Miruška,cítim s tebou,a čo ma tak napadá,skús sa viac zamerať na seba a bábätko,viem že práve v tomto krásnom období potrebuješ niekoho s kým sa môžeš podeliť o radosti a "starosti",ale obávam sa že výčitkami a nátlakom vyvoláš u muža presne opačný efekt...muži sú proste inak nastavený 
,vela oddychuj,relaxuj a možno ked uvidí tú pohodu a klud doma bude sa tam omnoho viac tešiť ako inokedy...S tým alkoholom to je ťažšie,pokús sa mu jemne a nežne /tak ako to len ženy vedia 
/naznačiť,že jeho chrápanie a "smrad" ťa obťažuje a vadí ti,samozrejme musíš ale vystihnúť ten správny okamih aby ho to ešte viac "nepodráždilo"...Na psychiatra to určite nie je,si len možno viac precitlivelá aj ohladom stavu v ktorom si.A pamätaj nikto ti "neprinesie" dobrú náladu a pokoj pokial sa ti tak "nenastavíš" aby si si to začala užívať /myslím tehotenstvo/ a vyhýbaj sa "zlým vplyvom",nenechaj si znepríjemniť toto krásne a jedinečné obdobie 
...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
všetko najlepšie a najkrajšie dcérke a úsmev na Tvoju tvár
ahojte,len tak nahodou som objavila tuto stranku,a mozem povedat, ze som aspon prestala plakat.som v siedmom mesiaci a potrebujem radu.mame s manzelom krizu,a ja neviem ako dalej.sme spolu 6 rokov,mame krasnu a sikovnu 4-rocnu dceru.stale sa hadame.musim povedat, ze hadku uz zacinam vacsinou ja,lebo mam pocit, ze sa velmi malo venuje dcere a mne. mava pracovne akcie v diskotekovych baroch takmer kazdy vikend.ale vacsinou to spoji aj so zabavou a opije sa s kamosmi.potom chrape a samozrejme pachne.a ked sa aj nejaka akcia zrusi, tak zostane s kamosmi aj tak vonku. vravi, ze ved my aj tak vtedy spime a ze kludne si mozem chodit aj ja, ved ma nedrzi a on postrazi dceru, ked budem prec.ale ja nemam uz v mojom stave ani chut,ani energiu este po praci niekam chodit,som rada,ze som s dcerou aspon vecer.uz sa hadame aj pred nou.velmi ma to mrzi.vsetko ma hned rozlutosti a ked si predstavim,ze o chvilu tu bude s nami dalsi mrnus,a ze obe deti potrebuju hlavne pohodovu mamu, tak mi je nanic.casto placem a mozno potrebujem aj psychiatra,ja uz neviem.kamoskam sa to hanbim povedat a mama je prilis zaujata a drzi len so mnou...tak som sa aspon trosku vyrozpravala,aj ked mam pocit, ze by bolo este o com...