Osudové stretnutie

Život sa s nami zahráva a niekedy máme pocit, že sme ako tie kocky od "Človeče nehnevaj sa". Takýto pocit ma premkol, keď som sa ako 51 ročná ocitla v stave
" rozvedeno-vdovský". Jedno nevydarené manželstvo a to druhé ukončené predčasným úmrtím manžela.
Deti samostatné žijúce v inom meste a ja sama samučičká. Venovala som sa
svojim koníčkom, začala som navštevovať Univerzitu tretieho veku, s priateľkami som chodievala do divadla, na túry, a však večer keď som za sebou zavrela dvere svojho bytu, padla na mňa úzkosť, smútok..... Takýto
stav trval skoro dva roky......
Až raz v piatok som otvorila stránky jedného regionálneho denníka a v inzertnej časti bolo uverejnené: "Zoznamovacia agentúra XXXYYY uskutoční
zoznamovací večierok pre osamelých" - zhlboka som sa nadýchla a zavolala som
na telefónne číslo, ktoré tam bolo súčasne uvedené, a v nedeľu som sa tohto stretnutia zúčastnila. Bola tam prevaha žien a keďže prítomní muži - "nic moc", zaevidovala som sa za určitý poplatok v agentúre, že hľadám
kamaráta do pohody aj nepohody, uviedla som svoje záujmy a záľuby a taktiež kritéria,
ktoré mal spĺňať "nádejný kamarát". Prešlo pár dní a mne sa začali ozývať
páni rôzneho veku, sociálneho pôvodu, avšak ani jeden ma z nich neupútal.
Začala som sa zmierovať so skutočnosťou, že som príliš náročná pri výbere,
a tak že ostanem bez kamaráta.
Asi po troch mesiacoch sa mi ozval pán - no čo vám poviem....farba jeho
hlasu, kultivované vyjadrovanie ma hneď upútali. Stretli sme sa hneď druhý
deň a ja som mala po dvoch hodinách pocit, že sa poznáme aspoň 15 rokov.
Jeho citlivý prístup, kultivované správanie a poznanie, že je vhodný do
pohody aj do nepohody časom prerástol do hlbšieho citu. Naše spoločné
záľuby, zmysel pre humor nás spájali, a tak sme po určitom čase začali žiť
len tak "na divoko".
A keďže v kritériách obstál skoro vo všetko na 100 % tak po dvoch rokoch sme
sa zosobášili, čiže tretikrát som sa vydávala ako 55 ročná.
Môj život sa zásadne zmenil, v manželovi som získala skvelého kamaráta,
zodpovedného a skvelého partnera a nežného milenca.
Som šťastná a zamilovaná, ale hlavne milovaná. Manžel 65 ročný
zachovalý športovec, mladíckeho ducha je na dôchodku a všemožne mi
pomáha vo všetkom - nakoľko ja onedlho 63 ročná dôchodkyňa som ešte
pracovne činná. Tešíme sa z každého dňa, sme si oporou v zdraví i v chorobe.
A prečo to vlastne píšem???... Dnes je tomu práve 10 rokov, keď sme sa spoznali.
Včera ma môj drahý pozval na slávnostný obed a večer pri poháriku červeného vínka sme spomínali na chvíle, kedy sme sa spoznávali a pociťovali také to
"motýlie" šteklenie v brušku. A čo na záver dodať, my neoslavujeme sviatok Valentína - ja viem je to sviatok zamilovaných, ale my sme do seba zamilovaní
každý deň. Veď láska kvitne v každom veku?!.........