Ivusa, jeeeej 
Je super, ze dokazete mat obaja taky pohlad na svet, no a na margo svekruse ti poradim jedno: mas dve usi, tak ich pouzivaj Jednym dnu a druhym von
Nenechaj si svoj pohlad na svet zobrat .
Lydush 
, musíš ísť vlastnou cestou. A svokra nech si ide tou svojou.
ked je presvedcena, ze pokial sa jej nieco zle neprihodi, tak ani nezila... kazdy mame nejaku zivotnu teoriu.
skus sa nabuduce spytat, ci by si sa nemala zacat stresovat, ze ta jej syn (tvoj muz) raz podvedie, co potom s majetkom detmi a tak... alebo co si oblecies na jej pohreb, aby ta neohovorili jej stare kamaratky, ze si jej rodine hanbu urobila...
(nemyslim vazne 
).
mala som veru na jazyku velmi vela stiplaveho naporudzi k odpovedi, ale usanovala som sa plamenov pekelnych.
este k mojmu pohladu na svet-mozno som mladucka, ale v zivote som mala vela prikladov, ako nezit, jeden hned celozivotne doma, otestovane, nie dakujem neprosim, toto fakt nepotrebujem.
ked som stretla spriaznenu dusu s rovnakou vlnovou dlzkou bolo rozhodnute. 
Tak to je sila. Radim ti to len vydrzat, kym sa nepostavite na vlastne nohy. Bigotni katolici inak uvazovat nebudu. Ale presne ako ti radi LIDUSHA, jednym uskom dnu a druhym von. Uz len preto, ze je to mamka cloveka tebe najblisiemu. Aj napriek tomu, ze ste kazdy z ineho prostredia, musite drzat spolu - skuste sa osamostatnit... Svekrusu uz nezmenis, s vekom rastie chut (kostol, modlit, sirit vieru a pod.). A co sa ma stat, to sa stane, preto musime zit kazdy den s radostou...
Moja svokra je navlas taka.Teraz,ked už nežijeme pri nej ani my,je sama-opustena.Jej dcery za nou prídu maximalne 2x ročne,najviac na dve hodiny.A cela obec sa jej už pomaly vyhýba.Ked nemože poučovať svojich najbližších,tak poučuje koho stretne.Teraz je to asi take,že ked testina vstupi do obchodu,ludia sa ponahlaju domov.Tí,čo zostanu,si musia vypočuť,aby nerozdavali,nakupili si a odložili na horšie časy.Je to hrozne.Už mi niektorí dohovarali,že nech sa pomeríme,že po smrti budeme mať po nej dom.Nie,to nehrozí.Ja som s nou žila takmer 20 rokov.Ma svoje dcery,nech to s nou skusia.Nedaj si zobrať elan.Ak budeš žiť podla nej,budeš sama.Ved kto by sa kamaratil s držgrošom,ktorí nikomu nepomože,nič mu nepožičia?Ja som katolíčka.Lenže títo ťažko veriaci?Ja osobne ich nemusím.Skus sa osamostatniť.Ver mi,že moja rodina začína žiť len teraz.
Ber to tak, ze si skusana negativizmom tvojej svokry. A inak chudak babka, vies ake to musi byt, ked vidi, ze sa niekto vie zasmiat aj na niecom zlom.....chudatko seredne....
ivusa, nie tvoja svokra nahodou moja mama? tieto zivotne postoje si vypestovala svojimi negativnymi myslienkami za cele tie roky, a tiez za posledne roky asi pozerani Posty pre teba a Reflexu na Markize. To pozera aj moja mama. Napriek tomu, ze v zivote ju neokradli, jedina vec, ktoru mi prizvukovala, ked sme chceli kupit auto bola, aby sme si davali pozor na to, od koho ho kupujeme. lebo v TV videla taku a taku reportaz (tam davaju same pozitivne a dobre veci ) a kopu ludi okradli. Ze v celej republike existuju tisice autobazarov a tisice ludi si kupili auto v poriadku a k svojej spokojnosti, to absolute nebrala do uvahy. Je pravda, v zivote sa ludom stavaju zle veci, ale treba si vziat z nich poucenie. Ako ze mojej sestre ukradli kabelku z auta. Moze sa na toho zlodeja hnevat ako chce, ale je to aj jej vina, ze si ju tam nechala. A tak sa z toho poucila, ide dalej. Len moja mama mala taku traumu, ako keby nam v rodine niekto zomrel. Prave kvoli svojim postojom. Mohla sa tesit, ze sa nikomu nastastie nic zle nestalo, vsetci sme chvalabohu zdravi, ale ona sa vyzivala v tom trapeni, ze moja segra prisla o peniaze. Takze svoju svokru ber s velkou rezervou, nech si vravi co chce, ty si sprav aj tak po svojom a viac to neries. Ona mozno po case ked uvidi, ze jej vplyvanie na vas nema ziadny zmysel, mozno s tym prestane.
