa už tri dni s nami nebaví,lebo som si dovolila mať iný program ako mi naplánovala ona(vaľkanie slížikov).Lezie mi to na nervy.Nevie pochopiť,že mám už 21 rokov svoju rodinu a venujem sa hlavne jej.Vážime si každú chvíľu,keď sme spolu,hlavne po tom,ako nám zomrel Majko.Mamu si vážim,veľmi nám pomohla.Ale stále mám mať pocit viny za to,že sa jej nepodvolím?Ona má síce kamarátky,ale tie sa buzerovať nedajú. Sestra je vydatá v Mexiku,strašne mi chýba,ale aspoň má pokoj.Je to tak. V poslednej dobe som začala používať vetu,ktorú tu raz dala Lydusha."Čomu presne si nerozumela?" Celkom zaberá.Hlavu hore,musíš to s mamou vyriešiť jemne,ale rázne.Ona pochopí,že ju máš stále rada,ale že máš aj svoj život.

Stakola,myslím,že v liste ti naznačila,prečo sa takto správa.Ak nemá iných blízkych príbuzných pri sebe a ty si jedinné rodinné puto,viem ju pochopiť,prečo je na tebe "závislá".Ak zastávala v rodine dominantné postavenie a teraz nikto od nej nič nechce,týmto chovaním sa možno "nevie "svojho postu mamy vzdať.Postupne jej záujem presmeruj na rôzne činnosti,sama ju žiadaj o pomoc v tom ,v čom je dobrá a pokojne jej hocikedy ďakuj za všetko,čím ťa v živote obohatila a čo je od nej milé aj teraz,keď ty už máš svoju rodinu.Tá veta,že už pre teba zomrela je výkrikom po pochopení.Ty si citlivá dcéra,skús mamu pochopiť aj s pozície starnúcej ženy.Nedovoľ,aby sa napätie stupňovalo.

Stelinka. Mama nie je sama, má manžela a aj syna, ktorý býva kúsok od nej, má vnúčence, má blízkych ľudí. Lenže to, čo si nedovolí povedať bratovi a jeho žene, to si hravo dovolí povedať mne a môjmu mužovi. Proste nemá rovnaký meter. Začínam si nahovárať, že je to kvôli tomu, že ja som z jej prvého manželstva a brat je syn jej terajšieho manžela. Často mi v detstve vyčítala, že mám povahu môjho otca a že som celý on a že mi pobalí kufre a nech idem za ním...to som počula hádam milion krát počas detstva. Doteraz má na môjho pravého otca ťažké srdce a vraví, že mu nikdy neodpustí...hoci žije roky v šťastnom manželstve, stále môjho otca v hneve spomína, hoci on sa so mnou nestýka...

Tak sa riaď podľa vlastných úsudkov a veľmi sa pred ňou neotváraj,sama si zistila,že to zneužíva.Keďže už nemáš desať,rob všetko tak ako dospelá zodpovedná osoba.Ak je svojimi výstupmi neodbytná menej ju navštevuj.Ty však ama prídeš na to ako si nedať znepríjemňovať život.Nič nemusíš!

tyjamy a daisy, ďakujem za povzbudivé slová. Mám aj brata, ale ten má k mame taký iný, odmeraný prístup a je vidno, že sa ho mama skôr bojí. Ak aj proti nemu čosi má, hovorí to iba mne a ocovi, lebo brat by ju zrušil jedným slovom a vôbec by ho netrápilo, či sa mama hnevá, alebo nehnevá. Lenže ja som iná, mňa všetko trápi a je pravda, že som mamu naučila, že sa vždy ospravedlním, aj keď viem, že sa mýli. Ja sa mame niekedy posťažujem na deti, alebo na muža, keď ma nahnevajú, lenže mama má takú vlastnosť, že ona si to nenechá pre seba, ale schová si to do zálohy a po čase mi to zase vyhodí na oči. Raz som sa zastala manžela a mama mi pred ním nakričala, že teraz sa ho zastávam a minule som na neho sama nadávala. Bolo mi to trápne, lebo to povedala pri oslave narodenín, pred celou našou rodinou a pred švagrinou. Ak s mamou nesúhlasím, hneď mi vyčíta, čo všetko pre mńa urobila a ako mi pomáhala, keď boli decká malé. Ona si stále myslí, že jej musím prejavovať vďaku tak, že jej nikdy nemôžem v ničom oponovať a musím pri nej stáť, aj keby som sa mala postaviť proti vlastnej rodine. Skúšala som sa s ňou o tom porozprávať, ale k ničomu to nevedie, ešte aj otec ( hoci nevlastný) sa vždy zastane mamy a povie to isté, že je to moja mama a že jej nemám na nič odvrávať ( tým myslí nesúhlasiť), že aby som sa nečudovala, že ma deti neposlúchajú, keď ja neposlúcham mamu...ach jáj

Ja ju mám rada, ale som predsa dospelá a nemôžem sa jej donekonečna vo všetkom podriaďovať, ako keby som mala 10 rokov. Nechcem ju stratiť, ale toto neustále ustupovanie ma psychicky ničí.

Toto povedz aj tvojej mame a hovor jej to aj dvestokrat. Inak si zi svoj zivot, nenechaj sa citovo vydierat. Nema na to pravo ani z pozicie matky.

ďakujem lydusha

Ahoj Stakola, podla mna je problem v tom, ze tvoja mama sa nevysporiadala s "tazkym srdcom" na tvojho biologickeho otca a vidi v tebe jeho podobizen, povahu a to, co ju na nom hnevalo. Mozno ju hneva vela nevypovedaneho, a snazi sa to "vyburit" na tebe. Vela toho, co by chcela vycitat tvojmu otcovi, to si vybije na tebe, to cim ju zranil, si ona preonaci tak, aby to mohla byt aj tvoja "chyba" a vycita to tebe. Hra s tebou manipulativnu hru o ktorej mozno ani sama nevie. A je teraz na tebe, kam az dovolis aby to zaslo. Tvoja mama ma nejaky zakodovany pocit krivdy a ty ho v nej zivis lebo jej neoponujes. A vies co mozes stratit? Svojho manzela a respekt svojich deti. Takze ked nabuduce zacne s niecim podobnym tak skus - mama uz bolo dost, mne v rodine rozbroje robit nebudes. Ked sa ti nepaci tak k nam nechod ale nerob mi tu zakazdym peklo.Uz mam toho dost.Ak sa nahneva, je to jej problem, je to dospely clovek, ale ty tiez, nenechaj sa citovo vydierat.

