Rodina mojho muza

Samozrejme, že rodič má rešpektovať výber decka. Ani slovom som nenaznačila opak. Nemôžeš v diskusii ľubovoľne dosadzovať svoje myšlienky so cudzieho textu. Počas našej debaty si si niekoľkokrát vyložila veci úplne inak, než boli napísané. To až tak nejasne sa vyjadrujem?

A ešte k tomu inštitútu manželstva o ktorom sa písalo vyššie. Je na každého zvážení, či bude s niekým žiť v manželstve, alebo v partnerskom zvväzku. Ale keď sa na to pozriete z praktickej stránky - dvaja ľudia spolu žijú dlhé roky, majú spoločné náklady na domácnosť a všetky ostatné výdavky. Potom jeden z nich zomrie. Opomeňme citovú stránku veci, ale pozrime sa na to prakticky. Vydatá žena, ženatý muž má nárok na vdovský/vdovecký dôchodok. Partner z partnerského spolužitia, hoci žili tak isto, ako ten zosobášený pár, nemá nárok na nič. A veľa krát toho druhého dovedie do existenčných problémov, pretože ten jeden príjem jednoducho chýba. Ďalší problém - dedičské konanie. Tam sa to síce dá pri partnerskom spolužití ošetriť vopred závetom, ale to ešte neznamená, že tento závet nebude napadnutý a nasledujú nekonečné ťahanice.
Takže ja by som manželstvo určite nenazvala zbytočným papierom. Ale ako som napísala, je to na každého zvážení, len si treba zvážiť všetky dôsledky.

začína to byť obšírne, ale veď ma to momentálne celkom baví Neviem, v čom bola podobná tvoja svokra, ale táto sa ničim hrozným neprevinila. Z toho, čo píše Hanuska mi nevyplynulo vôbec nič, čo by naznačovalo, že Hanusku budúca svokra nerešpektuje, prípadne že nerešpektuje výber svojho syna. Ona iba posiela jedlo a Hanusku to irituje, lebo chce byť ona tá, ktorá mu bude variť. Zo strany tej mamy je to pravdepodobne len starostlivosť a v tejto fáze, keď spolu žijú necelý rok, si asi ani ešte nemusela na novú situáciu zvyknúť a robí to zo zvyku. Aj také mamy sú. Zvlášť ak ide o synov. Preto mi fakt, že spolu žijú iba tak krátko a sú takí mladí, príde v tom celom dosť podstatný. Chalan sa ešte nestihol preorientovať (volá stále najprv mame, až potom Hanuske) a jeho mama možno ešte tiež nie. Proste problém zatiaľ neexistuje. Mama varí synovi a posiela, zrejme to tak robila celý ten čas, čo je preč z domu. Keby žil by s priateľkou/manželkou 5 rokov a ona by stále posielala, bolo by to na pováženie.

Nuž ako dobre že mám dcéru, aspoň na mňa nebude nadávať žiadna nevesta, priateľka a pod. Mužom je väčšinou jedno kto im navarí a uprace. Do života sa jej miešať nemienim - keď už bude mať partnera (aspoň tak plánujem ) len sa obávam že v mojej kuchyni bude častejšie ako ja - vyjedať

zakladateľku témy do istej miery chápem, ja som podobné veci riešila tak že ja som jedla svoju stravu a muž mamičkinu - bolo to hlavne aj z toho dôvodu, že úplne inak varíme - ja zdravšie, veľa zeleniny, chudé mäso a svokra slaniny, klobásy, mastné jedlá, jednoducho mi to nechutilo. Časom to dospelo do takého štádia že keď svokra niečo balí pre nás tak muž dohliada nech nabalí toľko koľko on zje. A berie si iba to čo zje. Časom pochopila aj ona že je zbytočné baliť haldy, keď to nikto neje. Stojí to čas a peniaze. Dokonca už na mňa nepozerá čudne, keď sme u nej na obede a ja odmietam jesť mastné jedlo, majonézové šaláty a vytiahnem si varené zemiaky alebo ryžu a k tomu zeleninu. Príp. grilovanú rybu. Časom sme si každý našli svoj spôsob komunikácie. Sem-tam sa ešte vyskytnú nejaké ,,nedorozumenia,, ale to je spôsobené aj odlišným životným štýlom, povahami, názormi. Zase nikto nemôže chcieť aby ten druhý robil presne to čo iný vyžaduje.
Toto je taký kompromis čo sa týka jedla a varenia, samozrejme veľa kompromisov sa muselo nájsť aj pri iných ,,problémoch,,.

Neviem, možno som ja vadná, ale... prečo ti vadí, že ti svokra posiela jedlo? Zadarmo? Ty, ja by som mojej ruky nohy bozkávala, pošle mi raz za mesiac pirohy a ja skáčem od radosti.. možno ťa priveľmi "dráždia" jej otázky, bežné otázky, čo nové.. až budeš mať ty deti, aj keď budú dospelé, nebudeš sa zaujímať, čo majú nové? Nebudeš ich pozývať k sebe domov? Nebudeeš sa zaujímať o ich okolie? Ja mám tiež otrávnú svokru, dokonca bývame v jednom dvore, ale tak, naučila som sa, na čo chcem, odpoviem :) na čo nie, "vybočím" z otázky a j e to :) ja som so vojou mamou v kontakte denne a prišlo by mi riadne divné, keby to môjmu mužovi vadilo, nemyslíš?

Hanuska,zdá sa mi, akoby ste ešte nemali jasnú predstavu o ďalšom spoločnom živote vy dvaja. Píšeš, že priateľ asi neberie vzťah vážne, veľa času trávi s priateľmi, na prvom mieste sú rodičia atď..Ty si sa vrhla do vzťahu naplno a očakávaš to aj od partnera. Tieto veci si musíte sami vo vhodnej príjemnej atmosfére prediskutovať a urobiť si jasno. Ak chceš zmeniť svojho partnera, začni od seba. Možno sa to zdá tvrdé, ale je to tak. Ty hľadáš pomoc,radu ..
Keď si ujasníte jasný smer Vášho spolužitia pri vhodnej atmosfére svokrovcom treba jasne oznámiť, že je to tak.... Jednu odpoveď by som chcela vedieť- koľko súrodencov má priateľ? Nie je náhodou jedináčik? Poradie v rodine je podľa literatúry takéto: manžel,manželka,dieťa,rodičia. Mám syna o pár rokov staršieho ako Tvoj priateľ ,tiež žije s priateľkou ďaleko od domova. Každý týždeň spolu telefonujeme, pozdravím aj priateľku,rozhovor počuje . Bavíme sa čo nové v práci,u nás doma, zdravie, technické veci napr.PC. Ona tiež telefonuje svojej rodine. Proste je to tak.Priniesla to doba. Akceptujem vzťah. Neznášam jeho rodinu - nejako priskoro???? Teší ma,že sa sa pýtaš,čo robíš zle?

- jasne si určite smer spolužitia,
- uvoľni sa, buď príjemná,milá tolerantná,
- keď je priateľ s priateľmi, alebo doma pracuje nájdi si záľuby,
priateľky,relaxuj, športuj, vzdelávaj sa..
- prekvap svokrovcov, pochváľ ich, dones niečo navarené,
- pracuj na Vašom vzťahu, potom ostatné...
Ak Ti to pomôže budem rada. To píšem po 30 rokoch manželstva.Naozaj stále treba pracovať na vzťahu,okoreniť ho, podoprieť základy a napiť sa z čistého prameňa - aby ten nasledujúci deň bol ešte krajší. Veľa šťastia! )