moja prva podmienka bola, aby sme sli do najmu, co sa mi hned aj splnilo, takze nebyvame s nou. v podstate je dobry clovek, len ma tak silno zakorenenu predstavu o tom aky je zivot strasne tazky a ako na vsetko treba driet a aj tak nebude nikdy nic mat, ze je tym postihnuta este aj mojho draheho mladsia sestra. dievca ma 25, dve deti, a 42 kil, pretoze sa sustavne suzuje, lebo im sustavne nieco chyba. svekrusa je spolocensky clovek, ma znamych, ale mam pocit, ze keby nemala takeho muza (nech je mu dobre v nebicku) tak doteraz jedia asi z drevenych tanierov, aby usetrili. (obrazne) najviac sa bavim na tom, ako mi vie poratat vsetko, co mi nezistne pomohla 
ach jaj zeny, dakujem za vas optimizmus a podporu, velmi si to vazim. 
držím Ti palce, aby si mala silné nervy. Asi tých ortodoxných bude viac. Mám navlas takú mamu. Tiež sa vraj nemám tešiť z ničoho a najradšej by bola, keby som plakala a sťažovala sa celý deň. Ale len môj neskutočný životný optimizmus mi pomohol prežiť pri nej takmer päťdesiat rokov (mám ju doma). Netreba si ju jednoducho všímať(musíš sa to naučiť) s manželom ste predsa samostatná rodinná jednotka...veľa optimizmu
Takých ľudí, čo skôr vidia všade problémy než radosti je určite veľa - len teda nech kukám jak kukám, nevidím tam to spojenie s vierou. Mám a mala som vo svojom okolí veľa ozaj hlboko veriacich - a žiadny z nich nebol taký - práve naopak, tých "negativistov do prírody" bolo vždy viac v skupine "neveriacich".
No katolíčka jak vyšitá! Empatická, nezištná, dobrá, láskavá, milá... Či je len cirkev rada, že má v košiari takú ovečku, že?
Máš obrovské šťastie, že ste s manželom "na rovnakej vlnovej dĺžke". Ako vraví Lydus - máš dve uši.
Čo myslíte baby, prežila by, kebyže vyhrajú jackpot v Lotte? Kua, taká smola!
aj mne sa páčilo to lydushkine motto
tvoju svokru tak naučila jej mama a tu zase jej mama... a ona sama si neuvedomila že ked sa poobzerá, že je na svete ovela krajších vecí ako tých "menej krajších"
správy v TV jej napomáhajú žiť v tomto presvedčení.
a aj to, že sa možno narodila tesne po vojne a to sa odrazilo na celom jej živote a jediná rada je: prijmi ju takú aká je. ona sa nezmení a ty nie si zlá, ked máš na život svoj pohlad. si rovnocenná s ňou, pesimistkou. vlastne vy dve ste " jedna celá " to znamená že sa dorovnávate. ona je kopec a ty si údolie. jedno bez druhého nejestvuje. stačí to prijať, pozorovať a netrápiť sa tým. tak sa to stratí
Myslím, že to nemá nič spoločné s vierou, naopak, myslím si, že ak človek verí, tak by mal veriť, že všetko dopadne dobre .
A asi len ako Lyduska napísala, máš dve uši ... Ja si tiež vypočujem a ide sa ďalej, ja som večný optimista, takže tak. Ale tiež sme si vypočuli lamentovanie ...
caute zienky, idem si ku vam vyliat srdiecko a popytat sa na vas nazor. ide len o ciste konstatovanie skutocnosti, ktora nastala, ziadne viac a menej, naco, andersena prenechame detom.
pred tristvrte rokom som sa pristahovala na vychod zo zapadu. s partnerom kracame zivotom v ramci moznosti, obaja sme optimisti, obaja vieme, ze aj ked su horsie obdobia, pridu lepsie. vieme, ze vsetko si casom zariadime, zbudujeme a robime vsetko pre to, tesime sa z toho. problem je jedine ten, ze za tento svoj optimizmus som bola osdudena hlboko veriacou svokrou, podla ktorej clovek musi nutne zit v nedostatku a musime sa stale nutne obavat a nervovat, ze sa nieco stane, ze niekto umrie, ze nam niekto ublizi. nic nikomu pozicat, lebo sa to nevrati, alebo pokazi nahodou...atd, a to len preto, aby sme boli skusani.
ked som sa jej to vo vsetkej ucte snazila vysvetlit, ze to vidim inak, ako aj jej syn, tak povedala, ze nevieme nic o zivote.
chcela by som vediet vas nazor. dakujem vam