Ahoj Stakola, poznam tvoj problem. Aj moja mama ma este predstavu, ze som stale dieta a ma potrebu neustale sa do niecoho starat. Navyse, moja mama je rozvedena a mojho otca doslova nenavidi. Otec ma sestru, moju tetu, ktoru zase ja mam strasne rada a poviem ti, ze mi je ako druha mama. No a moja mama na nu neskutocne ziarli a kedy moze, vtedy by na nu len kydala a nadavala. Lenze, vies, ja napr. ked sa mi nieco nepaci, tak to mame poviem, resp. poviem jej, ze tak toto uz nie, bud sa bude chovat inak, alebo sa s nou proste nestretnem. No a na moju mamu prave toto zabera, ze vies, parkrat som odisla, ked zacala zas nieco rozoberat, s cim som nesuhlasila alebo co ma vyslovene hnevalo, ze take veci vobec dokaze hovorit, no tak parkrat som odisla a zrejme si uz uvedomila, ze takouto cestou to nepojde. Skus aj ty napriklad tvojej mame urcit nejake hranice, pokial moze ist a ked jej ukazes, ze to myslis naozaj vazne, mozno sa zacne trosku inak chovat. Ale tazko je radit, mama je len mama, my mozno budeme take iste raz.

stakola, viem sa vžiť do tvojich pocitov.Ja mám mamu, ktorá je viac než racionálna, neschopná prejavovať city-najmä lásku, ľútosť, pochopenie-úplne jej chýba empatia, najmä čo týka najbližšej rodiny . Neustále všetkých kontroluje, zdôvodňuje, prečo je to treba tak, ako myslí ona. Myslím, že termín stíhačka je ešte prislabý na jej správanie. Túto stránku však prejavuje len doma, má veľa priateliek a známych, aj v práci/zubná sestra na školskej ambulancii/ sa k deťom správa veľmi priateľsky. Akákoľvek debata s ňou nepripadá do úvahy, aj malú "kritiku" znáša veľmi ťažko-rieši ju tak, že sa zatvorí v izbe, prípadne odíde z bytu von . Stretávame sa pomerne málo, možno raz za 6-7 týždňov, na pár hodín, ale ako sa hovorí napätie často visí vo vzduchu. Je určite poznačená svojím detstvom, už som to tu v inej debate spomínala, vyrastala bez otca, ktorý bol 11 rokov politickým väzňom (brokenheart) , po jeho návrate mala ešte dvoch súrodencov. Všetci si v sebe nesú určitú zatrpknutosť a najmä presvedčenie,že prejavovať city je slabošstvo a ich názor je jediný správny. Sú nesmierne zásadoví a najmä neschopní si pripustiť akúkoľvek osobnú chybu. Keby sme sa mali o tom rozprávať, po pár slovách budem vyhlásená za hysterku a naša debata sa skončí . Ja mám šťastie, že mám veľmi empatického manžela a jeho rodinu, kde môžem čerpať pokoj a´duševnú pododu . Držím palce, aby sa situácia aspoň trochu pohla k lepšiemu.

Dievčatá, ďakujem za milé i povzbudivé slová, za rady i za Vaše príbehy. Veľmi si vážim túto možnosť, že sa môžem o svojom probléme s Vami porozprávať a vymeniť si skúsenosti a názory. Problém s mojou mamou sa naozaj vlečie od detstva. Pri mojom najmenšom previnení ma trestala tak, že ma ignorovala. Dokázala na mňa neprehovoriť aj dva týždne, kým som sa jej neospravedlnila. Lenže ona tieto metódy preniesla do mojej dospelosti. Mala som už niečo cez 22 rokov, keď som mala chlapca, ktorý sa jej nepáčil. Mala som ho veľmi rada, ale mama ma donútila sa s ním rozísť. Vyhrážala sa mi, že ak sa za neho vydám, tak mi nepôjde na svadbu a nikdy nebude chcieť vidieť moje deti a tiež sa mi vyhrážala, že povie celej našej rodine v Čechách, že má so mnou problémy a že sa jej nechcem podvoliť. Nakoniec som sa s tým chalanom rozišla. Je mi už jedno, či som urobila dobre, alebo zle. Veď mám dobrú svoju rodinku, len si nesiem v sebe, ako mama so mnou manipuluje. Už som aj uvažovala o nejakom psychoterapeutovi, nech mi povie, či je naozaj chyba vo mne, alebo robí chybu moja mama. Pripadám si naozaj psychicky vydieraná.

ten psycholog...je dobry napad.....ked je to tak ako pises.....vyhladaj odbornu pomoc...treba sa poradit...ked ti to roky ublizuje...urcite ti to zasahuje aj do manzelstva..a bola by velka skoda..keby sa ti nedaj boze rozpadlo...

SI psychicky týraná.
Dobré je, že si to uvedomuješ a že s tým chceš niečo robiť. Odporúčam riešiť to čím skôr, pomoc psychológa môže všetko urýchliť a posunúť k lepšiemu.
V praxi som sa stretla s prípadom, kedy mama veľmi podobne psychicky týrala dcéru zhruba v tvojom veku, rozbila jej rodinu, vzťahy s kamarátkami, nakoniec ju pripravila o zamestnanie, pripútala k sebe (vtedy už aj finančne, keďže nemala kvôli mame vlastný príjem) a ničila a ničila...tá dcéra bola natoľko vyčerpaná, že sa dostala do štádia rezignovanosti, odmietala pomoc a stala sa z nej poslušná bábka, ktorá mechanicky plnila mamine nezmyselné príkazy.
Verím tomu, že ty to dokážeš, veľmi ti držím palce a ak sa to posunie k lepšiemu, tak sa tu pochváľ. Vidím, že mnohé naničmamy by radu privítali.

mirka, ďakujem za Tvoje slová. Budem to musieť naozaj nejako vyriešiť, lebo inak pokoj v duši a kľud v živote naozaj nikdy nedosiahnem. Som rada a neľutujem, že som sa tu podelila s mojím problémom.

