Ja najnovšie bojujem so svojim starším dieťaťom. Bude mať skoro 7 rokov a odmala mal problém spať a zaspať sám. Teraz už má detskú izbu, svoju, ale stále "cestoval" v noci za nami. Dalo sa to vydržať, väčšinou to bolo nadránom. Ale, od vtedy ako sa nám narodil Maťko (5 mes.) si náš Samo zmyslel, že on sám spávať nebude. Nielen nadránom prišiel k nám, už boli z toho večery. Spálňa malá, 4 tam spať a ešte pri jeho spánku, okopaný obaja s MM. Hlava na jednom, nohy na druhom.... A keď sme nepovolili plač.
Povedala som si, prejde ho to... je to narodením Maťka. Ale asi nebolo. Postupne sa to zhoršovalo, až raz ma to napadlo konzultovať s Dr., keď som bola s mladším na poradni. Premiestnili sme posteľ (nad tým sme uvažovali už skôr). Prehodili izbu, nechávame svietiť slabé svetlo. A zázrak. Zobudí sa sem-tam, ale príde za mnou: mami, poď na chvíľu ku mne...) a spí.
Tak to vyzerá, že to pomohlo... (klop klop), už mi ostáva bojovať len s kilami a hračkami, ktoré sú vždy na tom nesprávnom mieste...a riadom, ktroý sa nie a nie umyť...(sám)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte
