Život je ako bumerang, vždy nám vráti, čo si zaslúžime. Mne sa ušiel trest za to, že som vstúpila tam, kde nepatrím, na výsostnú pôdu chlapov a nie raz, ale tri krát. A ako pykám? Zavretá skoro trinásť rokov doma pri výchove detí, pri varení, praní a všetkom čo k tomu patrí, v klietke vyhradenej pre ženy. Vrátim sa však na začiatok, ako som sa vlastne previnila.
Na strednej škole sa mi páčila, samozrejme okrem poniektorých chlapcov, aj matematika
a fyzika. Nebola som natoľko nadaná aby som sa jej venovala vedecky, a učiť som nechcela ani za svet. A tak sa výber mojej vysokej školy zúžil na tie s technickým zameraním. Po jednoduchej vyradzovacej metóde mi ostala Elektrotechnická fakulta, odbor počítače. Možno by môj život dnes vyzeral inak, keby som sa na tie počítače dostala, ale nie, po sazke a športke, lebo naozaj neviem podľa čoho nás rozdeľovali na odbory, som skončila na silnoprúde.
Hneď na prvej letnej brigáde sme spolu s ostatnými dievčatami, zakopli o ukážkovú vzorku správného elektrikára. Mladý génius nám rozprával o svojich prácach, o tom ako navrhuje nový počítač a neviem, čo ešte, a my vyplašené prváčky sme si pripadali naozaj hlúpučké. Chlapec na nás chcel zapôsobiť, nepodarilo sa. Jeho protipól tvorili dvaja tiež nádejní elektrikári, súťažiaci o to, ktorí z nich zje viac horčice. Ani tí nezožali úspech.
Prvé prednášky odhalili krutú realitu, v našom zameraní nás bolo 11 dievčat a cca 100 chalanov. Asi by som mala jasať, taký výber, toľko možností. Nikdy som však nebola atraktívna, a ako som sa neskôr dozvedela, moje nízke sebavedomie pôsobilo na ostatných ako odmeranosť, asi preto žiadne zástupy pred mojou internátnou izbou nestáli. Prvý ročník som aj tak “preplakala” na prvou láskou a v druhom som sa strmhlav vrhla do nového vzťahu, v ktorom sa motám už dobrých 17 rokov, takže ostatní chlapci ma prestali zaujímať. No skoro, našlo sa aj zopár kamarátov.
Pri jednom víkendovom sústredení zo školy, som sa po niekoľkých pohároch vína dozvedela, že ak by som bola taká milá častejšie, nejakí obdivovatelia by sa aj našli. No ja som, teraz neviem, či našťastie, závislá na sladkom, takže som žiadne dilémy riešiť nemusela.
Školu som síce zvládala úspešne, aj internátny život stál za hriech, ale v závere ma už sprevádzala neskutočná depka. A čo myslíte ako sa rieši depresia z blbej školy a vzťahu ani s tebou ani zastreliť? No samozrejme to prvé dieťaťom a to druhé šťastnou svadbou, to je jedno v akom poradí. Po prvom dieťati prišlo plánované druhé, a potom zo samej lásky a ešte väčšej nudy tretie. Mala som postarané o zábavu na veľmi dlhú dobu.
Môjho druhého omylu som sa dopustila, keď som už bola mamou troch silných osobností vo veku 6, 4 a 0,5 roka. Dlho som snívala o práci vo fitnes centre. Podarilo sa, aspoň čiastočne. Môj marketing sa scvrkol na organizovanie squashových turnajov samozrejme pre mužov. Squash som hrávala rekreačne pár mesiacov, a robiť turnaje som sa učila za pochodu. Zaradiť 32 chlapov (aspoň na začiatku ich bolo toľko) do 8 skupín, na 4 kurty a potom do pavúkov, tak aby boli všetci spokojní, nebolo jednoduché. Zaujímavé však bolo sledovať dvoch kohútov na smetisku, prepáčte dvoch hráčov squashu na kurte. Prehrávať je umenie, niektorí to zvládali so cťou, iní s návalom rozhorčenia a nadávok. Niekedy som tŕpla či si chlapci neskočia po krku. Našťastie takých situácii nebolo veľa.
