Nikdy uz nebude dobre

Prijmi moje velke objatie a velmi ti drzim palce, aby v tvojej dusi zasvietilo slniecko (sun,) aj ked po precitani tychto riadkov viem, ze to bude dlha cesta

maas to tazkee...drz sa!hlavne sa nedaj manipulovat...

Polly, ťažko nachádzam slová na osud ktorý ťa postretol. Snáď len toľko, že ti prajem veľa sily do života a trpezlivosti so svokrovcami, ktorým sa tiež veľmi ťažko vyrovnáva so stratou syna.

Aj ja Ti prajem veľa šťastia a síl do ďalšieho života.Myslím, že si rozhodla správne, pretože je to Tvoj život a Ty nie si povinná po smrti manžela žiť s jeho rodičmi, to bolo iba ich vydieranie.Si veľmi statočná, máš môj obdiv, že si to všetko zvládla.Držím Ti veľmi palce.

ja len toľko že máš polly môj obdiv ako zvládaš toto všetko.Každý z vás má právo smuťiť a každý z vás má právo na vlastný život. Podľa mňa je vrcholne sebecké ako sa svokrovci k tebe správajú...Možno dôvodom je smrť ich syna, ale to nie je dôvod aby sa k tebe takto správali, to skôr táto vrcholne stresujúca udalosť v nich odhalila panovačnosť a citovú sebeckosť..Je prirodzené že ti je lepšie pri tvojej vlastnej rodine, priateľoch...Je mi smutno aký môžu byť ľudia zahľadení len a len do svojej bolesti...

Ja vážne dievča si ma rozplakala.Je mi ľúto ako svokrovci využívaju situáciu a citovo ťa vydiarajú.Držím ti palce,aby si všetko zvládla a naozaj ťa obdivujem

hlavne ti prajem vela zivotnej sily lebo mas mimoriadne tazky zivot.o svokrovcoch by som povedala ze ti stazuju zivot a preto si myslim ze by bolo lepsie s nimi mozno na urcity cas prerusit kontakty a dat im najavo ze co robia nie je spravne a ze budete v kontakte az ked zmenia svoj postoj.mozno ti brania zaklimatizovat sa naspat do normalu ak sa to vobec da a mozno sa boja toho ze si niekoho najdes a preto ta citovo vydieraju.kazdopadne nedaj sa mas svoj zivot a nikto nema pravo ti ublizovat viac ako ti bolo ublizene velkou ranou.drz sa

ach jaj život vie byť taký pes, ale ja ti držím neskutočne palce, aby si prekonala veľkú bolesť. Netráp sa slovami druhých, oni tvoj život nežijú, necítia tvoju bolesť a žiaľ. Ži si po svojom a tak, aby si bola ty a deti spokojné ak sa to dá. Skúsa zabudnúť na to, čo bolo v žiali povedané a netýraj si tým dušu.
Drž sa...

Milá Polly...netrhaj kontakty so svokrovcami - len by si im hrala do karát "AKÁ SI NEVĎAČNÁ" atď...Skús akurát pri najbližšej konfrontácii jemne naznačiť, či by oni ostávali v rodine, kde by sa na nich stále slovne útočilo - či by sa im také správanie páčilo. Ak je v nich trocha sebakritiky, tak to pochopia. Ak nie, tak si sa aspoň pokúsila. Držím Ti palce...

nemas to lahke... ale pri vsetkej ucte k tvojmu zosnulemu manzelovi,jeho rodicia sa zachovali (jemne povedane-velmi nefer) ty mas pravo na svoj vlastny zivot,a svojho manzela budes mat navzdy vo svojom srdiecku,a urcite kazdy den spominas na krasne chvile,ktore ste spolu prezili a urcite ho vidis aj vo svojich detoch.aj keby si svojich svokrovcov milovala viac ako svoj zivot,neznamena to,ze do konca zivota musis pri nich sediet a prichadzat tym o cas,ktory je na tejto zemi pre teba urceny.zi pre svoje deturence,ale hlavne nezabudaj zit aj pre samu seba...vela sil,ale hlavne vela stastia a krasnych dni.(aj ked mozno nebudu take,ako predtym)

