Pôvodný plán bol výstup na Ďumbier, no vzhľadom na neschopnosť vytrepať sa o siedmej z domu, sme sa rozhodli pre akčný plán B, výstup na Slemä a Ohnište. Asi sme aj dobre urobili, lebo keď sme z Ohnišťa videli ako to vyzerá na Ďumbieri – mraky, mraky, mraky – tak sme si za to ranné nevstávanie zagratulovali.
Takto vyzeral Ďumbier celý deň. Dobre, že sme zaspali.
Rovnakú túru som absolvovala ako decko. Bolo to strašné, prestrašné. Lenže, bola som dieťa, takže som si povedala, že ako dospelá to zvládnem o 100 % lepšie a bude len trochu namáhavé. Omyl. Po desiatich hodinách chodenia po strmákoch a 26 km v nohách sme si sadli do auta a nevedeli sme, či sa máme smiať, alebo plakať, takí sme boli unavení.
Trasa: Malužiná/Michalovo – Brtovica – Slemä – Ohnište – Svidovské sedlo – Malužiná/Michalovo.
Prevýšenie viac ako 1000 metrov.
Katastrofa!
Pár zážitkov:
Na Slemä sme zažili zásah záchranárskeho vrtuľníka, ktorý prišiel po zranenú turistku. Keď sme sa dovliekli domov, tak sme sa od našich dozvedeli, že to nebola len taká hocijaká turistka, ale ich známa. Svet je malý.
Zážitok z vrtuľníka sa takmer vyrovnal troskám padnutého lietadla, ktoré sa na Slemä zrútilo počas 2. svetovej vojny. V piatok 13. novembra 1944 do vrcholu Slemä narazilo sovietske dvojmotorové lietadlo LI-2 . Všetkých 19 pasažierov (13 Slovákov a 6 Rusov) zahynulo. Obete pochovali v Nižnej Boci a po vojne boli telá exhumované a prevezené na vojenský cintorín v Liptovskom Mikuláši na Háji Nicovô (aj tam sme boli).
Vrak havarovaného lietadla, ktoré sa zrútilo na Slemä počas druhej svetovej vojny.
Krídlo, alebo niečo podobné, trosky sú rozmetané na obrovskej ploche.
Zo Slemä sme vyrazili smerom Pod Ohnišťom. Je to viac ako hodinu šliapania, ale prevýšenie len 40 metrov, takže pohoda. V cieli sme stretli turistov, ktorí nevedeli nájsť Ohnište – miestna atrakcia, kvôli ktorej sme toto celé absolvovali – diera v skale. Chvíľu sme hľadali, našli sme. Časť trasy bola fakt drsná, úplne v pohode by sa tam uživili reťaze. Miestami som sa už videla zavesená na záchranárskom vrtuľníku. Našťastie sme to prešli bez úrazu.
Ohnište. Hlavný cieľ našej túry. Silný zážitok.
Nervy začali pri zostupe. Mali sme strašne zlý medzičas a pred nami bola cesta nadol, strašne strmý kopec, odchádzali nám kolená, medzičas sa len zhoršoval, svetla v lese ubúdalo. Aj sme si tak hovorili, že ak zo Svidovského sedla pôjdeme do Malužinej podobnou trasou, tak to bude o život. Našťastie, keď sme o siedmej zišli do sedla, tak svetlo ešte bolo a chodník bol mierny. Síce polovica viedla cez potok, ale šli sme celkom v tempe. Napadlo nám, že by sme mali dať vedieť rodičom, že sme v poriadku, lenže nebol signál, pretože sme boli blízko kameňolomu v Malužinej, kde sú namontované rušičky, aby nedošlo k náhodnému odpáleniu. Vedeli sme, že sme pomerne blízko civilizácie, ale zas nie tak blízko, aby sme to v prípade krízy zvládli bez telefónov. Nuž, čo vám budem hovoriť, som rada, že sme to prešli bez ujmy. Inak, je to nádhera, ktorú ťažko opísať:)
Dobre utajený chodník na Ohnište:)
Z tých skál hore sme liezli dole. Logicky:)
Bonus na záver. Najkrajšia muchotrávka akú som kedy videla:)
Ani nie tak vzťahu, ako kondičky. Psychicky sme to zvládli celkom dobre, aj sme si posrandovali: Vľavo pekný výhľad, ale nemôžeme si pozrieť, lebo nestíhame:DDD Pre mňa bolo asi najväčšie zadosťučinenie, že som uštvala chlapa, ktorý sa nedá unaviť
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dobrá si 
, 
v každom ohľade.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nádhera-tu sme ešte neboli..navnadila si ma...ukladám si to.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nadherne fotky, mas moj obdiv 
Tak 10 rokov dozadu by som este dala podobnu turu. Ale neskor..., sedenie pri pocitaci, nejake kila navyse a kondicka nic moc.
Dumbier, Chopok a okolie som mala prejdene krizom krazom, mali sme drevenicu v Myte pod Dumbierom. Turistika, cucoriedky, v zime lyzovacka- parada! Nizke Tatry su moje zamilovane, este viac ako Vysoke Tatry 
Kopec nadhernych spomienok a zazitkov.
Drzim palce pri dalsich krasnych turach a zavidim kondicku
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Leni, dakujem:) Ako Liptáčka musím Nízke Tatry milovať, takže mi nič iné, ako chodiť s chlapom po lese, nezostáva:)))) A aj keď mi je hanba, tak ten môj Bratislavčan pozná Tatry lepšie ako ja. Ale to tak niekedy býva:) Ja zas poznám niektoré časti Bratislavy lepšie ako on, lebo som tu nevyrástla, takže som si to prechodila inak:)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ešte taká poznámočka... V nedeľu boli rodičia na výlete vo Vysokých Tatrách a tiež zažili zásah vrtuľníka. Otec prišiel s teóriou, že prítomnosť našej rodiny v horách vyvoláva pády.:DDD
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Joj Slamä, jezia sa mi vlasy na zatylku. My sme ho absolvovali na strednej a asi z Jana, pamatam si nekonecne serpentiny, strmaky take, ze spoluziacka si natiahla slabiny a ze po fotke pri vraku lietadla sme odmetli ist dalej a chceli sme sa vratit do doliny , cim sme dost vytocili telocvikara. Tura tortura tomu sedi, aj ked som absolvovala len polovicku a urcite v pomalsom tempe, kedze sme sli ako 30clenna skupina
.
Dzeny gratulujem 
.
Na skalne okno myslim prinajmensom tak 3x do roka, ze by nebolo zle vyliezt to k nemu (dokonca sa da vidiet z jedneho miesta z upatia Zapadnych Tatier, preto nan tak casto myslim, kedze ho vidim) ... no ale este na to nedoslo . Achh ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ariesa, keď sa odhodláš, tak určite nechoď z Jánskej doliny, lebo ten strmák zo Svidovského sedla je o život, sama si to zažilaŤažko sa to ide nadol, bola som rada, že sme to len schádzali.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No vy ste už vážni turisti, až na to vstávanie.
Zábery sú nádherné, skvelá skúška vzťahu?