Poznám 
A to prosím sa jedná iba o šírku zlatého pásika okolo okraja. Dva taniere máme s jemným pásikom asi 0,5mm. A jeden je hrubý asi 2mm. Čo sa vždy navymýšľam, aby som ani omylom nedostala ten jeden z hrubším pásikom 
A kvetinkovanú sadu od svadby sm už vyložila do pivnice. Už som kdesi spomínala, že ja nemôžem ani spať v kvetinkovej posteli. Tak tanier fakt ani omylom.....
Si s tými "sovkami" začala. V piatok som našla kdesi že u nás je sociálny šatník. A včera som pokukovala po takých uterákoch a návliečkach (fungl nové! nepoužité!!!) - čo som dostala "do výbavy", že ako by som ich vyexpedovala z bytu preč.
Ako nič im neni, to len ja vymýšľam, že iné chcem. A zas ľúto mi je to len tak do kontajnera dať - i keď kontajnera toho na šatstvo. Asi si kúpim nanuk a začnem to tam na tajňáša nosiť po kuse 
.
sovkom sa potešia u nás v nemocnici. Ale sociálny šatník je tiež fajn.
A ak sú taniere vhodné do mikrovlnky, tiež zoberu :)
Kedy ideš do Trenčína?
Dáme kávu, vrátim knihy, zabalím ti sovky ... taniere do mikrovlnky nepasujú ... budem čakať, že zas deti nejaký rozbijú .... alebo ja 
... absolútne nechtiac, samozrejme!!!
idem vytiahnut tie knihy a dočítať 
a taniere je niekedy dobré zveriť aj manželovi
Áno prosím. Mne káva chutí len z určitých, čaj len z určitých a ostatné sa môžu používať na vodu . Taniere detto - tie priesvitné hnedé mám aj ja, ale neľúbim ich - kľudne ti ich pošlem, ak ich do jesene nepobijem (nechtiac) - do nového budem nové chcieť (uvidíme, čo kasa povie).
Včera mi inak zhrmel jeden hrnčok na zem, i rozbil sa na márnu padrť a ja som sa tak kukla do skrinečky a zistila, že mám už len jeden - a zrovna z toho kávu ľúbim piť. Asi ju prestanem si doma variť potom ak aj ten posledný sa rozbije, alebo čo .
Svadobné "sviatočne" tanierky máme inak aj my - len na Vianoce vyťahujem. Ale tiež by som si denne na ten zlatý pásik nenaložila.
Ako tie hnedé ja až tak nemusím, ale menšie zlo ako tie zvyšné. Hneď by som si kúpila obyčajnú čisto bielu sadu, ale čo s tými čo máme, jedine že začneme po sebe hádzať, abo ďalšiemu dieťatu zabalím do výbavy Určite sa poteši.
Vypni umývačku a zavolaj Tinku riad umývať . Sem tam jej možno nejaký padne. Našim chalanom tak padajú pri utieraní. Joj a jeden odkvapkávač riadu mám - strašne blbá kúpa - malý, tanierky sa prevracajú v ňom a potom občas aj na zem zletia. Už som ho aj vyhodiť chcela - ale ešte vydržím, ešte tam pol sady tých tanierov je .
Milujem staré taniere so vzormi a tak, takže aj ja som potom chcela byť za modernú a kúpila som si v tom čase predraženú hnedú obedovú súpravu, nikdy som nepoužila šálky ani poháre, pre mňa boli hrozné a nevedela som sa z nich napiť takže tie som darovala. Teraz som stále v štádiu že mám rôzne taniere po dva tri kusy ale hnedá čo sa mi najmenej páči je stále celá. Divilas om sa že som nabrala švagrovi raz do keramických ktoré som dostala na 50 ale tam su taniere dosť veľké a on začal že kto to kedy videl dávať také taniere, ale mne sa to páči ale už dávam návšteve tie hnedé menšie ako zbytok. Mám rada tanier s cibuľovým vzorom teda nepravým - henrieta čo mám po Mirkovej mame, veľmi mi vyhovuje taký tvar hlbokého taniera. Takže mne to osobne ani len trochu nevadí a uvedomujem si že si taniere vyberám ak sú už nie použité ale ja tie kvietkované a iné vzorované.