stakola, toto nevyriešiš tým, že sa teraz zameráš na riešenie... to by sa stal presný opak toho čo naozaj chceš. miesto tvojho života by si žila paralelný život. netráp sa, nie si sama, ži proste svoj život. ty sama si môžeš len tak pomôcť, že v každej chvíli, ktorá sa tebe samej nebude páčiť si predstav čo by si ty sama urobila, keby tvoja mamina už nežila. ako by si sa vtedy rozhodovala o istých veciach? vtedy neber do uvahy mamin nazor, ale svoj a ked si nevieš poradiť, opytaj sa manžela. každa novovytvorena rodina je ta prvorada. rodičom sa vzdáva úcta, ale po svadbe sa im dovolí zasahovať " odtiaľ-potiaľ " je vhodné začať si všímať odkial sa toto vzalo. lebo tvoja mama to nerobí len tak... takže sa pozri na svoju staru matku-maminu mamu a začni aj seba pozorovať, čo robíš ty so svojimi deťmi... a pri tom všetkom je to stále tvoja mamina. takže nech robí čokoľvek, ty si chod svojou cestou. drž sa svojho, nedaj sa ohýbať a pozoruj. ono sa to nikdy neuprace a bude to stale rovnake, ale ked ta to teraz štve, neskôr sa z toho budeš usmievať a nebudeš to vnímať, pretože budeš vedieť že len na tebe záleží a na tom čo sa ty s manželom dohodneš. držím palec, ribišška

,súhlasím so stelinkou.neotváraj sa jej. rieš s nou,len nezávažné temy,z ktorých nemože byť hadka.obmedz navštevy,ak sa dá,neospravedlnuj sa jej za svoje názory si predsa dospelá

Stakola, tvoj život je tvoj a do akej miery si pustíš doňho tvoju mamu, je len a len na tebe. S láskou a v pokoji povedz svojej mame, že ju ľúbiš ale je na čase, aby ťa rešpektovala. Ak to nezvládne, je to jej problém. Časom sa veľa vecí urovná, len si treba stáť za svojim a slušne komunikovať. Ak ti to finačná situácia dovolí, môžeš mame z lásky ku dňu matiek zaplatiť kurz spoločenského tanca, alebo ju poslať na víkend do hôr...alebo jej poslať veľkú bomboniéru so slovami, že každý kúsok v nej je jeden bozk od teba...podľa toho, čo ju baví...nám dosť otrávili život svokrovci, teraz sme vcelku v pohode...pomohlo rešpektovať jej názory, trvať na mojich a poslať jej raz za čas fotky detí. Aj keď ťa mama na dáku dobu odpíše, ty sa jej pripomínaj maličkosťami, ako prejav lásky a úcty.

Stakola,chapem ta, moja mama ma aj vyhodila rucne,mali sme taku rohoz zeleznu ,skoro som sa na nej dorazila mala som 45 rokov deti dospele,len zato ,ze som sa pristavila pri otcovi,mali nejaku hadku medzi sebou,matka bola prhka,nesla som tam dva tyzdne,ale nedalo mi to, tak som tam isla a ako by sa nic nestalo..
uz dva roky je tomu co mi zomrela a ako mi chyba ,ked som nechcela aby medzi nas nieco prislo tak som bola opatrna,chodila som ,len raz do tyzdna,davala som si pozor co poviem a bolo dobre...

Stakola,ja mám pocit,že ti mama statočne udupala sebavedomie,na tom by si mala v prvom rade zapracovať.Zájdi za psychológom,to je dobrý nápad a uvidíš,ako sa ti uľaví.Máte dosť komplikovaný vzťah na to,aby sa to upravilo zo dňa na deň.Celý život tancuješ na jej pesničku a keď sa zrazu v jednom momente rozhodneš,že NIE a DOSŤ,STAČILO!,ona sa bude vzpierať a ty nie si ešte dosť silná na to aby si to zvládla.Ono to všetko pôjde,ale pomaly,všetko chce svoj čas a trpezlivosť...ty musíš byť silná a dôsledná,aby mama pochopila,že ty nie si vinná za to,čo ju trápi toľké roky.

Dievčatá ja si myslím,že tento problém si musí vyriešiť stakola sama nejakým ráznym postojom,aký jej radia napr. mapo,sonia7,lyduscha,...Ja často musím navštevovať lekárov a neviem si predstaviť tie rady pred ambulanciami,keby si každý zašiel po rady psychológovi ohľadne mamy, brata,suseda...Ja mám tiež dve deti, ktoré majú svoje rodinky, nie je to vždy ružové ale treba sa obzrieť trochu okolo seba ako iny reagujú,žijú a porovnávať, rozmýšľať čo je dobré a čo nie.Mojím osobným postojom vo vzťahu k rodine mojich detí je,že"všetkého veľa škodí".Snažím sa deťom ten kozub držať aby nevyhasol ale nechám ich voľne dýchať a neobmedzovať ich.A to by mala stakola už konečne mame vysvetliť.Čo tak je dať prečítať nejaké časti tejto diskusie?Držím palce.

mas spravny postoj k svojim detom. tak by to malo byt. byt nablizku ako opora, ale nemiesat sa.
ale ja by som stakole poradila, aby za nejakym psychologom sla a neskusala to riesit len svojpomocne. svojpomocne to uz trosku riesi a akurat sa utapa v pocitoch viny (ako bola naucena). mohlo by sa stat, ze si to cele este viac zamota.
samozrejme, psycholog to za nu nevyriesi, v konecnom dosledku to musi byt ona (a len ona), kto to zvladne, ale moze jej pomoct v krize, ked si nebude ista tym, co robi. musi vsak k nemu byt uprimna a nepokusat sa vykreslovat vsetko tak, aby to na nu vrhalo dobre svetlo. urcite sa tak dozvie, kde robi chyby sama (co si sama zavinila) a aj to jej pomoze v budovani sebavedomia, ked bude vediet s cim sa konkretne v sebe popasovat (casto to vsak spociatku sprevadzaju pocity, ze ten odbornik je voci mne zaujaty a chce mi zle).
objednava sa na konkretny termin a hodinu, takze ani rady pred ordinaciou jej nehrozia. maximalne nebude mat sedenia casto, ale vo vacsich odstupoch, ak k nemu chodi vela ludi.

a urcite by som jej mame s jej povahou ani nepovedala, ze som nieco niekde o tomto riesila poza jej chrbat na verejnom webe. nemyslim, ze informacia, ze dvadsat dalsich cudzich zien si mysli, ze...jej nejak pomoze ukazat pravdivost toho, co ziada. akurat to bude brat ako ohovaranie, zradu a nevdak a stakola si celu situaciu este zhorsi.
lebo musi to nakoniec byt stakolina sila povahy a pevnost nazoru, co mamu presvedci. nie ohananie sa podporou druhych ludi. to by akurat vyzeralo tak, ze stakola je stale ta bezmocna zena, ktora ked za sebou niekoho nema ako oporu, tak ani nevie, co chce.

