Mala som krásnych šestnásť. Hlavu plnú predsavzatí do dospelosti,sny najivnej pubertiačky čo si myslí, že svet je gombička a svoj osud má pevne vo svojich rukách. Na očiach rúžové okuliare, na tváry jemnučký rúžový panennský makeup a v hlave tie najtajnejšie sny.
Na internáete som sa delila o izbu s ďalšími tromi rovesníčkami. Ja neskúsené dievča s kopaníc a oni skúsené baby z veľkomiest, ktoré už mali čo-to za sebou.Ich pravideľné nočné rozhovory o chlapcoch a sexe som počúvala s nastraženými ušami a čudovala sa, že ja som ešte také niečo nezažila. Veď ja som sa ešte poriadne ani nebozkávala.Myslím taký ten naozajstný francuzák pri ktorom sa vám podľamujú nohy a srdce ide vyskočiť z hrude.Chcela som to zažiť, veľmi som chcela. Tak strašne som im závidela ich krásne zážitky a oni rozprávali a rozprávali.
Napokon si kámošky povedali, že ma aj s niekym zoznámia. Tak sa začalo mimo školy a internátu. Pár nočných útekov, z ktorých sme sa nadránom vracali v sprievode mestkej polície a nejaké to bozkávanie sa aj udialo. Ale nohy sa mi teda nepodlamovali, ani pri jednom.Boli aj dvaja spolužiaci ktorý mali záujem, no tých som si zasa nevšímala ja.Až raz.
Volal sa Michal a bol o rok mladší.Pre mňa dobrý kamarát- ja pre neho láskou jeho života o čom som však nemala ani tušenia. Srandovali sme spolu, chodili na preteky, páčili sa nám tie isté kone....Nie! Jemu sa páčili kone, aké sa páčili mne.Brala som ho ako priateľa. Nevyjadroval sa o svojich citoch a ja som nič netušila.Keďže vyrastal pri koňoch a ja som vlastne nástupom do školy, bola začiatočník, veľa ma naučil. Prišlo leto a s ním aj povinná dvojtýždňová prax na škole. Milovala som tie slnečné týždne jazdenia a voľnosti,oddychu od školy a nádherné vychádzky okolo Váhu. Prax so mnou si zariadil aj Michal.
Boli to najkrajšie prázdniny, aké som mohla zažiť. Ale aj najsmutnejšie.
Chodili sme spolu na prechádzky,obdivovali okolie. Často sme si len tak sadli na blízky most a mávali sme autám. Strašne sme sa na tom zabávali. každé ráno mi v blízkej pekárni kúpil môje obľúbené škoricové osie hniezdo.Blížil sa koniec druhého týždňa a ja som sa mala do konca prázdnin vrátiť domov. Bola streda. Ráno som jazdila na jazdiarni a kámoška mi priniesla lístok. Vraj od Michala. Bolo na ňom, že ma po obede čaká na pred internátom a pozýva ma na zmrzlinu.
Zrazu som cítila, že sa musím pekne obliecť a učesať. Došlo mi, že sa na neho veľmi teším. Zmrzlina chutila lepšie ako obvykle, hoci som mala zasa tú istú snáď po stý krát.Bola sladšia a s jeho úsmevom ešte lahodnejšia. Nepovedal však nič a ani nemusel. Vedela som čo cíti a on vedel čo cítim ja. Z priateľstva vznikla krásne čistá láska.Bozk ktorý som dostala večer pred internátom bol ten pravý. Ten, ktorý cítite iba pri niekom koho milujete.Celú noc som nemohla spať. Myslela som na neho a vedela som, že on myslí na mňa.
Ráno som mala poslednú jazdu.Sústredila som sa na jazdu a vôbec som si neuvedomila že spolužiačky si niečo šepkajú. Zrazu pribehol nejaký chlapec za naším majstrom a niečo mu povedal. Majster nás zastavila a slová, ktoré vyriekol sú tie najhoršie a najťažšie aké som počula. Michlal sa večer vracal po tme domov a vyliezol na zábradlie mosta. Balansoval po ňom.Zastavovali sa pri ňom autá a ľudia na neho volali, aby zliezol.No on sa iba smial a šiel ďalej. Každý si myslel, že chce spáchať samovraždu ale iba ja som vedela, že to nebola pravda. Blázonko jeden. Bola tak šťastný, že si to riziko vôbec nepripúšťal. Noha sa mu šmykla a on letel z mosta rovno do Váhu. Podľa zranení zrejme narazil do piliera a to mu zlomilo väz.Zomrel šťastný no mňa nešťastnú tu pri tom nechal.
Pred očami sa mi často vynárajú scény, keď sme s koňmi plávali vo Váhu, keď sme si tváre mazali zmrzlinou či keď ma dobiehal ráno s čerstvým ešte teplým osím hniezdom.Dodnes milujem osie hniezda.Často si ich kupujem, no tú chuť tých pravých škoricových, z lásky darovaných, už nikdy nepocítim.
Miško myslím na teba často a navždy zostaneš v mojom srdiečku, ako moja veľká letná láska.(brokenheart)
manny
rozplakala si ma...naaadhernyy ale strasne smutnyy priibeh akyy piise len saam zivot...
muselo to byt pre teba tazkee...(brokenheart)
Veru smutne...
(brokenheart)
ach, keby to tak smutne nekoncilo, tak ti poviem, ze ja som v 16-tich zazila prvy francuzak, pri ktorom sa mi podlamovali kolena a slo mi srdce vyskocit z hrude. ale preto, lebo som sa dusila. on bol australcan a ja som si v zufalstve nemohla spomenut ako sa po anglicky povie "staci". ani my sme sa po nom viac nevideli, ale takto smutne to neskoncilo.
Chcela som o tomto napísať už dávno, len som sa nemohla k tomu odhodlať. Ale Kamilka ma inšpirovala s tou súťažou a tak to zo mňa vyliezlo. Ďakujem kočky.Bolo to krásne ale taký koniec neprajem zažiť nikomu.
Manny
J. Prévert Tá láska
Tá láska
Taká prudká
Taká krehká
Taká nežná
Taká zúfalá....
Manny slzičky mi stekajú po tvári.Prežila si nádherný a zároveň velmi smutný pribeh nevinnej lásky.Asi to bol osud ked sa to tak tragicky skončilo.Niečo podobné som prežila aj ja v 15 ale nebol to môj prvý bozk.Tajne sme sa schovavali po pivnici.Začalo sa to tak on choval vtakov andulky a choval ich vo svojej pivnici.Tam som prvý krát stratila nad sebou kontrolu nohy sa mi podlomili a už som padala do neznáma bolo to nádherné.Zalúbila som sa na prvý pohľad.On ked dospel odišiel do zahraničia kde zahynul pri dopravnej nehode
.
Ach moja
Keď sa to tak vezme chcela by som ešte prežiť takú nevinnú lásku a čo vy Dievčence???