Hra najlepších bola výnimočná nielen tým, že bolo na čo pozerať, ale aj ako sa dokázali prispôsobiť slabším súperom. Chlapci hrávali po sedem zápasov, takže klobúk dole, koľko toho znesú. Ja som bola medzi mužmi nenápadná sivá myška, so svojou postavou skôr myš. Bez zábran predo mnou hodnotili dievčatá prechádzajúce popred kurty, cestou zo šatne do posilňovne. Svoje hlavy otáčali ako slnečnice za slnkom, za každou mladou čajou. Neviem čo si mysleli o mne, lepšie nevedieť.Mala som rada tieto turnaje, na jedno sobotňajšie popoludnie som ušla od každodenného stereotypu, vlastne si myslím, že výchova troch detí sa stereotypom ani nazvať nedá. Aj keď som si nebola istá, že tam patrím, relaxovala som.
Tretej chyby som sa dopustila, keď sme riešili možnosť kúpy väčšieho bytu, či stavby domu. Manžel chcel stále dom, aj ja som sa začala priklánať k tejto myšlienke, ale s podmienkou, že ho dáme postaviť firme. Dušovala som sa, že ja žiadne stavebné povolenia vybavovať nebudem, ani nad majstrami stáť a naháňať stavebný materiál. Ale nikdy nehovor nikdy, to sa mi stalo aj pri vodičáku. Trinásť rokov som tvrdila, že nikdy nebudem šoférovať a teraz si jazdu autom vychutnávam. A aj vďaka tomu som mohla vybehávať povolenia, nakupovať všetok materiál, organizovať prácu a zháňať majstrov.
Nezabudnem na exkurziu po kameňolome, keď sme potrebovali doviezť štyri tatrovky kameňa, ani na dohadovanie pri meškajúcich domiešavačoch betónu. Aby som po roku jednu izbu maľovala štyri krát, pretože raz nebol spokojný s farbou manžel a potom ja. Oddychovala som pri rozvážaní hliny. A dokonca sa mi to všetko začalo páčiť. Konečne bolo po mne niečo vidieť, samozrejme nielen po mne ale aj ostatných nenahraditeľných chlapoch, ale bezo mňa by dom nestál. Najväčší problém na stavbe som mala s upratovaním, varením a špinavým riadom. Deti ten chaos nejako zvládli, pomáhala mi moja mama.
A ako som vychádzala s mužmi na stavbe? Väčšinou boli milí, od niektorých sa mi ušli aj pochvaly, našla som si cestu k otcovi a s manželom sme sa zhodli len výnimočne. Pri vete „Som hladný“, alebo „Kedy bude obed?“ by som vraždila. A v samom závere stavby ma priklincoval jeden pán, pri pohľade na južnú strechu, lebo nemal kam umiestniť anténu „Tak to vyzerá, keď stavbu riadi žena.“ Ja som však projekt nerobila, a dlho som sa zbierala z jeho poznámky.
Dom stojí, deti rastú, pribudlo aj štvrté, aby som to nemala až také jednoduché. Rozmýšľam do akého sveta vlastne patrím. S rolou ženy a matky som sa dodnes nevyrovnala a do mužského tiež nepatrím. Čo už so mnou? Asi je aj niečo medzitým, ešte som to neobjavila. No čo do dôchodku mám ešte ďaleko, nič mi neutečie iba ak rozum a sebavedomie, ak mi ešte nejaké ostalo.