Počkaj, aj ty máš tú hnedú priesvitnú obedovú súpravu?
Si mi pripomenula - tie poháre a šálky tam fakt boli. Tie sme darovali ďalej tuším.
Nuž moja ja si to pamätám ako by to bolo dnes. Začali burzy tie vietnamske a išli sme 1990 v decembri na tu burzu nedeľnú a tam predaval čech tieto súpravy boli v ružovej a hnedeh farbe po 4500 korún, ja som bola taká rada že som zjednala na 3800 a ešte mi ju doviezol aj domov no a tak som sa stala majiteľkou niečoho čo ja nemôžem nazvať krásne ale tie sú také pevne že nie a nie rozbiť aj ked padol na zem.
Asi založíme klub dymovej hnedej súpravy. Zatiaľ vedieš, čo sa nadobudnutia týka
tie hnede priesvitne sme mali hadam vsetci :-D
jo a este hrnce z Polska, aj tie boli skoro v kazdej domacnosti, darmo, v 90. rokoch to proste frcalo :)
áno áno aj hrnce mám no a mne stačilo že mi povedal že je to francúzske tvrdené sklo a čo ja viem a ja som v tu chvíľu verila že ak to majú vo Francúzsku tak to musí byť dobré a moderné. Zlaté naivné časy, kedy ešte každy mal ušetrené peniaze a potom sme pokupovali takéto veci, ja aj predražené chladničky aj pre dcéru aj seba a práčky.
aj ja mám takú úchylku. Hnedú súpravu čo tu spomínate, je podľa môjho videnia, asi taká priesvitná, škaredá....ja som ju volala dymová. Tiež som podľahla ošiaľu a zadovážila som si ju a postupne dokúpila aj kávovú súpravu, čajové šálky, poháre, misky na kompót aj väčšie misky - no fakt neviem načo?! Používala som ju minimálne a nedávno pri sťahovaní som ju akože "stratila" . Mám rôzne súpravy - kvietkové aj bez kvietkov, s pásikom aj bez pásika, s bodkami.....ale najradšej mám bielu Constance po babičke - nie je už úplná - zostala sada už len pre jedného - teda výsostne pre mňa Zistila som však, že mi ani tak nevadia vzory, ako to, že všetky taniere v súprave sú rovnaké. Vždy siahnem po tanieri, ktorý je len jeden....nech je akýkoľvek - s výnimkou dymového!
A ešte príbory sú kapitola sama o sebe. Neznášam placaté široké polievkové lyžice - ja musím mať špicatú - min. takúto https://eshop.tescoma.sk/polievkova-lyzica-classic
A toto je už iná úchylka - môj prvý vlastný detský príborik putuje so mnou a do dnes používam - detskou lyžičkou na polievočku papám občas napr. zmrzku, puding, kašičku, nožíkom si natieram hrianky a vidličku mám občas na zákusok.....ale pssst nikomu nepovedzte
Áno, áno ... dymová, to je ona 
.
Add lyžice ... včera som sa normálne urazila. Také krásne (pre mňa) placaté, širokorozchodné, pevné, hutné lyžičky lyžičky som kúpila, reku IDEÁLNE na puding, a také tie väčšie veci. A môj chlap - no to je hnusná lyžička. 
A čo sa týka detského príboru - jogurt a vločky jem ráno zásadne plastovou lyžičkou s medvedíkom, čo moje deti mali ... ešte taký jeden príborík s úsmevčekmi máme - ešte tak tú lyžičku viem sem tam použič, keď medveďovú neviem nájsť a nožík na sladké nátierky a džemy, arašidové maslo prípadne. Takže totok chápem. Ale psssst.