Polly, dievča, veľa síl ti prajem.
A svokrovcov nepresviedčaj o tom čo a prečo robíš, ako si sama napísala - našli si vinníka. A čokoľvek urobíš, urobíš zle. Páči sa mi, ako rozmýšľaš - z úcty k mužovi, ktorého si ľúbila, prehltneš i veci, ktorými ťa svokrovci zraňujú. Dievča, máš môj OBDIV!!

zelam vela sil

Polly, prajem ti vela zivotnej sily, mas naozaj statocne srdiecko a aj mudre - aby si mohla dalej fungovat a byt dobrou mamou vasim detom, potrebujes byt v poriadku ty, preto je spravne, ze si vyhladala oporu svojej rodiny a okolia. Je to tvoj zivot, tvoja rodinka - sice v nej bolestivo chyba jeden clovek, ale vo vasich je stale. Svokra preziva takiez velku bolest a jej prejavy su niekedy vselijake...taky hnev zo zufalstva, samoty, prisernej bolesti.... Myslim, ze vela u vas vyriesi cas, mate za sebou vsetci nesmierne tazky rok, vydrz, cas ti pomoze. A tvoje dve . Drzim vam palce!

Lobelka krásne si to napísala ,pripájam sa - držím aj ja palce

veľa síl tebe i detom

...Pane Bože, ani neviem, čo povedať?!
Asi len toľko-cítim s Tebou a aj keď nemôžem cítiť to čo Ty, tak Ti želám už len samé SUPER správy!!!
Musíš byť silná-už len pre tie krásne detičky, ktoré Ťa potrebujú.
Viem, že je to ťažké, ale môžeš urobiť len dve veci.
Po prvé budeš ticho a v očiach Tvojích svokrovcoch budeš aj tak tá najhoršia.
Alebo im normálne povedz, čo cítiš, a že to veľmi bolí, keď toto rozprávajú.
Možno pochopia, ale aj keď nie, tak sa Ti uľaví-aspoň trochu.
Vieš, ja by som im povedala, že aby týmito rečami nestratili aj lásku svojích vnúčat.
Ťažko sa radí, ja len dúfam, že to všetko zvládneš a budeš mať, keď nie pokoj v duši, tak aspoň trochu kludu.
Držím všetky palčeky a detičkám želám krásnu, usmiatu maminu, a veľa, veľa zdravia.

polly , je mi luto, co sa ti stalo. to nechce zazit niktora z nas. a obdivujem ako si napriek tomu vsetko zvladla a zariadila pre seba aj deti.
viem si predstavit, ako ti je aj kvoli tomu, co si zazila, aj kvoli tomu, co zazivas pri svokrovcoch. viem, ze je to tazke - aj vies, ze by si ich mala chapat a tolerovat, aj vies, ze mas pravo na svoj zivot a je nefer nechat sa obvinovat z veci, co nie su pravdou.
prajem vela sil a trpezlivosti, lebo to je jedine, co ti ostava. niekto, ked ma zial, nehladi nalavo-napravo, zbavuje sa ho ako vie. aj za cenu, ze ublizi druhym. mohla by si konat rovnako, ale sama urcite vies, ze tadial cesta nevedie. zrejme to este dlho bude s nimi tazke, ale urcite sa to casom vyriesi, ked deti podrastu.

Netvrdím, aby im "ubližovala".
Len si myslím, že aj ona má právo na trocha kľudu-veď za nič nemôže!!!
Ja viem, že svokrovci trpia-ako každý rodičia!
Ale trápiť ešte viac svoju nevestu?!
Veď tým trpia aj ich vnúčence!!!
Určite všetko vyrieši čas a ja im želám(vo vzťahu so svokrovcami),aby to bolo čo najskôr!
Ale aj Polly s deťmi majú právo žiť život-i keď nie s tatinkom (preto nepíšem šťastný), ale aspoň normálne žiť bez stresov!
Takže Polly ešte raz Ti želám všetko dobré a držím palčeky!!!