dievky, obe mi hovorite z duse. ono to bude asi tym, ze my sme z venuse a oni... ved viete odkial :)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nepoznáš naše druhé základné heslo: Ani s nimi, ani zastreliť. Čo sa deje?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
To bude dobre, len musim niekde vybit zlost, tak asi na bicykli a aspon spravim nieco pre svoje telo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Požičiam ti boxersky mech a rukavice
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
Aj na to som myslela, len mailom to nejde ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mila Kamka,clanok sa mi velmi pacil.Ak by si chcela mozem ti niekedy napisat ako si ja budujem sebavedomie.Podarilo sa mi na tom zacat pracovat az dost neskoro a najvacsi pokrok som dosiahla az posledne tri roky,ale to znamena ze sa to da.Tak az budes chciet prezradim ti par mojich ciest ako na sebavedomie.Mozno by som zacala jednou:takze uz bolo dost,a aj ked to nebude kazdy den lahke,ododnes si budujem sebavedomie, a ododnes sa zacinam mat rada taka aka som, a to ze budem pracovat na sebe viac mi sposobi ze sa budem mat este radsej.A potom ma bude mat rado aj okolie (co si myslim ze ta ma rado aj teraz)len ty si to nemyslis,a preto sa o tom chces dozvediet aj ty od seba samej.Takze to je tvoja osobna chalange, akoby anglani povedali,a my s holkami budeme radi sledovat tvoje pokroky.Pretoze prisiel cas s tym konecne nieco urobit.A este cosi, od vysky som si hovorila a s kazdym som sa tiez o to podelila(par ludi aj o tom presvedcila) ze som:silna ,samostatna,sebavedoma,sebeztacna,slobodna a sexi.Mojich 6'S'.S radostou ti ich poziciam.(inak slobodna mozes byt duchom,neznamena to len nemat partnera).Takze aj ked som mala hodne daleko k tymto privlastkom, vzdy ma potesili ,lebo som chcela byt aspon kusok z kazdeho, vtedy som nebola,teraz uz som.Hor sa do boja.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Niekedy si pripadam ja ako mladšia sestra, si zrelšia aj za mňa. Najvyšší čas dospieť. Možeš nás školiť skoro všetky, trapíme sa s biednym sebavedomím.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
Kamka, ale my teraz vacsinou myslime na druhych okolo seba a nie na seba, tak sa necuduj, ze je to s nasim sebavedomi taketo...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A preto nastal cas mysliet aj na seba a trosku sa rozmaznavat a mat sa rad.Myslim ze to nam slovenskym zenam dost chyba a treba s tym nieco urobit.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ide to tažko, zatiaľ robím pre seba túto stránku, ostatné nestíham.Aj k nej má môj drahý výhrady, takže v podvedomí bojujem aj s výčitkami svedomia. Neznášam pocit viny, ktorý mi často podsúvajú.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
Aj ty? Aj ja, preto som bola taka mimo...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak si ho nenechaj podsuvat, a s kludom anglicana povedz :robim to pretoze ma to bavi,robi mi to radost, a som v tom dobra ,takze nieje miesto na vycitky svedomia.A kedze mi to robi radost, som spokojnejsia a mam pozitivnejsi vplyv na svoje okolie a hlavne rodinu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A este jedna dolezita malickost.Nauc sa tesit malickostiam, uvidis ze budes mat castejsie usmev na tvary.To bolo pre kamku obe posledne poznamky,lebo ju troska poznam:):)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
To sa hodi na viacere, diky...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamka ,klobúk dole ,kludne môžeš písať knižky a konkurovať Táni
Vasilkovej-Keleovej.Fakt si to krásne napísala.So stavbou domu a všetkým čo stým súvisí mám bohaté skúsenosti aj ja,s tým rozdielom,
že som memala auto,dom sa staval na dedine a ja s deťmi sme bývali
v meste vzdialenom 16 km. Stavali sme síce 10 rokov , bez pôžičky
ale nakoniec sa podarilo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Keď sa to tak vezme, ja som stavebná inžinierka, robím v projekcii a viem čo také stavanie obnáša, aj keď nie na vlastnej koži. Neviem, či by som sa pustila do stavby vlastného domu. Musí to byť zložité zmenežovať to celé. Môj kolega staval, aj môj šéf si stavia dom a je to makačka. Pre laika, nestavbára to musí byť ešte náročnejšie. Tak vás dievčatá obdivujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tento clanok je dost stary, ale tema vzdy aktualna, v akom svete pracujete vy devy, zmiesanom, vysostne muzskom, alebo babskom? Ake su vase skusenosti, pre a proti pre jeden , ci druhy extrem?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pekné si vytiahla na svetlo, ani som si najprv nevšimla, že to má už starší dátum (ale to je u mňa bežné, odletela som do Kyjeva s tým, že tam 17, naspäť 22, všetko je ako má byť - až na to, že na letenke toho 17 bolo v máji a toho 22 v júni
).
Veľmi dobre rozumiem všetkému, čo tam píšeš, väčšinu som prežívala aj ja na vlastnej koži - nie dosť pekná, aby som stála za pohľad (a ta hriech
) a až priveľmi "múdra", aby na mňa zabrali tie ich kaleráby (a to už nehovorím, že chlapi iba ťažko vedia stráviť konkurenciu žien v čomkoľvek, čo je považované za typicky mužské - teda aj v myslení
) U mňa naviac preložené nenapraviteľným idealizmom, že ak som čestná ja, musia byť všetci, že ak som pravdovravná ja, musia byť všetci, že ak ja uznávam určité morálne hodnoty, musia všetci,.....