snažím sa detom ten kozub držat aby nevyhasol,ale nechám ich volne dychat a neobmedzovat ich -toto by si mala prečítat každá svokra, hned by boli vztahy krajšie.gratulantka

Prečo iba svokra?-nie je to správne takto formulované....

ano až potom ma to napadlo.....nemala som čas to opraviť diky

ahoj, stakola. sama mam podobnu mamu, az som prekvapena, ake su podobne. podla mna si na mamu velmi makka, ale to je asi j o povahe. nechcem ta proti mame huckat, ale viem, o com hovorim. moja mama sa sprava rovnako, tazko sa mi s nou komunikuje, tiez si pri nej pripadam ako male neschopne decko, pretoze sa k nam tak sprava, aj ked o tom sama (aspon dufam) ani nevie, sama to doma nemala lahke. ide o to, ze tiez nemozem mat iny nazor, ale postupom casu som sa obrnila a vzdy svoj nazor poviem. uraza sa bezne, to robila vzdy, to je take manipulatorske vydieranie, ktorym v nas uz ako v detoch vyvolavala velke vycitky, co je, uz ked sme pri tom, velmi nechutne, vyvolat vycitky, aj ked dieta nic neurobilo...nasledky si nesiem dodnes
raz sa stalo, ze sa urazila tak, ze sa neozvala styri mesiace. vtedy som si povedala, ze toho bolo uz naozaj dost a ze tentokrat bud zavola ona, alebo sa v takom pripade nemusime pocut. mozno nie kazdy to pochopi a bude ma odsudzovat, ale nemali sme to doma lahke a nechcem to tu nejako siahodlho rozpisovat, ale proste mala som rozne problemy vo vztahoch, depresie a pod. z prostredia v ktorom som zila, z neustaleho podcenovania a manipulovania, takze aj preto, ze teraz mam kvoli nej problemy, o ktorych sa inym ludom ani nesniva a nie je lahke ich riesit a sakramensky mi komplikuju zivot, som sa "vytocila" a povedala dost. nakoniec mama pochopila, ze ak sa niekto ozve, bude to ona a zavolala. a aj zmenila svoje spravanie, samozrejme, nie uplne a vo vsetkom, ale co sa tyka respektovania ineho nazoru a urazania sa, je to lepsie. podla mna si aj v duchu pomysli, lebo je proste taka, ale zahryzne si do jazyka, ked chce, aby sme sa rozpravali, lebo vie, ze to myslim vazne, ked sa potom neozvem a ze sa jej nebudem ospravedlnovat, ak som jej nic neurobila. viem sa ospravedlnit, ale nie vtedy, ak som nic neurobila. este ma velmi zarazilo, ze tvoja mama ta "bonzla" pred vsetkymi na rodinnej oslave a hlavne teda pred manzelom. preco jej to tolerujes? mam pocit, ze tvoja mama skusa, kam az moze zajst a teda moze zajst velmi daleko. aj moja mama vzdy hovorila, ze ja som taka rozumna, ze so mnou sa da porozpravat, ale potom som pochopila, ze je to preto, ze neodporujem. ked napr. nieco potrebovala, radsej sa ani nesla opytat sestry, lebo vedela, kam ju posle, lebo, ako ona hovori "ona je proste taka". ale u mna mala istotu, lebo som vzdy stiahla chvost. cize u sestry to bolo ok. ked som ale to iste nabuduce odmietla ja, bola som najhorsia na svete, lebo "co sa to so mnou deje", nikdy som taka nebola. proste treba stanovit hranice a to by si mala urobit aj ty. keby mama vedela, ze po takomto bonze sa na nu (podla mna pravom) nahnevas, ver mi, ze by si to nedovolila. a tak je to so vsetkym, proste mama ide potial, pokial jej to dovolis. ako si sama povedala, brat ju zrusi jednou vetou a je mu to jedno, ci sa mama hneva. to je presne ako u nas. aj ja som citliva a nemam z toho dobry pocit, ked sa nebavime a viem, ze napriklad cely vikend preplakala, lebo to asi ani nechape, nie je to niekedy lahke, ale inak to nejde. bude to zniet mozno tvrdo, ale preoc by ma malo zaujimat, ze ona preplace cely vikend, ju ani nenapadne ako je mne a kolko vikendov som ja preplakala kvoli nej. mala by si svoj postoj k mame zmenit predovsetkym kvoli sebe, pretoze takto sa budes stale trapit. tiez to, ze ti vyhadzuje na oci, ze si cely otec, to je od nej velmi nepekne, prepac, ale je to tak. co ty s tym mas spolocne? ona sa prenho rozhodla, je to nechutne, ako keby ti vycitala, ze si sa vobec narodila... moj otec nam zasa vyhadzuje na oci, ze nie sme chlapci, ze co ma clovek z dievcat... tiez smutne a co sa tyka manzela tvojej mamy, je jasne, ze bude drzat pri nej, ale jeho si snaz nevsimat, ak sa to len trochu da, on s vasim vztahom nema nic spolocne a nema sa co do toho starat.

bombulka, ďakujem za Tvoje slová. Je naozaj až zarážajúce, koľko vecí si napísala a koľko sa ich podobá práve na môj vzťah s mojou mamou. Možno nie je správne, keď si riešim svoj vnútorný a osobný problém na tomto verejnom webe, ale mne takéto vyrozprávanie sa akosi pomáha a po prečítaní Vašich názorov mi skrsla aspoň malá iskierka nádeje, že sa môj vzťah s mamou dá ešte vyriešiť a že nemusím do konca života trpieť komplexami, aká som ja zlá, drzá, nevďačná a neposlušná dcéra. Veľmi si Vážim, všetky názory pod mojím článkom. Všetkým Vám za to ďakujem.

