Dáždnikové stretnutie

V ten večer pršalo. Vtedy, ako "nezavislá" študentka, som dáždnik považovala za niečo nepotrebné Lenže, bola som na opačnom konci mesta a dážď sa začal meniť na smršť
Vtedy som ho zbadala. Chalan s dáždnikom Pribehla som k nemu, schmatla ho pod pazuchu a "privlastnila" si polovičku dáždnika Až následne som sa slušne opýtala, či sa môžem pridať aspoň na zastávku MHD. Chalan bol džentlmen a navyše fešák Dali sme sa do reči, nechali prejsť zopár trolejbusov okolo a pri rozlúčke som dostala dáždnik do ruky s tým, že mu ho môžem na druhý deň vrátiť.....V tú chvíľu som vedela, že je to ON! Začali sme sa stretávať, neskôr len cez víkendy, pretože ja som končila VŠ a on akademiu v BA. Po skončení školy, nastal rozhodujúci okamih, čo ďalej....A tak sme obaja odišli do úplne neznámeho mesta, kde - vtedy ešte priateľa, prevelili a tu sa začalo naše životné dobrodružstvo začínajúce tajnou svadbou Je to už viac ako 10rokov, dáždnik stále máme, dokonca uchovávame aj oblečenie, ktoré sme mali na sebe a stále s láskou spomíname na naše dáždnikové stretnutie, za ktoré som vďačná a som vďačná aj za každý deň, ktorý môžem byť so svojím mužom, s ktorým som šťastná a spokojná. A samozrejme, aj s našimi deťmi, Filipkom a ? - ešte nemáme 100% meno, pretože chceme meno, ktoré sa páči nám trom a Fifi každý deň navrhuje nové ako: Džingischán, Tutanchamón a pod. , podľa toho, čo číta
Ale už nemáme veľa dní......