Problémy so zapadnutím do mužského sveta som mala paradoxne práve v období, kým som nenastúpila do práce (vždy som pracovala v prevažne ženskom prostredí, takže asi preto, ale zase na druhej strane, v tom čase som už bola aj "poučená") - na dvore by som sa bola radšej hrala s chlapcami na indiánov, ale oni ma nikdy nechceli a ja som nechápala prečo, v škole som chcela s nimi hrávať futbal - zase som bola odmietnutá a nechápala som prečo, na strednej všetky spolužiačky už mali frajerov, len ja nie a nechápala som prečo. Ja z môjho pohľadu som sa akosi mentálne cítila bližšia mužskému svetu ako ženskému (klebety, kozmetika, handry 
) - ale tí chlapi to akosi nikdy nechápali a moje snahy si veľmi často vysvetľovali veľmi nesprávne .
Mne manželstvo a zamestnanie veľmi pomohli - akosi som tie veci už nepotrebovala riešiť,zrejme som našla čo som hľadala - neviem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Adus ta cesta do Kyjeva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hej, hej, to by bola na samostatný blog
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
pjekne pjosim napis
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kami tak toto som si prečítala s úžasnou chuťou...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jaj, kami, ja som zacala pisat "roman" o tom mojom svete, len som nemala cas, ale pribudne nova cast, musim to naklepat brkali sme v restauracii cely vikend, ale si predstav, ze ja to mam naopak, zijem s kucharom a ja dotahujem kohutiky, malujem, vymienam ziarovky a on vari, umyva auto, ma ho cistejsie ako ja byt, upratuje kuchynu, umyva riady 
takze ono by bolo dobre asi taky zlaty stred, inak tiez som skusala vysoku skolu tehcnicku, ale v cas som zutekala
inak toto robi manzel, restauracia je nasa a naposledy sme ju malovali o druhej rano, aby to bolo hotove na vikend :
http://lavieilleferme-restaurant-diges.blogspot.com/
bigmama 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
bigmama
uzasne,co ste vsetko dokazali
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
lusesita 
bigmama
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
máte to tam krásne, viem, že roboty je ako na kostole, ale aj tak trochu závidím
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
adus, radsej dva kostoly ako jeden podnik 
totiz moj muz vsetko, ale uplne vsetko, robi na poslednu chvilu a ja mam z toho infarktove stavy nejed krat ma hnal z kuchyne svinskym krokom a ja som vdacne odisla
bigmama
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
kamila ,ked som napisal,se zeny na slovensku si maju vylepsit sebavedomie,tak ste mna isli ukamenovat.po precitani tvojho velmi dobreho clanku citim zadostucinenie.Cau
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mily Karol, toto je o mojej hlave, aj ked po troch rokoch som sa niekam posunula a nie o Slovensku, mohla by som zit kdekolvek na svete, moju hlavu si vzdy zoberiem zo sebou. Netvrdim, ze socialisticka vychova a zivot v inej dobe, maju na tom nepatrny podiel, ale je to stale o mne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
WOW, Kamila..
nemam slov..
a konecne mam moznost sa podakovat sa ti za Nanicmamu, je to jedina stranka, ktoru navstevujem a prispievam denne.
Takze suma sumarum: manzel, 4deti, stavba domu, NM, tenisove turnaje, varenie, domacnost,..
Existuje nieco co nezvladnes?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Len deti a domacnost.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aha
ja som mala podobne pocity a vyriesila som to tak,ze som si nasla robotu.
