Je dobojované

Takto to u nás vypadalo pred Veľkonočnými sviatkami.Nechápala som kde som to mala všetko napchaté,lebo keď som mala všetky tieto veci upratať jednoducho sa nedalo.Potrebovali sme doma trochu poriešiť bývanie a ja ako skromná osôbka som bola ochotná nasťahovať sa do jednej izby, Veď čo ja už potrebujem (som presviedčala syna) stačí mi postel,skrine a nejaké police na veci na moje tvorenie.No čo vám budem hovoriť,ťažký boj to bol presvedčiť moje deti,že oblečenie,hračky po nich čo skladujem už viac ako 20rokov sa možno ešte hodia.Že sošky,vázičky,asi sedemdesiat obrazov čo som vyšívala,všeliaké prkotinky čo som si celý život kupovala,alebo som dostala ako darček sa mi páčia a nie som ochotná sa ich vzdať.No a veci na tvorenie to je kapitola sama o sebe,jednoducho syn ma presvedčil že jedna izba mi nestačí. Sedela som v prostred tej kopy užitočných vecí a bola som úplne bezradná kam s tým až mi bolo do ako to všetko upracem. No po troch týždňoch upratovania je zas všetko potrebné upratané,nie v jednej izbe ako som mala v pláne ale v troch.