Dievčatá, čo sa s našimi matkami robí? Raz som si vzdychla pred mojím mužom, že či aj my budeme na starosť také, povedal mi, že už teraz som horšia.
Moja mama zle znášala, keď som sa vydala ako 25 ročná do iného kraja. To chápala, že nevesta ide za manželom, ale nemala by to byť jej dcéra.Odišla jej lacná pracovná sila a môj muž bol len lenivý somár.(nechodil každú sobotu s motykou v ruke na roľu)Navštevovala som ju pravidelne,ale bola ako Frigo - kamenná tvár. Pol roka po mojej svadbe mal svadbu môj brat, dala ma nabok a tvrdila, že musím "od neho" odísť, lebo vie, čo so mnou robí. Ja som jej povedala, že spí so mnou v posteli a na to má papier. Inými slovami, chcela ma za každú cenu naspäť. Na návštevu ku mne nechodila - lebo vraj načo (dodnes nechodí ani nezavolá - bola iba asi 2-3 krát, keď prišli deti, lebo potom som mala zrazu hodnotu. Kým som nebola matkou, nebola som nič.)Potom sa vzťahy tak vyostrili, že som pol roka nebola v rodičovskom dome. Medzi tým otec ochorel na rakovinu - tomu som telefonovala do nemocnice. Prosil ma, aby som prišla aj bez manžela. Oznámila som mu, že mi je to ľúto, ale až keď ma mama pozve aj s manželom, potom prídem. My sme dvaja a ani svojej matke som nedovolila, aby mi rozbila manželstvo. Toho sa držím stále, vážim si rodičov až za hrob, ale môj život si musím riadiť sama. A tak sa stalo, že mama ma pozvala aj s manželom Bolo to moje malé veľké víťazstvo. Medzitým som chodila na umelé oplodnenia do BA - tam som prespala vždy u krstnej mamy - aj to mi vyčítala, že hádam nechodím ju otravovať? Ja som povedala, že radšej prídem ku krstnej, ako na hotel. Mala som práve pred zákrokom, mal byť v pondelok, na piatok a sobotu som šla k mame. Ako mi nadala. to som už nevydržala a nakričala som na ňu všetko, čo som v sebe dusila po celé roky!!! Keď sme sa vykričali, ostali sme sa na seba dívať ako pribité, urobili sme si kávu a fungovali, ako by sa nič nestalo. Matka ale videla, že už nie som to dievčatko, ktoré skloní hlavu a pritaká. Potom zomrel otec, babka, ktorí bývali v jednom dome a mama nemala koho dirigovať. Raz (na roli s motykou v ruke) mi oznámila, že uvidíme, čo ona urobí. Že sme nevďační a pod. Tak som sa už nahnevala a povedala, či sa nebojí nad otcom takto ležať.
Dnes som už 23 rokov vydatá, vzťahy sú upravené, aj keď stále má tendencie niekoho riadiť, my sa len usmejeme a ona už vie, že aj tak si urobíme po svojom.
Stakola, verím, že aj u teba sa to časom vyrieši. Možno si treba sadnúť ku káve, povedať mame, ako si ju vážiš, ale niektoré veci nech radšej nechá na teba. Ja som na manžela pred mojou mamou nepovedala nikdy nič zlé a tak sa nemá čoho chytať, aby stála medzi nami
Držím ti palce.

melinda, presne tak to treba robiť. nenechať si od nich posunuť hranice. inak to prejde do zneužívanie a do konfliktov a uplne zbytočne. vydieračovi sa nema ustupiť a ani s nim nerozoberať naše veci... ja som to robila a či som urobila podla mamy, alebo podla seba, vždy bolo zle. tak som sa rozhodla zostaľ aspoň sebe verná a už robím veci podla seba... ked ma byť zle, tak nech je po mojom

nemame to lahke, teda aspon ja to tak vnimam a bohuzial velmi neverim, ze sa nase vztahy zlepsia, mame velmi odmerane vztahy, s otcom sa nebavime vobec, aj ked sme spolu zili v jednej domacnosti, nikdy sa o nas nezaujimal, dokonca sa stalo, ze sa v meste robil, ze ma nevidi a mam s nim kopec podobnych prihod...z toho je mi tiez velmi smutno a pripadam si potom ako nepotrebny, nanichodny clovek, ktoreho nikto nema rad. a k tomu to mamine nekonecne podcenovanie, kritizovanie...ach jaj...a potom mam strasne nervy, ked vidim ludi, ktori su hlupi, neschopni, kazdemu na smiech, ale myslia si, aki su uzasni, nic pre nich nie je problem a vysmievaju sa z inych, normalnych ludi. kedze ma mama stale len kritizovala za kazdu malickost, kazdy moj nazor bol akurat tak na smiech a kazdy uspech bol samozrejmy a vzdy "to mohlo byt aj lepsie", absolutne si teraz neverim, vsetkeho sa bojim, mam pocit, ze nazory inych ludi su tie spravne, ze ja poviem tak akurat nejaku blbost atd. atd. a potom sa mama cuduje, preco nechcem chodit domov a stale sa na nieco vyhovorim...medzi nami sa uz nezmeni nic, s tym vobec neratam, skor mi ide o to, aby som sa ja oslobodila od traum a zila kvalitnejsie, ovela viac si verila, nebala sa vsetkeho, nepripadala si horsia ako ostatni, aby som vedela spokojne povedat pred hocikym svoj nazor. ale nie je to vobec jednoduche, bohuzial a vlastne ani velmi neviem, ako by som na to mala ist...

Ako sa stanu z milych mladych dievcat take hrozne matky - ako tu opisujete ?
Co sa im stalo ???

Ja som tiez mama a aj svokra....ale by som sa radsej zmarnila,nez byt taka!

Lenze moja nevesta aj tak nie je spokojna so mnou a hucka aj nasho syna ,aby nebol pokoj !
Jej hlavna staznost je,ze nedobehnem za nou parkrat do tyzdna na kavu
Hm...preco za nou nejdem ? Lebo byvame od seba 65km a mam uz 60 na krku a zle sa mi soferuje. A tiez ,lebo pracujem z domu a samo sa to neurobi.A mam velku domacnost ,zahradu a zvierata....

Toto su vraj len "vyhovorky" - nepridem na kavu,lebo mi na nej nezalezi- vraj.

Ja ich stale pozyvam,ze ona ma viac casu,lepsie auto a rada soferuje - ponukla by som jej nielen dobru kavu,ale aj obed a nabalila ju domov na cely tyzden.

Povedala,ze TAK sa zaujem neprejavuje...ze musim prist ja

A tak mame hriech v rodine ...

Nikdy som sa do nich nemiesala - ked prisli kralovsky bolo o nich postarane...krasna izba,navarene,napecene na objednavku,len okolo nich sme sa krutili a ona si aj tak nasla nieco...
Poradte aj mne, prosim - ako na nespokojnu NEVESTU ?