Ked sme pri lyzickach, u nas odkedy mame vdaka BB keksom, ktore mali volakedy v krabiciach pribalene lyzicky s dlhou ruckou, uz uplne ignorujeme klasicke lyzicky. Este drahy zvladne klasiku, ostatni s obycajnymi odmietame jest. Vsak tie s dlhou "ruckou" su ake uzasne, preco to nie je standard?
No vidíš, tak také viem zvládnuť zas ja jedine, ak sa používajú do hlbokých pohárov. Z misky by som s tým sa síce najedla, ale nebolo by to ono!
Kukuk, toto tu náhodou nie je reklama ??? Či je platená
jasne, aj ja mam svoje oblubene, z ktorých mi chuti viac ako z iných :)
mame rozne pekne salky, ale moj muz, ked sa osamostatnil, dostal okrem iného od mamy do vybavy salky, ktore mame dodnes, pijeme z nich LEN mlieko, aj deti su tak prirodzene naucene, nikomu by ani na um neprislo dat do nich nieco ine :-D , mame ich vsetkych 6 a mame k nim citovy vztah :)
nuz a cibulak - z toho zasadne LEN na Stedry den, to je ritual. Neviem si predstavit, ze by sme ho pouzili mimo sviatkov :)
Krásne hrnčeky, milujem tento typ hrnčekov. Moja dcéra sa na mňa hneva lebo ja som podľahla pred 10 rokmi čaru socialistických raňajkových hrnčekov, lenže samozrejme že mám asi 8 druhov po 2-3 kusy a ona si myslela že to preto že nemám krajšie a tak mi kúpila také no nič moc pre mňa, vysoké obyčajné a ja milujem tie rôzne zaoblenia a kvetinky no a zrejme som sa netvarila nadšene lebo sa ma spýtala či sa mi nepáčia. Nuž vravím - vieš že ja milujem ružičky a také veci to si mi radšej tie svoje čo nechceš mohla podarovať a tak nakoniec doniesla prekrásne ktoré mám naozaj rada, ale tiež nie celú súpravu. No mne to nevadi aj ked ona sa s tým nevie zmieriť a všetko by mi to najradšej vyhodila.
no, sme my za Monkovia
.... ujeté každá kúsok
Viete čo to o nás hovorí? -že sme osobnosti, výrazné a svojské
No a že neklamem o tých hrnčekoch tak tu je časť z hrnčekov ktoré konečne po toľkých rokoch naozaj používam aj ked sú už aj trošku načaté, je mi to ľúto že som raz do nemocnice podarovala asi 20 a teraz z takých vz
orov nemám, mala som si po jednom nechať doma ale to bolo v čase kedy som ich mala aj ja v krabici v pivnici.
Priznám sa hnedú dymovú obednú súpravu a hrnce z Poľska mám aj ja. Z obednej súpravy už nie sú poháre, taniere postupne "miznú".
Ale mám klasiku zdedenú po babke - cibuľový porcelán. Ešte nie nič zo súpravy rozbité, Len jedna šáločka prasknutá, aj to sa stalo babke. Priznám sa z tej súpravy sa jedáva raz ročne - na Štedrý deň.
Moja mama je dobrá s taniermi, Hore v linke má súpravu s kvetinkami, Dole (pri miskách) má odložené všelijaké taniere z rôznych súprav. Samozrejme používa tie, My ako skoro domáci tiež. Roky rozpráva, ako ich vyhodí...
Ale k téme. Samozrejme mám svoju šálku na kávu, inú na vodu a čaj.
Len ja mám skôr úchylku štipcovú, Na vyvesenom prádle musia byť rovnakej farby, Samozrejme aj ponožka so svojím párom musí mať rovnakú farbu...
S tými štipcami si ma úplne dostala. Mne je šuma fuk, aké štipce používam, rôzne druhy farby, hlavne aby držali.