manny


Eva
manny, tak krásne, tak dojímavé, a tak smutné

Brr, naskakuju mi zomomriavky,to sa naozaj stalo alebo je to pribeh do sutaze? Kedze spominas sutaz, nie som si ista.
mischel, do súťaže sú zaradené skutočné príbehy, predpokladám. Vymýšľať môžem zamilované romániky, ale smrť môjho priateľa by som si asi nevymyslela.
Myslela som že ma Kamilka pohnala k napísaniu tohto môjho príbehu, keď vyhlásila tú súťaž. Chcela by som pomôcť možno nejakému ďalšiemu Miškovi, ktorý nemá na to, aby sa dostal do tábora.
Jaaaj prepac, mne sa niekedy nepodari precitat si suvisiace okolnosti a opytat sa je pohodlnejsie.No nechcela by som tym prejst, je mi to moc luto, hlavne preto ze bol taky mlady a zivot mal pred sebou.mozem sa ta spytat ako si sa s tym vyrovnala?
Ako? no bola som mladá 16 nie je vek na celoživotné trápenie, ale asi dva roky mi trvalo, kým som si k sebe pustila ďalšieho chlapa. Nie pre to, že by som nechcela, alebo, že by sa mi žiadny nepáčil. Ale skôr pre to, že som každého porovnávala zrovna z Michalom.A to bolo zlé. Žiadny nebol taký ako on.Taký milučký a nežný, taký ešte pubertiačik. Kto vie čo by z neho vyrástlo. Ale verím, že naozaj dobrý a citlivý chlap. A máš pravdu, je to zlé, bol mladý a mal život pred sebou. Možno by už dnes mal rodinu, deti a bol by šťastný.Takto iba ľudom, čo ho poznali zostali iba krásne spomienky na super chalana.
Ježiš, chlpy mi z teba stoja všade. Miláčik toto je vysoká latka - takýto príbeh a takto napísaný. Ešteže sa losuje výherca
.

A teraz viac z teba začínam chápať. A aj z tvojho života.
manny
.....hladam slova
......napisane zo
a ja dakujem,ze si nam dovolila opat don nahliadnut

takto to preložili? - lebo originál je tuším "detto"
ano adus...pouzila som to praakrat..
detto...
.....aleee jasne ze detto
....no ale ja som to povedala v ceskom dabingu
no jó, tak promiň
No, neviem, čo napísať,tak krásne a tak bolestivé.Ale aj o tom je tá láska.

to nie takto sa to skoncit nemalo...chudak chlapec..chudak monci...ach jaj
Smutné
.Škoda,že to takto skončilo,mohla to byť láska na celý život.
Veľmi pekne si to napísala.
Také smutné manny

Uff, toto ma dojalo (brokenheart)
moooooooooooooooooooooooja
(brokenheart)
Ty poznáš tu pekáreň zlatko že? Vravela si že už ani tá tam nie je. Zrušili ju
Manny,
.
tak toto je silna kava aj pre mna. fakt moc smutne.