Ellinka, poradím ti založiť si vlastný blog - keď sa totiž len takto niekam "prilepíš", moc odpovedí nedostaneš. Okrem toho sa takýmto spôsobom miešajú problémy rôznych naničmám a je to neprehľadné.

Takže na zelenej lište hore klikni na "Pridaj obsah". Otvorí sa ti ponuka, z ktorej si vyberieš "Príspevok blogu." Klikneš a otvorí sa ti okno, kde už priamo píšeš svoj blog - nadpis, text, odošleš...

Este dodam,ze so zatom mame velmi pekny vztah,ziadne problemy....ja som ani so svokrou ziadne nemala.Lubila ma a ja ju.Aj s detmi sme si vzdy pekne vychadzali ...a teraz toto! Ona sa uz povadila aj s nasou dcerou - a za ake hluposti !
Tak ako na nu ? Poradite ?

Ellinka, kuk o komentár vyššie - tam máš radu, čo by bolo najlepšie urobiť ako prvé.

Oh - dakujem georgina - nemienila som to taketo dlhe...a chcela som len poukazat,ze problemy mozu naskocit aj od druhej strany - ze nielen mamy a svokry su vzdy na vine...

Pouvazujem nad vlastnym blogom - este raz vdaka

Diky za radu.

ja mam to iste, neboj. pozri si našu " klasickú " komunikáciu... a to neni len v tomto, to je vo všetkom tak... a ešte k tomu dodám len to, že teraz pred chvílkou tu u nás bola moja mamina, mam vyupratovaný celý byt, všetko je umyté a čisté, ale nepovedala ani pol slova na pochvalu. Ale aj ty a aj ostatné vieme, že keby som tu mala neporiadok, čo by bolo??? ... ešte keď budete čítať, sú tam aj slovká autentické. prosím berte to s pochopením. , bola to komunikácie s dcérou, nie s cudzími ľuďmi, kde hráme divadlo " slušnosti " a formu" HIGH SOCIETY "

[27.5.2010 15:26:59] Ribišška: babi, zostala mi ryža, dala som do nej mlieko, vanil cuker a maslo. ako mam ešte postupovať aby som urobila malej ryža nakyp?
[27.5.2010 15:27:40] *** Zmeškaný hovor od mikrojaga. ***
[27.5.2010 15:28:00] Ribišška: ?

[27.5.2010 15:28:27] mikrojaga: 3-4 vajcia, ale oddelit a penu do tvrda ako pri piskote

[27.5.2010 15:28:42] mikrojaga: a jemne premiesat
[27.5.2010 15:29:01] mikrojaga: 1 prasok do peciva
[27.5.2010 15:29:10] Ribišška: ok
[27.5.2010 15:29:16] Ribišška: a žltko?
[27.5.2010 15:29:35] mikrojaga: a vymastit jensku a vymucit a pomaly
[27.5.2010 15:29:42] mikrojaga: len vmiesat

[27.5.2010 15:29:45] Ribišška: a žltko kam?

[27.5.2010 15:29:53] mikrojaga: do celeho

[27.5.2010 15:29:59] mikrojaga: zamiesaz

[27.5.2010 15:30:00] Ribišška: aha, ok, dakujem

[27.5.2010 15:30:25] mikrojaga: len bielka vymiesat do tvrda

[27.5.2010 15:34:54] Ribišška: ano, už ich robím

[27.5.2010 15:35:00] Ribišška: už to jede

[27.5.2010 15:35:14] Ribišška: ten robot robí také kysnuté cesto že na pokakanie

[27.5.2010 15:35:28] Ribišška: len tam nahadžem suroviny a jede

[27.5.2010 15:35:37] mikrojaga: vidis ako dobre som ti poradila

[27.5.2010 15:35:44] Ribišška: ano, viem

[27.5.2010 15:35:47] Ribišška: dakujem

[27.5.2010 15:40:39] *** Zmeškaný hovor od mikrojaga. ***

[27.5.2010 16:07:10] Ribišška: už sa to pečie, dala som to na 150 a už sa to dvíha

[27.5.2010 16:07:40] mikrojaga: kde by si taku mamu vzala???
[27.5.2010 16:07:58] Ribišška: a ty kde taku dceru?

[27.5.2010 16:09:01] mikrojaga: no to je dost nepodarok

[27.5.2010 16:09:07] mikrojaga: aspon pre mna

[27.5.2010 16:09:11] mikrojaga: ziaľ

[27.5.2010 16:09:13] Ribišška: aka matka, taka katka

[27.5.2010 16:09:30] mikrojaga: no to tu nesedi

[27.5.2010 16:09:43] mikrojaga: ideme na schodzu

[27.5.2010 16:09:48] Ribišška: ja sa za nepodarok nepokladám a je mi to luto že ma ty tak vidíš

[27.5.2010 16:09:48] mikrojaga: cau

[27.5.2010 16:11:09] Ribišška: presne to sedi, ale ja chapem aj to že ked teba tvoja matka ma za nepodarok, tak jasne že aj ty pokladaš svoju dceru za nepodarok. ale to je o vas a ja to na šťastie vidím

[27.5.2010 18:51:25] Ribišška: už som doma. pod na zumbu teraz o 19,30h bujačkovi do školy

[27.5.2010 18:52:54] mikrojaga: 4o je to zumba???

[27.5.2010 18:53:27] Ribišška: tanečné cvičenie. predcvičuje echt kubánec

[27.5.2010 18:54:57] mikrojaga: Moja matka má pri mne presne taký pocit menejcennosti ako Ty, ale ona ešte ani na maturu nemala hlavu, lebo st§le bola na prepadnutie, neviem môjho inteligentnôho otca pochopiť, ako mohol snou žiť

[27.5.2010 18:55:28] Ribišška: volám ťa na zumbu

[27.5.2010 18:55:28] mikrojaga: to mna vôbec nezaujíma

[27.5.2010 18:55:43] Ribišška: to mi je lúto

[27.5.2010 18:56:03] mikrojaga: no darmo, ja mám iné záujmy

[27.5.2010 18:56:19] mikrojaga: a puchnú mi nohy

[27.5.2010 18:56:38] mikrojaga: neboj, dlho tu nebudem otravovať

[27.5.2010 18:56:48] mikrojaga: už to zasčína

[27.5.2010 18:56:48] Ribišška: možno by ti odpuchli, keby si si zakrepčila pri energickej hudbe

[27.5.2010 18:57:07] mikrojaga: ja m§m 70 rokov

[27.5.2010 18:57:13] Ribišška: no a?

