Neviem, či ťa poteším,my tu rozoberáme polaktačnú demenciu aj 10 rokov po kojení.
Ja som počas posledného tehotenstva, rozprávala neuveriteľné hlúposti, viac ako inokedy. Namiesto snehuliaka som povedala Mikuláš, z piatku bola streda, namiesto vety „Ja tam nevyšľapem pešo“, vyšlo zo mňa „ Ja tam nevypašem šľapo“ a pod.
Pravda po porode to bude este horsie
bude len horšie. už isty čas sa u nas opakuje pred odchodom jeden a ten isty dialog:
Manžel: nezabudli sme na niečo?
Ja: ty si tu, ja som tu, detí mame plne auto, tak hadam mozeme ist.
On sa viac nepyta a uz ani nevycita, ked zabudnem kluce, mobil, vlastne topanky na navsteve
... proste ja aj tak prirodzene roztrzita, a pri kazdom dietati sa to len vystupnovalo. 
jeeeej, to sa dobre cita. 
takze nie som jedina 
posledne tyzdne sama seba prekvapujem. Umyvala som si zuby a ked som odisla s kupelne, vodu som nechala tiect. Kluce zabudam pravidelne. Dnes nemam so sebou mobil Ked odchadzam z domu, vzdy pre istotu skontrolujem plyn, kurenie, svetla, ci niektore neostalo zapnute, atd. V poslednu dobu si uz totiz nemozem doverovat. Zdalo sami ze sa to nejak podozrivo stupnuje s pribudajucimi tyzdnami tehotenstva, ale az vase zazitky ma utvrdili, ze nie som idiot od narodenia, ale len od pocatia Tak si drzme palce 
Ahoj dievčence chcem sa opýtať či sa niekedy skončí tá tehotenská zábudlivosť, alebo mám očakávať, že ma to raz bude stáť život???
Ono drobné zabúdanie sa dá prejsť, ale čo som vyviedla minule mi môj manžel ešte stále pripomína . Boli sme v meste /môj výjazd na hodinku po meste po celom týždni ležania doma/ a trošku sme sa zdržali, ja šikovná som sa ráno nenajedla a ani som si zo sebou nezobrala nič na zahriznutie a ani na pitie /skátka teliatko/ˇa keďže bolo horúco, tak som nič zo stánku jesť nechcela. Keď sme prišli domov, tak som už skoro od hladu odpadávala rýchlo som zjedla šalát s pečivom. Keďže som mala v pláne piecť mäso s kapustou, čo zrovna nie je minútka, tak som si povedala, že kým sa to uvarí a budeme môcť obedovať, tak si zohrejem polievku, ktorá zostala z predhádzajúceho dňa. Krásne som si ju dala zohriať. Už som pekne poctivo zase ležala v posteli, nech sa nášmu drobčekovi nič nestane a hovorím si v duch :"prečo som stále taká hladná, ve&´d som už zjedla aj tanier hustej polievky, musím vydržať kým sa upečie mäso."
Tak som krásne hodinku čakala kým sa dopieklo mäsko a dodusila kapustička. Môj milovaný manžel išiel dať zohriať do mikrovlnky knedlu, keď na mňa kričí z kuchyne, "ty si kedy zjedla tú polievku" a ja z vážnou tvárou odpovedám: "ešte pred hodinku, ale som stále nejaká hladná" na to prišla z kuchyne odpoveď "no to neviem, lebo tú polievku máš stále v mikrovlnke a už aj znovu vychladla!!"
No a odvtedy mi pripomína, aby som naše dieťatko ani seba nemučila hladom, lebo nie len že sa nenajem, ale si ešte vsugerujem, že nemôžem byť hladná, lebo som už jedla.
Skončí toto niekedy, alebo ma čakajú ešte veselšie prekvapenia?! (teraz sme totiž iba v 20 t. takže ešte polovia tehotenstva je predomnou" - Bože čo ma ešte čaká ???
Máte aj vy nejaké takéto zážitky z tehotenstva?