môj Pán Božský....

No keďže o manželovi písať nemôžem, tak ma napadol jeden...
Mala som asi 16. Chodievali sme s kamarátkami pravidelne do kostola. Boli sme taká nerozlučná trojica. V to leto sa organizoval miništranský výlet do Terchovej a Rajeckej Lesnej. Samozrejme my sme na ňom nemohli chýbať. V to ráno sme nastúpili do autobusu, všade sami známy, až tu medzi poslednými taký nízky blondiačik s modrými očami A nikto ho nepoznal. No mňa zasiahol amorov šíp (neviem či jeho). Postupne som zistila, že sa volá Majo a robí si civilku v seminári (kuchár).
No nebudem to tu rozpisovať celé, asi rok som ho naháňala. Potom som ho pozvala na kamarátkinu oslavu. Prišiel. Pri odchode, padla pusa A tam naša láska skončila.... Lebo som dosiahla, čo som chcela, a už ma nezaujímal....
Tak som to cítila, mohol sa chlapec čudovať, kam som zmizla....
Možno to bude znieť čudne najmä oveľa mladším ročníkom, že mi stačila pusa, ale dievčence o nič som neprišla.... Vynahradila so si to neskôr