[27.5.2010 18:57:20] mikrojaga: a bolia ma priedušky

[27.5.2010 18:57:24] Ribišška: ved nie si ležiaca

[27.5.2010 18:57:35] Ribišška: aj mna, kupila som si tantum sprej

[27.5.2010 18:58:03] mikrojaga: a ja čaje

[27.5.2010 21:10:56] Ribišška: a už som doma. som mokrá ako myšisko :)

[27.5.2010 21:11:09] Ribišška: ale som super vyskákaná a vytancovaná :)

[27.5.2010 21:11:28] mikrojaga: to je pre teba dobre

[27.5.2010 21:11:39] Ribišška: aaano

[27.5.2010 21:12:34] mikrojaga: ale ja sa nedám vysmiat a okrem toho nemám na to kondičku v mojom veku

[27.5.2010 21:12:47] Ribišška: nedaj

[27.5.2010 21:21:30] Ribišška: dnes si čo pekné zažila?

[27.5.2010 21:21:53] mikrojaga: mám krásnu farmu

[27.5.2010 21:22:06] mikrojaga: teraz si ju piplem

[27.5.2010 21:22:07] Ribišška: a čo si zažila?

[27.5.2010 21:22:18] mikrojaga: kamosky mi pomáhajú

[27.5.2010 21:22:23] Ribišška: pekné dnes?

[27.5.2010 21:23:04] Ribišška: ja sa pýtam na tvoj zážitok

[27.5.2010 21:23:38] mikrojaga: hlavný je že som po dlhej dobe videla Maťku

[27.5.2010 21:24:19] Ribišška: aaaano, to je super. ale ty ju môžeš vidieť každý deň, kludne príd kedykolvek

[27.5.2010 21:24:46] mikrojaga: nechodievam nikam

[27.5.2010 21:24:59] Ribišška: akože nikam?

[27.5.2010 21:25:21] Ribišška: rimavska sobota a lučenec a madarsko s martinom je nikam?

[27.5.2010 21:26:15] Ribišška: dnes si bola od našho bytu na 100 metrov, ja som bola na schodzi, mohla si isť martinku pozrieť, bola sama doma

[27.5.2010 21:26:25] Ribišška: kym som bola schodzovať

[27.5.2010 21:27:02] Ribišška: aspoň by si okoštírovala ten ryža nákyp :)

[27.5.2010 21:27:43] mikrojaga: iste bol výborný

[27.5.2010 21:28:01] Ribišška: aaano

[27.5.2010 21:29:02] mikrojaga: ano bola som 100m ale tak si bola odporná, aj k tete aj kumne, že som chcela &sť, ale potom som neišla

[27.5.2010 21:29:18] mikrojaga: chcela som ta u tety pockat

[27.5.2010 21:29:36] Ribišška: aká som bola? nechápem...

[27.5.2010 21:29:54] mikrojaga: takéto chovanie si nechaj medzi svojich

[27.5.2010 21:30:08] Ribišška: to mi prosím ťa vysvetli

[27.5.2010 21:30:31] mikrojaga: a ty si ma niekam niekedy pozvala na výlet, Macko ma pozval

[27.5.2010 21:30:52] Ribišška: ano pozvala

[27.5.2010 21:31:14] mikrojaga: no sprostá a drzá, len ty to už nevnímas, lebo si stále taká

[27.5.2010 21:31:22] Ribišška: aka?

[27.5.2010 21:31:42] mikrojaga: odkedy ta ten vyjebaný kokot český nakazil

[27.5.2010 21:34:15] Ribišška: nenakazil ma nikto. len ma naučil že su ludia, ktorých proste budem zrkadliť a že ked sa vidia, tak ich to irituje. lebo akoby videli seba, nevažia si seba, nemaju sa radi a podcenuju sa... a to ich trápi. ale nikto ich nenaučil pochopiť to že to môžu byť ich veci a že to predsa nemôžu hodiť na seba a tak používajú niekoho ako " katalyzátor " a ja to proste tak aj beriem...

[27.5.2010 21:34:22] mikrojaga: kam si ma pozvala

[27.5.2010 21:34:25] mikrojaga: ?????

[27.5.2010 21:34:47] Ribišška: hocikedy k martinovi do nitry prebehnuť sa na otočku

[27.5.2010 21:35:00] Ribišška: na kurz do brezovej

[27.5.2010 21:35:08] Ribišška: a už neviem

[27.5.2010 21:35:12] mikrojaga: no však to hovorí preto, že je kokot

[27.5.2010 21:35:13] Ribišška: aj dnes na zumbu

[27.5.2010 21:35:28] Ribišška: hihi, aj teba asi zrkadlí :)

[27.5.2010 21:36:01] Ribišška: aj do boce som ťa volala, minule

[27.5.2010 21:36:16] mikrojaga: ja mám ešte aj mimiku otcovu aj povahu, aj všetko, nie nadarmo mi vykrikovala, že som hnusná mikulikovská povaha

[27.5.2010 21:36:16] Ribišška: teda do jasnej, tam by si spoznala mamamaťu

[27.5.2010 21:37:35] mikrojaga: to boli všetko superinteligenti a nie takí blbí ako ona, stará matka ju na prvý krát odhadla a plačom prosila otca, aby si ju nebral, že je k nemu sprostá

[27.5.2010 21:38:05] mikrojaga: to všetko Arinéni mi povedala

[27.5.2010 21:38:18] mikrojaga: a ju mali radšej ako nevestu

[27.5.2010 21:39:24] mikrojaga: tam, kde treba spať ja nermôžem, dedka nechať aj to madarsko som dlho rozmýšlala

[27.5.2010 21:39:46] mikrojaga: ale musela som tlmočit a bolo hrozne fajn

[27.5.2010 21:43:07] Ribišška: to verím že bolo fajn.

ved ked k nám prídeš na navštevu, nemusíš tu spať. ked si napísala že si konečne videla malu, tak som ti len navrhla častejšie navštevy u nas.