Tak s tými štipcami nie si sama, tú úchylku má aj ja...jeden dru prádla =jedna šnúra=rovnaká farba štipcov...nie si náhodou "býk" ??? Ale sklenené súpravy hnedé,modré,dymové nemám ani som nikdy nemala. Vždy sa mi to zdalo veľmi neestetické na servírovanie a ak sa náhodou stalo, že ma na nich niekde ponukli nevedela som to zjesť...aj to je asi úchylka.
skoro som blíženec
ja to mám asi zdedené, píšem nižšie.
kusok vyssie pisem o cibulaku aj ja , zbierame ho od nasej svadby a jedávame z neho tiez len na Stedry den
nuz a o stipcovej uchylke som uz pocula od viacerych zien , mna nastastie nepostihla
Na štipcovú úchylku pozor!
Nemala som to, ale asi tak od minulej jesene sa to začalo prejavovať. Príznaky sú zatiaľ tak, že musí jeden kus aspoň na rovnakých visieť. A jeden druh kolíkov mám len na nohavice a sukne napr. Ako keď nevíde, tak s nimi aj ponožky zavesím, ale priznávam, že mám z toho potom vyrážku a normálne fyzické muky prežívam.
Upodozrievam, že centrum nákazy bola nanič mama, lebo tu sme to kedysi rozoberali a ja tak, však skúsim, čo to so mnou urobí a skús raz a už ťa to drží. 
Nesranduj, ze nanicmama ma take neblahe ucinky
ja si pamätám. že sa to tu rozoberalo. Mňa to aspoň ukludnilo, že nie som sama. Dúfam, že to nemá taký vplyv, ako píšeš, lebo z každej šálky po 2 (približne). Takže zachvíľu by som nemala z čoho kávu piť.
Štipce sú strašná úchylka Jedine kedy to prežijem je, keď vešám za tmy, vtedy dávam aspoň rovnaké odtiene...
Viem. že nie som sama, ja som to zdedila, po otcovi (ten nakazil aj mamu). Otec má už ťažší level, dokázal prevešať prádlo, ak ho niekto iný vyvesil s nesprávnymi štipcami.
eva m - práve preto, že si spomínala cibulák, tak ma to napadlo. Ja som ho zdedila. Strýko ho mame kupoval pred x rokmi u výrobcu.
Ešte mám jednu úchylku. Ja nemôžem spať s paplónom, ktorý ma hore zapínanie. Tj gombíky musia byť pri nohách. Dokonca chodím deťom prevracať paplóny - a tie to vôbec nevyžadujú...
Takže ja nemám šálky, ale štipce a paplón.
No prepáč, to je predsa samozrejmosť, že gombíky na paplóne MUSIA byť pri nohách!!!!!! To ani omylom nemôže byť inak
ja zisťujem, že som naozaj normálna
díky
a ja zistujem, ze som nenormalna , mam v pazi stipce a perinu mozem mat na sebe hocijako, gombíkmi hore - dolu , idem sa nad sebou zamysliet, co som to ja za gazdinu
(ale tak ja mam tiez svoje osobitosti, vsakano
)
SAMOZREJME že to inak NEJDE!!!
A učím to aj deti aj manžela a všetci majú zo mňa strašnú šou.
No ja som ako mladá mamina prešla všetkými fázami vešania prádla od rovnakých štipcov, po rovnaké farby cez rovnaké prádlo na jednej šnúre a pod. hovadiny. Myslím že to bolo z lásky k môjmu prvému bývaniu a chcela som všetkým ukazať a aj sebe aká som úžasná gazdinka. Našťastie nič také mi neostalo, ale zas vždy sa niečo iné nájde.
Tak ja idem s kožou na trh a nielenže sa priznám k dymovej súprave, ale ešte priznám aj to, že je starostlivo chránená, nakoľko je jediná kompletná , t.j. po 6 kusoch a to sa hodí, ak nás je čo i len o jedného viac pri slávnostnom obede. /To bude asi tou nerozbitnosťou, ktorá ju chráni pred mojimi grambľavými rukami /.
