Sklamanie z pohlavia dieťaťa, Tehotenstvo, Diskusie

Rozumiem tomu, že môžeš mať takéto pocity, neodsudzujem, lebo je za tým zrejme veľa, ale bez debaty, odporúčam návštevu psychológa čím skôr, tým lepiše, lebo s bábätkom to bude náročnejšie, okrem iného. To znamená, že už teraz vníma tvoje pocity ... Jedna vec je teraz tvoje trápenie, umocnené aj tehotenskými hormónmi, aj traumami z minulosti, ale keď to takto ostane, môžeš sa ešte dlhé roky trápiť, napríklad s nezvládnuteľnou povahou chlapčeka, ktorá môže byť (nemusí) podmienená tvojim odmietaním. Psychológ by ti mohol pomôcť preneisť sa cez traumy, ktoré máš z mužského pohlavia, ale aj vypustiť všetko to zúfalstvo, ktoré teraz pociťuješ. Veľmi držím palce, aby si našla cestu k radostnejšiemu bytiue seba a dieťaťka, ale bez pomoci odborníka to asi pôjde len veľmi ťažko? Neviem, to je môj názor a k psychologičke som chodila dlhé roky ..., takže viem o čom píšem.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

S tým sa dá iba súhlasiť, čo najrýchlejšie pohľadaj psychológa. V záujme všetkých.

Krajné riešenie je vždy adopcia. Nebola by si v tom sama.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Nad adopciou nerozmýšľam... aj keď radšej by som nemala žiadne dieťatko ako chlapca, už si ho necháme keď je na ceste... len sa s tým nedokážem zmieriť život ma trestá

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

A len upozorňujem, aj keď nerada, lebo nechcem staršiť, ale popôrodné hormóny, môžu (nemusia) byť ešte horšie. Aj preto treba situáciu riešiť čím skôr.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ďakujem, budem to teda riešiť s psychológom... je to pre mňa hrozné obdobie, nikto ma nepochopil

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Vieš, organizmus a prežívanie každého jednotlivca je tak zložité, že sa nedá čudovať ničomu. A naviac, keď do toho prídu tehotenské hormóny, tak hrôza pomyslieť. Nehovoriac o laktačných záležitostiach po pôrode.

Takže ja mám pocit, že chápeme úplne presne. Ja si napríklad spomínam, keď som sedela tehotná a nariakala, aké všetky možné ťažkosti čakajú na naše dieťa a kto to bude všetko znášať. Ani som netušíla, čo to bude.

Možno je práve toto pre teba príležitosť, ako sa popasovať so všetkými démonmi tvojej minulosti, so všetkými krivdami. Možno práve toto dieťa ti má niečo ukázať. Niečo, čo ťa posunie v tvojom živote ďalej. A práve preto je to chlapec, aby to dokázal ustáť. A sprevádzať ťa.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja dúfam, že máš pravdu, že to bude možno on čo ma posunie ďalej od starého života.

Najťažšie je na to zabudnúť... zabudnúť na minulosť aj na reakcie rodiny keď sa dozvedeli že to bude chlapec...

Veľmi chcem aby sa to zlepšilo, aby som sa tešila na jeho príchod, aby som sa starala o neho s láskou... dúfam, že to príde. A radšej nech je to s pomocou psychológa ako vôbec...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Každá sme iná. A vôbec nie je pravda, že každá sa na príchod dieťaťa teší. A že jediné, čo cíti po príchode dieťaťa je láska, nekonečná, večná.

U mna vôbec neprišlo k žiadnemu prevaleniu citov. Pamätám si, že moja spolubývajúca v pôrodnici hneď od prvého dňa bola ťuťuli muťuli k bábätku. Ja som také nedokázala. A myslela som si, že som chybná.

Dnes viem, že každý z nás sa prejavuje inak, každý z nás je iná osobnosť. U niekoho city prepuknú okamžite, niekto funguje iba aby zabezpečil vonkajšie potreby.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Zabudnut na minulost sa neda - treba sa s nou vyrovnat, zmierit. Aj tomu moze pomoct psycholog.

Drzim palce , aby si to Ty aj s tym malym drobcom uspesne zvladla .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Rozumiem tomu, že je to pre teba hrozné obdobie, len predpokladám, že hľadáš cestu z neho von, aby lepšie bolo. Zázraky sa neudejú zo dňa na deň, ale verím, že môže byť lepšie. Možno to prejde samo pri pohľade na malého nevinného človiečika, ale nočné mory v tvojej hlave zostanú, a možno buchnú inokedy, teraz je ten čas, skúsiť sa s nimi popasovať ... Držím palce.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Hľadám cestu, život bol nespravodlivý a keď som otehotnela ani neprichádzalo do úvahy, že to bude chlapec... ani len v najmenšej myšlienke ma to nenapadlo a potom prišiel šok, ktorý asi naozaj sama neprekonám nechcem aby trpel kvôli mojím problémom ten malý ale ďakujem, dúfam že to prekonám...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Toto je zlé a sama si neporadiš, vyhľadaj pomoc aj psychiatra ak treba, nie je to žiadna hanba a tiež ťa nikto nemá právo za také odsudzovať.

Ako píše Kamila môže to byť aj horšie aj ked je pravda že sa to môže zmeniť k lepšiemu po pôrode, tiež poznám mnoho mamičiek ktorým nevyšlo pohlavie tak ako im lekár hovoril.

To že tebe muži ubližili ešte neznamená že taký bude aj ten malý človiečik len nesmieš prenášať nenávisť na neho a preto ta odborná pomoc je tak veľmi dôležitá.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Budem hľadať pomoc určite. Nechcem nenávisť prenášať na ešte nenarodené bábätko, no nerobím to naschvál. Chcela by som sa tešiť, skúšam to, no nejde mi to... doteraz som milovala detské obchody, teraz ich nemôžem ani vidieť. Dúfam, že odborník mi pomôže

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

keď som otehotnela, mne bolo jedno, či to bude chlapec, alebo dievča. Len nech je to zdravé. Muž chcel chlapca, stále iba o tom rozprával. Tak nejako namotal aj mňa. Išla som na sono a že dievča. No poviem ti, normálne (teraz tomu nechápem) som preplakala pár dní, čo som bola tak sklamaná. Potom som sa s tým zmierila. Keď sa narodila dcéra tak od prvého okamihu by som ju nevymenila za nič na svete. Dokonca keď som chcela viac detí tak som hovorla, že len baby, chalana nie. Ale chápem ťa. Neviem, či to robili hormóny ale tiež som bola mimo z toho.Ale ty si na tom asi ešte horšie, tak odporúčam toho psychológa. A držím palce, nech všetko dobre dopadne