My zijeme v zahranici a tu hladanie zamestnania funguje trochu inak ako v SR. Existuje tu institucia, co sprostredkuje zamestnanie vo firmach v sukromnom sektore.Bola som sa tam nahlasit a sprostredkovali mi par interview.Tak som ich absolvovala a bola prijata.Rodina vedela, ze som bola na konkurzoch a vsetkym som vysvetlila, ze nastal cas , aby som sa karierne rozvijala aj ja. Vsetci, vratane manzela pochopili a pomahaju.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja pracujem z domu, stranky su mojou pracou, ma to svoje vyhody pri styroch detoch, taxikarcim vo velkom .... aj nevyhody, este stale sa motam doma ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak, baby, Kamila, trochu si popísala aj moje pocity a stavy... Tiež sme v máji úspešne skolaudovali náš dom-ja som bola stavebný dozor na materskej-s malou mi pomáhala mama a ja-celé dni som kontrolovala murárov, pri dokončovacích prácach som obliepala okná, tmelila, maľovala... Variť som im nemusela-to by ma každodenne zabilo, ale tie ostatné roboty ma doslova bavia. Dokonca som sa naučila lepiť rohové lišty pod stropom, rezať ich, tmeliť-pritom mám VŠP a robila som pred materskou vo vedúcej funkcii v štátnej správe
ale tieto babračky sú pre mňa mňam... Navrhla som a rozkreslila balkónové zábradlia, môj ocko to pozváral, ja som brúsila, tmelila, farbila... Môj muž nechápal... Ale vlastne som to organizovala od projektu všetko-výber, výber firmy, stavebné povolenie, vypisovala som všetky žiadosti, návrhy, chodila po obchodoch, kupovala kachličky, sanitu... Manžel chodil do práce a keď prišiel, len kontroloval. Išlo to popri ňom-nezvládol by to, nie je ten typ-on už keď má trochu viac roboty ako zvyčajne, je z toho nervózny, mne to neva... S robošmi som vychádzala, rešpektovali ma, nasmiali sme sa, oni pokurizovali (boli aj pekní, mladí, dobre stavaní, mňam...), ale videli, že nie som len nejaké tintítko, ktoré ich príde len zbuzerovať a sama nedokážem nič...
Ja mám mužské zmýšľanie, priznám sa, rada. Ale nie ich pivné rečí a pod. ale ich pragmatizmus. Som dosť realisticky založený človek a priznám sa, že také to typicky ženské správanie, čo sa popisuje v časopisoch, mi nikdy nesedelo a príde mi ako slepičárna... Stále niečo riešiť a babrať sa v tom zprava, zľava a nič... Ja si myslím, že sme si sami zodpovední za celý život a keď sa mi nepáči, tak sa snažím to meniť-ak to nejde, tak si buď zvyknem, alebo čau párky... Alebo vo vzťahoch-chlapi sa povadia, povedia si narovinu a o 10 min. je dobre-baby sa budú urážať, trucovať, usmievať sa do očí, pritom by ti najradšej pichla nožík medzi lopatky... Medzi ženami je silnejší konkurenčný boj, čo mne nevyhovuje, mám rada pohodu-a nech si každý robí čo chce a žije ako chce. Ja si rozumiem viac s mužmi, čo už? Ešte-keď dobre vyzeráte, muži vás pochvália úprimne a je s nimi väčšia sranda... Ozaj-môj manžel chodí 2x do roka na "pánske zlety". Robia to vždy na chatách, ale už 2x sa konali u nás (u žiadneho z kamarátov to doma neprešlo...)a ja som sa ohromne bavila Asi som vadná
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
este jedna pochvala od neznameho chlapa dobre si to napisala ,drz sa a prajem vela stastia
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...a to si ma ešte nevidel dík.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
alexa citim to rovnako
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kami
som velmi rada,ze sa tu tento tvoj starsi blog objavil,mnoho z nas novsich by nan asi nenatrafilo,neda sa vsetko precitat.....neviem sa vyjadrit alebo sa mi takto nalacno nechce????som nejak mimo k teme "svet muzov a ja",ale k tebe ano,si pre mna obdivuhodna a uzasna zienkanielen preto vsetko,co si tuna v blogu o sebe napisala,skvelo sa to citalo ale aj preto,co stihas a robis nadalej pre tuto NM stranku.
.....no predsa doma bojujem s muzom a synom...akoby ich jedna mater mala tak to mam zaduplovane
.....kym som nezostala s mamou doma,pracovala som vela rokov v cisto zenskom kolektive a kazdy rano pri vstupe do budovy by som najradsej zamierila na "šichtu"- robit zavoznika k firemnym soferom,skladnikom,poziarnikom.... ako riesit nalady,konflikty,klebety a problemy 60 zienKto nezazil,neuveri.....no moja praca ma velmi bavila,tak som obcas zatala zuby,tvarila sa,ze som tam duchom neni a podho do robotyved praca slachti
....no a este,ked spominas tu stavbu,ja som tiez sama robila rekonstrukciu rodicovskeho domu,ale to by bolo na samostatny blog.Raz pohoda,raz nervy,niekdy zufalstvo.....ale dnes na to s usmevom spominam a mam radost,ked ten dom vidim a je tam kazdemu,kto pride-moji surodenci- veeeelmi fajn.......najviac mi vsak robila starosti mama,s nou to bolo ovela tazsie ako s remeselnikom,majstrami....ale to je uz ini pribeh
pekny clanok Kamilka
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamilka,
sorry osobna otazka, pocas tych 3 rokov, odkedy bol napisany povodny prispevok 6/2006, co sa u teba zmenilo?(a samozrejme nemusis odpovedat)v tvojich osobnych pocitoch a postojoch ?Ako pokracuje tvoj osobnostny rast?
