Ta so mnou ťažko. Súťaž som si ozaj užila, ale stále pečiem systémom hurá, teda vysoko experimentálne.
Ale teda zajtra Silvester a ja ozaj neviem, čo mám upiecť. Fakt to prestáva byť zábavné, keď nemôžem nič mliečne použiť, ani lepok a pri histaminovej deve ani čokoládu a potom pozriem , že 200 g cukru tam nedám ..., som dosť zúfala. A keď sa spýtam zvyšku rodiny, že čo im mám upiecť, teda aj také, čo ja nemôžem, ta sa dozviem, že bábovku, ktorú pečiem každý druhý víkend, posledne viac na plechu.
Inak počas sviatkov bola u nás bitka o rolády, ja som si svoju natrela orieškovou nutelou, nejakou bio, mlieko tam vraj nebolo. 
Aká dobrá bola, tuším si spravím zas a natriem marhuľovým džemom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pri vianočnom pečení som sa prichytila, že normálne uvažujem o tom, čo robím, ako by som bola v súťaži. Teda len v mojej fantázii. Lebo na také výkony ja nemám. Ale už pri surovinách som uvažovala. Skúšala. Aj sa podarilo. Teda, niečo aj nepodarilo, ale tak t o v živote chodí.
Čo ma najviac dostalo, že zo súťaže si zobrala dobré rady aj moja mama. Normálne sa ktorýmsi receptom, teda postupom inšpirovala. A vymenila doteraz zaužívaný spôsob. Dokonca sa jej to páčilo tak, že si dala tú robotu a opravila postup aj vo svojej písanke, kde si svoje receptové poklady zapisuje desiatky rokov.
Čítam teraz také ľahšie knihy. Aktuálne je to Pekáreň v Brooklyne. A zrazu čítam, že sa hlavné hrdinky inšpirovali tortou, ktorú videli v súťaži Pečie celá krajina. A inšpirácie hľadali aj na pinterese. Mám v knihách zo súčastnosti veľmi rada, keď sú tam detaily, ktoré poznám. Nejak mám potom pocit, že mi je ten príbeh bližší.