polly,

je to pre teba velmi tazke a myslim, ze to zvladas so ctou.
Je mi luto aj tvojej svokry, vo svojom ziali ublizuje tym, ktori zan nemozu.
Vie ona, ako ta trapi jej spravanie? Obe ste matky, manzelky, zeny, snad este je sanca, aby ste k sebe nasli cestu.
Eva

polly dost ma to vzalo co si pisala taky tazky osud clovek nikdy nevie aky osud nas este caka co si musime vytrpiet, ale musime ist dalej. musim prezivat obrovsku bolest zo straty milovanej osoby a este k tomu svokrovci- akoby tu velku dieru ktora zostala v tvojom srdci este viac prehlbovali. musi to byt pre teba nesmierne tazke. myslim ze najlepsie riesenie je povedat do oci to co si nam tu napisala myslim ze kazda z nas si po precitani tvojich slov utierala slzy.tak si myslim ze by to zabralo aj na svokrovcov vedia co vlastne ty citis ako to cele prezivas, ze oni su neni jediní co stratili milovanu osobu. neviem, myslim ze aj tak ty sama si rozumies najlepsie a verim ze sa to vsetko urovna drzim moc palce. drz sa

Mila polly, neboj, raz bude aj dobre. Len to chce cas. To co teraz prezivas je medzicas, na vsetko si treba zvyknut. Aj svokrovci to potrebuju.Bolo by vsak chybou, keby si ich kritiku velmi pripustala. Je to nezmysel, co Ti hovoria, a tak to aj ber.Nech si hovoria, to hovori za nich smutok, lutost a sklamanie. Ty mas zivot pred sebou a mas dve ,ktori ho budu rozveselovat. Oni su na sklonku zivota a uz nemaju ani cas ani moznost svoje predstavy naplnit. Ber to tak, ze to prejde.Urcite!
Neznasilnuj sa v kontaktoch, ani neprerusuj kontakt s nimi.Urcite sama vycitis kam az...Si inteligentna, tak sa riad svojim vnutrom.Urcite to bude spravne.Drzim Ti vsetky prsty a zelam vela sil, aby si nasla ten tvoj "pokoj v dusi".

Klobúk dole si silná osobnosť. Tvoj príbeh je veľmi smutný . Zvládaš to na jednotku. Neboj , všetko to trápenie so svokrovcami,to chce len čas ktorý to zahojí.Často si začneme uvedomovať to čo sme mali až keď o to prídeme, a to asi nie je tvoj prípad, ale aj svokrovci by si mali vážiť že ich aspoň navštevujete aj keď ste odišli.Mali by akceptovať tvoje rozhodnutia a to by si mali vážiť že si sama sebou.A možno raz??? Držím palce.Teraz možno spoznávaš hodnotu svojho okolia, aké máš možnosti lebo prežívaš obrovskú emocionálnu ale aj finančnú stratu to vidí len málokto .PA

Drahá Polly , máš synčekov.Sú ešte maličký.Svokrovci sa zachovali veľmi sebecky.To aby oni nezostali samy.Neviem si predstaviť, ak by si tam ešte žila, ako by sa zachovali a ty, by si po nejakom čase našla dušu,muža ktorý by ťa miloval celým srdcom , tak isto aj synov.Si mladá a nehnevaj sa na mňa, celý život nemôžeš teraz smútiť aj keď si manžela milovala nadovšetko.Ja viem, mne sa to hovorí ľahko, ale život ide ďalej, ty musíš žiť pre chlapcov, nie pre svokrovcov.Prajem Ti, v živote aby si mala ešte krásne chvíle, aby ti drobci prinášali len radosť.To čo sa stalo, už sa zmeniť nedá.Máš krásnu spomienku, na tú najkrajšiu lásku a tú ti zo srdiečka nik nevezme.