Co sa tyka tvojej odpovedi Karolovi, dodala by som , ze toto nie je zalezitost tvojho sebavedomia, ale vlastnej neochoty priznat si svoju vlastnu naozajstnu hodnotu?
Co sa tyka povodnej otazky, pracovneho prostredia, ja pracujem vo firme(spolocnosti), kde sme zmiesany kolektiv, s prevahou muzov.A sme aj multiracial- europania, azijci a arabi.Je naozaj zaujimave sledovat stret vsetkych tychto kultur.Firma pouziva strategiu osobnej zodpovednosti zamestnancov(ziadne sledovane prichody a odchody) za dosiahnute vysledky a nediskriminuju nas. Takze zatial sme vsetci spokojni a pracujeme.
Svet je maly, sef (anglican)ma za manzelku polku a ked mal ich maly zazivacie problemy a ona v polsku (kde bola po porode u rodicov) nemohla dostat predpisane mlieko, tak sme ho zhanali kde sa da (zohnali sme ho tu, ale odmietli nam ho prepravit do polska, potraviny sa kargom nedaju odtialto zaslat)a tak som na nete nasla, ze sa da zakupit bez receptu v SR , no a na druhy den mi chlapik radostne dakoval, ze manzelkyn stryko to mlieko dostal v SR a dorucil do polska.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Trochu som sa posunula, robim to co ma neskutocne bavi, naplna, ale bol to tazko vybojovany posun, stalo ma to vela energie presvedit manzela, ze pracujem a riad v kuchyni mi neutecie, ani bordel v dome... Musela som to orientovat ako svoju pracovnu napln relativne dost skoro, aby som si mohla obhajit cas na pocitaci, pri styroch detoch nuda nehrozi. Jedno vsak ostalo stale, pri pracach v domacnosti som stale lava a zatial som nedospela do stadia, ze by to mohol za mna urobit niekto iny= pomocnica v domacnosti a deti vacsinou vyuzivam pri opatere malej slecny, maju co robit, tak sa mi ich do upratovania nepodarilo velmi zapriahnut. Takze som o kus dalje, ale tapam stale, hlavu mam dubovu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamila,
ja som sa až teraz dozvedela, kto je zodpovedný za moju závislosť po objavení tejto stránky. A k tomu tiež východniarka. Ináč nevysedávam na nete, nekomentujem, ale toto tu sa nedá Obdivujem ťa-4 deti si žiadajú svoje A sebavedomie-si mama veľkej rodiny so stavbou za sebou ("neuveri, kto neprežil, a kto prežil, nezabudne!" - Milka Zimková v Pásla kone na betóne), pracuješ-no a čo, že za počítačom-robíš, čo ťa baví, navyše podľa foto si aj kočka, tak nerozumiem... Môžeš byť na seba pyšná, naozaj.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kami, napísala si to krásne. Za tie roky, Ti deti podrástli a Ty Kamilka,máš za sebou veľmi záslužnú a kvalitnú prácu.Veď táto "Nanicmama"je Tvoja zásluha. Tvoje ďaľšie dieťa.Urobila si veľmi osožnú a nápomocnú stránku pre ženy, dievčatá, babky,nevernice.Aj pre mužov,Karol a....Stretávajú sa tu ženy,navzájom si radia pri výchove detí,podržíte mamku v jej starostiach o dieťa,dávate nádej a vieru ženám ktoré sú psychicky na dne.Chválite sa svojími ratolesťami, svojími výtvormi ,či už tortami alebo nádherným umeleckým výtvorom. Stretávete sa, nie ste už len internetové priateľky.Poznáte sa aj osobne.A to je krása.Staráte sa aj o deti z iných rozvojových krajín (ak sa dobre pamätám) zaoberáte sa charitou (podaj ďalej) ,nedávno ste sa zložili pre matku v beznádejnej situácii, atď atď.Nie je to KRÁSA????? To nieje TVOJ OMYL, je to TVOJA DUŠA a podľa mňa, Tvoj pohľad na život.Pomáhať druhým a nemať za to nič. Aj to je Obraz našej Kamilky.A tak sa ja hlboko pred Tebou Kamilka, skláňam.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Joj babka Betka, ja som len taka zbludila, dusa asi s dobrym srdieckom, len dost zmatena sama sebou. Ale obcas rozmyslam, ze pri svojom motani sa fungujem stale na velmi uspornom rezime, viete si predstavit, co by povytrajam ak sa raz preberiem zo zimného spánku. Inak stale na tom pracujem, aby som zobudila spiacu krasavicu vo svojej hlave, zatial s velmi zmiesanymi vysledkami. Mam vas rada.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamila,
dakujem za odpoved.