Ale mojou úchylkou je raňajšia káva, ktorú musím piť len z mojej /500ml !!!/ šálky. Môj muž ju volá kýbel a keď ju nedávno videla moja mamina, začala mať vážne obavy o moje srdce a po ruke mala pre istotu telefón, veď čo ak náhodou by ma vystrelo. Poobede mám šálku č.2 ktorá má len 400ml a to je tiež nepísaný zákon, že len z tej pijem poobedňajšiu kávu. Ja som schopná spustiť aj hádku, ak by mi manžel do inej chcel kávičku urobiť... a navyše aj lyžička musí byť tá moja. Nie je nijak zvláštna /teda pre mňa je/ a keď ju vidím niekomu inému v jogurte, pudingu, šálke, už mám tik .
A polievku cez týždeň zásadne jem z misky... neviem prečo, v nedeľu spolu s ostatnými z taniera, ale cez týždeň nie, to musí byť moja miska, ktorá je príbuzná rannej šálky. Pomóc, ja som Rainman...
Tuším to je akurát 23 rokov. Kolegovi prišla na návštevu sestra z Ameriky. Žila tam spústu rokov, dlhšie ako na Slovensku. Chystal sa slávnostný obed, tak sme vyberali rovnaké taniere. Aby aspoň plytký a hlboký bol rovnaký, aj keď na stole bol porcelán asi zo 4 sád. A ona nám to celé rozhádzala, lebo vraj to už nie je moderné, aby bol rovnaký tanier na polievku a druhé Ale je pravda, že za ostatné roky sa aj toto mohlo za morom zmeniť
No vidíš... a ja aby sa nikto necítil ukrátený a mali všetci rovnaké. Veď aj taký hlboký tanier nie je rovnako hlboký a plytké nie sú rovnako široké. Čo ak by sa niekto odul, že o dve lyžice polievky menej dostal alebo o lyžicu menej šalátu . Alebo to tí Američania potĺkli riady /ešte sa k nim tie dymové nerozbitné sady nedostali/ a nepriznajú sa, že majú problém dokúpiť, tak si to vyhlásili za trendy . Ale nie, žartujem, to len ja som ten "Rainman", musím to mať spravodlivo rovnaké pre všetkých, preto tá sada je pre mňa vykúpením.
sa rehocem ako koza toto je pekné ránko pri mojej kávičke a počítači, samozrejme že káva je v mojej kvetinkovej šálke a so správnou lyžičkou - ak tieto nemám umyté potom siahnem aj po inom.
O chvíľu máme skoro štvrťstoročné výročie svatby. A presne pred takou dobou sme dostali dve jedálenské sady tanierov, klasika biele s vačšimi ružami a druhú s nejakými ornamentami. Boli sme mladí chudobní, však také vždy treba, to sa porozbíja ....
Po 24 rokoch, ešte stále máme relatívne mnohopočetné pozostatky z týchto tanierov, však sme ešte mali aj nejaké iné sady, taku praobyčajnu hnedú sklenenú ... Rodina sme dosť veľká. Len ja už vydumujem ako "mescické decko". Som schopná jesť len z čisto hnedého skleneného taniera, abo mám jeden čisto biely, abo po kuse také podedené po babke, čo som si vypýtala na fotenie koláčkov, viď fotka. Ja si do tých dvoch čo mi nesedia vzory, jedlo nenaložím ...
Ako nejdem sa vyhovárať na darcov, bo aj ja sama som si také kúpila, že na veľké rodinné oslavy, a ozaj blbú farbu som vybrala .... Ponaučenie mladým na svdabe , treba peneži dávať.
Tat tak so mnou, dievčatá, máte ja vy podobné úchylky s taniermi, šálkami, či pohármi?