Polly, ani neviem, čo napísať. Snáď len

ahoj polly, aj ja posielam objatie, krasne si napisala cely svoj pribeh, vystihla si vsetky svoje pocity, vidno, ze si silna a statocna, ako to uz popisali baby predo mnou.
Okamzite mi napadlo, ze by si mozno mohla napisat takyto list tym svojim podarenym svokrovcom. Sama pises, ze pred svokrou nedokazes plakat, ktohovie co si vlastne o tebe mysli, vidno, ze ta nepozna taku aka si. Keby vyjadris vsetky svoje pocity s tym, ako vnimas celu situaciu ty... mozno by sa svokre otvorili oci aj . Asi by som to skusila takouto formou. Silno drzim palce.

som v papradí

Milá Polly, Tvoji svokrovci konajú vo veľkej bolesti, no mali by si uvedomiť, že nielen oni sú nešťastní - veď Ty si prišla o najbližšieho človeka, manžela a otca svojich detí...aj Ty trpíš, nielen oni. Na Tvojom mieste by som tie kontakty trochu obmedzila - nech majú čas o všetkom porozmýšľať, ak chcú s Vami byť v styku, mali by sa aj oni viac snažiť a nečakať snahu len a len od Teba. V tejto súvislosti ma napadol príbeh mojej sesternice...je to už 18 rokov, čo mi zomrela po polročnej ťažkej chorobe 26-ročná sesternica, mala deti - 3 ročnú Lucku a 1-ročného Miška. Bývali ako Vy aj s manželom u jej rodičov a stavali dom. Po jej smrti začali konflitky medzi jej rodičmi /moji krstní rodičia/ a Jožkom - jej mužom. Chodil na týždňovky, oni sa starali o deti - bolo zle, že je stále preč a o deti sa nestará. Potom si našial prácu v mieste bydliska - zase bolo zle, že málo zarobí, deti potrebujú to aj ono atď. Proste - čo urobil, bolo zle. Po asi roku sa zoznámil /až po niekoľkých rokoch som sa dozvedela, že na inzerát/ s jednou mladou vdovou, ktorá mala dvoch synčekov vo veku jeho detí - manžel jej zahynul pri autonehode. Padli si do oka, začali sa stretávať - no to ešte len moja krstná robila peklo, že ktovie akú k---u si našiel, že ho len využíva, že ho chce len pre peniaze /neviem, pre aké/. Až sa tak pohádali, že Jožko zbalil seba, deti a odsťahoval sa k nej. Asi 2-3 roky sa vôbec nekontaktovali. Moja krstná mama veľmi trpela tým, že nevída svoje vnúčatá, no mala čas o všetkom porozmýšľať. Jedného dňa sa vydávala Jožkova príbuzná a krstná mama vedela, že Jožko s novou rodinou na tú svadbu pôjde. Tak ho čakala pred kostolom, ospravedlnila sa mu, zoznámila sa s jeho novou manželkou a pozvala ich, nech sa niekedy zastavia. Odvtedy sa pravidelne navzájom navštevujú, deti, keď boli menšie u babky trávili prázdniny, proste vzťahy sa upravili k všeobecnej spokojnosti. Dúfam, Polly, že aj u Vás čas urobí svoje a Tvoji svokrovci si uvedomia, že takýmto správaním strácajú Teba aj vnukov a vstúpia si do svedomia. Držím palce