Este k tomu presviedcaniu muzov ,myslim, ze najlepsie je muza motivovat vyssimi cielami & hodnotami(budeme sa zdokonalovat a rast ako osobnosti)
a osobnym prospechom (ked budem robit to, co ma naplna, budem stastnejsia a potom aj teba spravim stastnejsim).
Este otazka pre vsetkych do ringu:
"Co definuje mna ako osobnost? ake su moje silne a slabe stranky?Co ma robi specifickym/specifickou? "
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Koni tu http://www.nanicmama.sk/portal-spravnej-nanicmamy/co-vy-na-to, mozno by si my vedela pomoct ..., niektore veci su uz neaktualne, ale tie testy ma stale zaujimaju
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamka,ja som vychovala tri deti a na MD som bola v kuse sedem rokov.V tom case som bola vzdy tehotna alebo som kojila,ziadna pauza! Vies ako mi to uz liezlo na nervy?Stereotyp a vycerpanost jak svina! Deti su uz velke/20,19,16/a ja makam 7dni v tyzdni,12 aj viac hodin denne.Vies ako rada teraz spominam na obdobie MD?Upratat,navarit,upiec,hrat sa s detickami/aj cudzie sa priplietli/..jaj to boli casy... Hacik je ale v tom,ze my zeny potrebujeme vo svojej praci a starostlivosti o rodinu slovne uznanie,obdiv,pochvalu..a obcas aj niekde vytiahnut,potom by to bolo pre nas omnoho lahsie a vychova deti prijemnejsia.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kami, aj s tým tvojim tápaním si super baba
Ani netušíš, ale aj mňa si posunula ďalej, vysvetlím osobne na stretku
Ja osobne sa radšej vyskytujem v mužskom svete so ženským šarmom
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kami, tak som si pozrela ten link a snazila som sa dostat aj do toho SWAT skusobnej verzie, ale nepusti ma to, lebo mam v pc nastaveny ochranny program, este to raz skusim doma.
Zaujima to aj mna. Mojou maniou je citanie a tak som precitala hory knih o sebaspoznavani a pravidelne citam oprah magazine( je aj na jej web stranke).
Svoju zivotnu situaciu beriem ako vyzvu na osobnostny rast a snazim sa pozerat na veci z inej perspektivy, ako som bola zvyknuta. Tym , ze vela citam a diskutujem, mam moznost testovat vlastne nazory voci nazorom inym ludi a zialbohu som objavila, ako som sa v mnohych veciach mylila.Je to ako tapanie v temnote, nikdy nevies, ci ides spravnym smerom a ci niekedy dorazis do ciela, ale zistujem, ze ked som schopna a ochotna pozmenit moje stare myslenie a zvyky za nove a ine, veci v mojom zivote sa menia a zlepsuju.Mozno moje predchadzajuce neuspechy boli zapricinene aj tym,ze som sa riadne nepoznala a nevedela, co sa vo mne skryva, a ako to pomaly nachadzam, zivot mi otvara moznosti, o ktorych som si ani nemyslela, ze mi niekedy budu dostupne..Myslim, ze jedinou cestou ako sa dostat zo zacarovaneho kruhu je zacat spochybnovat vsetko, co sme zvyknuti robit a mysliet si..a dokazat celit svojim vlastnym obavam a strachom..Je to sice nepohodlne a niekedy az bolestive, ale cesta k osobnostnemu rastu je trniva a klukata. Vsimla som si, ze niektori ludia maju v zivote len same utrpenie a problemy a vacsinou ich ignoruju a odmietaju riesit a tak sa im to vracia a oni su stale bezmocni..stagnuju na mieste..to je podla mna typicky priklad cloveka, ktory odmieta hlbsie pochopenie a pouziva riesenie problemov na ake je zvyknuty a odmieta prejst do vyssieho levelu poznania..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Inak Kamilka, precitala som si ten blog,co vy nato?