[27.5.2010 21:43:38] Ribišška: a to madarsko som len dala ako príklad ked si povedala že nikam nechodíš... ked chodíš

[27.5.2010 21:44:42] mikrojaga: vd ste takí skysnutí, keď som prišla, tie tri ťažké tašky ste ma s kvetináčmi nechali trepať do auta samú a ja to nemám rada

[27.5.2010 21:46:47] Ribišška: nikoho si nepoprosila a u nas mimozmyslové domýšlačky nefungujú. my si jasne definujeme každý sám čo si prosí a počkáme si na odpoved. potom niektoré veci nemusíme urobiť sami a nemusíme to nikomu neskôr vyčítať že sa nedomyslel tak ako by si to ten druhý predstavoval.

[27.5.2010 21:53:32] mikrojaga: Ja si o v§s nič ani nemyslím, ani nepotrebujem

[27.5.2010 21:53:58] mikrojaga: a stačilo zase na mesiac

[27.5.2010 21:54:07] mikrojaga: ahoj a dobru noc

[27.5.2010 21:55:14] Ribišška: čo stačilo?

[27.5.2010 21:55:19] Ribišška: nechápem

??????????/

Ellinka, Ribišška svoj komentár adresovala Stakole - nie tebe. Pre toto som ti vyššie písala - nie je dobré miešať dva problémy dvoch naničmám v jednom blogu.

Georgina - dakujem,ze sa mi tolko venujes - mas pravdu,Ribishka aj Stakola maju vacsie problemy ako ja...ovela vacsie...

Neviem ako Stakola - ale za Ribiššku si dovolím tvrdiť, že veľmi dobre vie, čo s tým .

stále sa učím. neni to lahké, ale ovocie to prináša ...

hihihi, to niesú problémy, to sú snahy hrať hru: ty si nič, ja som niekto, ale akosi zostáva pri snahe... je to proste tak dané, pretože moja mamina mala toto presne so svojou mamou. ja k babke chodím a moja mama sa neznáša ani s ňou a ani so mnou... a myslí si že my dve sme " zlé " a ona je tá najsamlepšia na celom svete... ja tomu hovorím: " riaditeľka zemegule " a môj otec tento mamin syndróm nazval : " vedúca úloha strany " ... hihihihehehehahaha...
ale v konečnom dôsledku ja sa nemusím dať do toho zatiahnuť... alebo ako by som to povedala príkladom... ked zavoláte niekomu, kto možno práve sedí v kine a vám šepká do telefónu. Stačí si uvedomiť že vy počas telefonovania nemusíte šepkať s ním...

Pripadá mi to ako včera súdna sieň ak si to náhodou pozerala , neboj sa kvôli vnúčatám povolí babky sú už raz také nájde si dôvod aby ich videla a hneď sa zasa rozprávate. Pekne o nej rozprávaš že ju máš rada,určite aj ona Teba ale možná si ani sama neuvedomuje že si veľká a máš svoju rodinu. Ja Ťa chápem že ti to ide na nervy ale určite to nemyslí zle ani jedna mama nechce svojmu dieťaťu zle držím palce.

Menej sa zdôverovať, nevolať každý deň, nerozoberať s ňou každú prkotinu do podrobností, nenadávať pred ňou na vlastnú rodinu, nesťažovať si na manžela, deti.... Načo? Keď aj tak to neskôr použije proti tebe.. Snažiť sa s ňou rozprávať o pozitívnych veciach, nerozoberať negatíva-ani ak sa týkajú iných ľudí, pletky o iných a pri prvej jej podpásovej poznámke alebo kritike alebo výčitke povedať niečo v štýle: "Dobre, mami tak som rada že som ťa počula, vidím, že sa máš dobre, tak sa maj pekne, ozvem sa. čau..." Nepripusti jej kydanie na nikoho z tvojej rodiny.
A podľa mňa ak má manžel s ňou nejakú nezhodu, nech si to rieši s ním, neobraňuj ho pred ňou-len ju to ešte viac dráždi. Jednoducho nepripusti debatu, kde ty jej budeš obhajovať a vysvetľovať svoje, manželovo konanie... Ako dospelý človek.
A hlavne si to tak strašne nepripúšťaj.
Ak vidíš, že ti debata s mamou na nejakú tému začína byť nemilá, jednoducho jej daj najavo, že nechceš v tejto téme ďalej pokračovať, príp. vstaň, rozlúč sa a choď preč s tým, že "dobre, mami, ja si to už nejak zariadim, vyriešim..." Daj jej slušne najavo, nech sa nestará. Niekedy menej slov, vysvetľovania, obhajovania sa - je viac.

baby, nič nepomáha. ani ked sa menej zdôveríte, ani ked poviete všetko. toto sú veci, ktoré su proste také aké sú. ked nič nepoviete, môžem sem pridať aj takú komunikáciu... a ked poviete, tak to bude zneužité v najnemilejšej chvíli...
V jednej úžasnej knihe sa píše: citujem:

Žiaľbohu, väčšina z nás sa nezameriava na dobré kroky, ktoré sa našim deťom dariana ceste životom, ale na problémy, ktoré vznikajú, keď deti z tejto cesty zídu. Vyčítame im chyby, trestáme ich a hovoríme im, že dobre vedia, čo urobili zle.

toto robia naše mamy. kým sme začali rozprávať a chodiť, tešili sa z každého našeho pokroku.

k tomuto je v knihe tiež krásny kúsok:
Uvažujem nad tým, prečo sa vzdávame roly povzbudzujúceho trénera len čo naše deti vyrastú. Zrejme si myslíme, že deti vedia čo majú robiť - slušne rozprávať, dobre sa učiť - tak načo povzbudzovať a chváliť??? Namiesto toho číhame ako supy, čakáme na ich chybný krok, aby sme ich mohli zahriaknuť a napomenúť. ...

pisatel knihy sám:

Vždy som si myslel, že mojou úlohou je poukazovať na chyby, ktorých sa moje deti dopúšťajú a nie na to, čo robia dobre. No dospeli by deti vôbec, keby sme ustavične poukazovali len na ich nedostatky? Koľko by získali, keby sme sa vedome usilovali poukazovať na to, čo robia dobre?

milá magda16, napísala som ti mail ohladom tohoto, aby si svoju dceru podporila a dala jej istotu tvojej lásky k nej, nech je akákoľvek. už si mi neodpísala. ale verím že to raz skúsiš a nestane sa to čo si písala v blogu o dcérinej puberte.

Keď mamu trápi mama

Recepty

Sezónne recepty

Návody a nápady na tvorenie

Najčítanejšie

Najčítanejšie recepty

Najnovšie recepty