Bojujem a nevzdám sa.

Čítala som si Vaše príspevky na tému s čím bojujeme a musím povedať, že ste šťastné duše.
Ja by sok mohla napísať, že: každodenne bojujem s náladami mojej pubertálnej dcéry, jej neporiadkom v izbe, s kocúrom, ktorý mi žerie kvety a trhá záclony, vyskakuje na dres a vyjedá všetko, čo nájde voľne na tanieri , s chrápaním manžela alebo nedostatkom peňazí / som na neplatenom voľne/, ale bohužiaľ, ja bojujem so svojou chorobou, ktorá mi pripomína svoju silu deň čo deň, lepšie povedané, noc čo noc, ke´dže bolesti sú najviac v noci.
Mám lepšie a horšie dni / v lete sa cítim celkovo lepšie/, ale keď je zle, bojujem a nevzdávam sa, lebo nechcem skončiť na vozíku
Niekedy mám také bolesti, že spím 4-5 hodín v noci, aj to prerušovane a závidím všetkým ľuďom na svete, že sa môžu vyspať do ružova. Sú noci, ke´d od boelsti nezdvihnem nohu a nevládzem sa pretočiť na druhú stranu, bolesť mi nedovolí spať ani na chrbte, ani na boku a cítim sa ako stará žena.Kto to nezažil, nepochopí.
BOJUJEm všetkými možnýi prostriedkami / aj alternatívnou medicínou/ a verím, že mi bude možno raz lepšie, lebo nádej zomiera posledná.
Tak Vám chcem odkázať, kašlite na špinavý riad, neporiadok v dome- to už dávno neriešim! tešte sa z toho, že ste pohybliví, že dokážete zodvihnúť svoje dieťa na ruky a nemusíte sa v noci každé 2 hodiny natierať krémom, aby Vás nič nebolelo.
Užívajte si život plným priehrštím.