No a napisem ti par mojich skusenosti:
Nasa presonalistka tiez postupuje velmi metodologicky, na pohovor do prijatie do zamestnania ma vypracovany formular.V prvom rade je tam zivotopis a ziadost o prijatie. Potom tam ma kolonky pre zaznamy o pohovore (asi 2 strany) a vyjadrenie jednotlivych clenov. Hodnotene kategorie su( v tabulke aj s bodovym ohodnotenim)
1.Celkovy vzhlad a upravenost
2.Komunikacne schopnosti
3.Vzdelanie a pracovne skusenosti
4.Teamova spolupraca, dochvilnost, zodpovednost
5.Slabe a silne stranky osobnosti(to ma uviest uchadzac), najma reakcia na stresove situacie a konflikty
Ked som bola na pohovore ja, snazila sa zo mna dostat, preco som odisla od predchadzajuceho zamestnavatela (bolo to zamestnanie na dobu urcitu), a ci som tam mala nejake problemy. Tak som jej odpovedala len to, ze moje zamestnanie bolo len na dobu urcitu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana, mne sa hlavne paci princip, hladania svojich silnych stranok a zdokonalovani sa v tom, v com sme dobri, co nam robi radost, lebo pri takejto praci mame vsetky predpoklady byt spokojni a uspesni. Lebo su stale dve moznosti, pracovat na svojich slabych strankach a silne nechat na povodnje urovni, alebo plne sa zlepsovat v tom, na co mam predpoklady a ak ma bude takáto práca naplnať, zvladnem popri tom aj pracu, ktoru musim a nie som v nej berbornik... Prave ten test, ktory sa v mojom druhom clanku spomina, bola urceny personalistom a managerom,aby im pomahal pri zadelovani postov zamestnancom. Tie testy sa nachadzaju v knihach spominaneho autora, ja by som ich velmi rada sprostredkovala nasim dievcatam, prostrednictvom internetu, ale asi som dost velky fantasta, na to by som potrebovala suhlas autora, na preklad, vyzitie, netusim za kolko ...
Uvedomujem si, ze som velky amater, ktory sedi doma na zadku uz skoro 16 rokov, ale v diskusii o silnych strankach a tychto testoch som sa neskutocne zhodla s mojim svagrom, ktory uz mozno rovnako dlhu dobu pracuje na vrcholovych manazerskych postoch v medzinarodnych spolocnostiach. A kedze neviem ani po anglicky, tak mozem snivat dalej.
autor testov je Marcus Buckingham a vola sa to "Now discover your strenghts" a druha, ktoru mam sa vola "Go put your strenghts to work". Ta prva, zrejme kniha, sa dostala do noveho vydania (specialne ten test)
http://gmj.gallup.com/cms.aspx?ci=26638&title=SF2
http://strengths.gallup.com/110659/Homepage.aspx
na Amazone sa da najst vela jeho knih:
http://www.amazon.com/s/ref=nb_ss_b_0_9?url=search-alias%3Dstripbooks&fi...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamila, pozrela som si online tie linky, co si pripojila a precitala som si excerpty z knihy "Porus vsetky pravidla" . Uryvky su vsak velmi vseobecne a testy ako take nie su pristupne online.
No, momentalne citam knihu podobneho zamerania
Stephen Covey: Osmy zvyk(Od efektivnosti ku nevsednosti)a mohla by som v skratke prebrat jadro knihy. Kniha je pisana pre beznych ludi(nie len managerov) a motivuje cloveka k objaveniu svojich talentov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
Kamka, ani nevieš ako mi dobre padol Tvoj článok, lebo dnes je síce pekne, ale ja mám náladu pod psa a mám pocit, že mi nikto nerozumie a moja polovička miesto pochopenia-hoci by asi aj chcel, ma tak akurát ešte potlačil dole,...neviem ako to nazvať, ale všetko čo robím je zle a ja sa neviem od toho odosobniť, robím si starosti...
Chlapi by to asi zadefinovali:proste žena...