Milá Polly, Tvoji svokrovci konajú vo veľkej bolesti, no mali by si uvedomiť, že nielen oni sú nešťastní - veď Ty si prišla o najbližšieho človeka, manžela a otca svojich detí...aj Ty trpíš, nielen oni. Na Tvojom mieste by som tie kontakty trochu obmedzila - nech majú čas o všetkom porozmýšľať, ak chcú s Vami byť v styku, mali by sa aj oni viac snažiť a nečakať snahu len a len od Teba. V tejto súvislosti ma napadol príbeh mojej sesternice...je to už 18 rokov, čo mi zomrela po polročnej ťažkej chorobe 26-ročná sesternica, mala deti - 3 ročnú Lucku a 1-ročného Miška. Bývali ako Vy aj s manželom u jej rodičov a stavali dom. Po jej smrti začali konflitky medzi jej rodičmi /moji krstní rodičia/ a Jožkom - jej mužom. Chodil na týždňovky, oni sa starali o deti - bolo zle, že je stále preč a o deti sa nestará. Potom si našial prácu v mieste bydliska - zase bolo zle, že málo zarobí, deti potrebujú to aj ono atď. Proste - čo urobil, bolo zle. Po asi roku sa zoznámil /až po niekoľkých rokoch som sa dozvedela, že na inzerát/ s jednou mladou vdovou, ktorá mala dvoch synčekov vo veku jeho detí - manžel jej zahynul pri autonehode. Padli si do oka, začali sa stretávať - no to ešte len moja krstná robila peklo, že ktovie akú k---u si našiel, že ho len využíva, že ho chce len pre peniaze /neviem, pre aké/. Až sa tak pohádali, že Jožko zbalil seba, deti a odsťahoval sa k nej. Asi 2-3 roky sa vôbec nekontaktovali. Moja krstná mama veľmi trpela tým, že nevída svoje vnúčatá, no mala čas o všetkom porozmýšľať. Jedného dňa sa vydávala Jožkova príbuzná a krstná mama vedela, že Jožko s novou rodinou na tú svadbu pôjde. Tak ho čakala pred kostolom, ospravedlnila sa mu, zoznámila sa s jeho novou manželkou a pozvala ich, nech sa niekedy zastavia. Odvtedy sa pravidelne navzájom navštevujú, deti, keď boli menšie u babky trávili prázdniny, proste vzťahy sa upravili k všeobecnej spokojnosti. Dúfam, Polly, že aj u Vás čas urobí svoje a Tvoji svokrovci si uvedomia, že takýmto správaním strácajú Teba aj vnukov a vstúpia si do svedomia. Držím palce

Aj ja sa pripájam k tvojej veľkej bolesti myslím že si spravila veľmi dobre ani ja by som nedokázala žiť kde by mi všetko pripomínalo, vnúčata môžu babku navštevovať a Tebe prajem aby si všetko zvládla a z odstupom času Ti vstúpil dobrý priateľ - muž do cesty a prežila ešte raz všetko pekné.

Polly, pripajam sa tiez, precitala som si tvoj zivotny udel ... klaniam sa, pretoze si to zvladla uplne perfektne. Predstavila som si situaciu, co by som robila ja. Tiez by som isla za rodicmi, tam je tvoje zazemie, svokra bude vzdy len svokra ... nikdy nie mama. Tam je tvoja opora. "Lutujem" tvoju svokru, pretoze by si mohla trosku premysliet situaciu a uvedomit si ju, pretoze TY potrebujes byt v pohode k tomu, aby boli v pohode aj tvoje deticky. Keby si ostala tam kde si byvala, kde si sa tesila, kde si vsetko zdielala s milovanou osobou ... zblaznila by si sa.
Velmi ti drzim palce, myslim ze aj tvoj manzel by si to takto prial ...

Mila Polly je mi luto co sa stalo tvojmu manzelovi,musim ti dat velky obdiv za to ako si celu situaciu zvladala,lebo ja niesom taka silna osobnost ako ty.Jedneho mi je luto a to toho ze tvoja svokra si asi myslela ze je jedina kto prisiel o milovaneho cloveka a vybijala si zlost na tebe.moze byt rada ze po tom vsetkom este moze svoje vnucata vidiet.Prajem tebe a tvojim drobcom vela stastia.

Polly si naozaj velky clovek, pretoze zniest tolko bolesti v takom mladom veku je naozaj tazke. Tiez si myslim, ako napisala Elca, ze tvoji svokrovci by sa mali nad sebou zamysliet, pretoze vsetci prezivate velku bolest, vsetci ste stratili milovaneho muza, ale oni tymto sposobom mozu stratit este aj vas, pretoze svojim konanim ti do tvojho uboleneho srdiecka sypu sol a vsetko ta to boli este viac. Ty mas zivot pred sebou a kvoli detickam musis byt velmi silna. Rozhodla si sa spravne a svokrovci pokial nechcu prist aj o vas, budu sa s tym musiet zmierit. Zelam tebe aj tvojim detickam, aby to pochopili co najskor a aby sa vratilo do vasich zivotov.

Moja, nikdy nezabudaj ze mas ludi ktori ta lubia a na ktorych sa vzdy mozes obratit...my sme tu pre teba... M.