Blogy používateľa bigmama

ospravedlnujem sa, ze az teraz pisem, ale pedometer si ku mne nasiel cestu pred nedavnom. Takze ta moja takmer 15 mesacna betarka urobila za den 3559 krokov. Nie je to vela, oproti ostatnym deturencom a to som si myslela, ze mam doma sidlo
Takze, chystam sa, ze si ho zavesim aj ja. Len nanho rano nezabudnut. Velmi ma zaujima, ake cislo na nom bude.

Zacnime pekne po poriadku, co bude dost tazke, kedze najradsej by som presla k podstate veci, ale to by nebolo az take adrenalinove
Ako som pisala, zislo by sa prilepsit si k domacemu rozpoctu, ale ked nejde, tak nejde Budeme musiet nadalej dret ako osle, ale aj to patri k zivotu.

Mile moje NM. Davno som nepisala, kedze nebolo ani moc o com a to malo, co sa stalo, nestalo za napisanie. Kto by uz len cital o tom, ako mi zacina vynechavat pamat, kedze hard disc je max pretazeny, ze si DPH robim uplne sama, kedze danovnicka ju odmietla urobit, k detailom preco, sa radsej nevyjadrujem, lebo uz len pri pomysleni mam tlak 190/110, nastastie mi zakaznicka, byvala danovnicka vysvetlila, ako sa DPH rata a usetrila mi nemalo penazi na DPH. Moja nespavost sa tlaci do najhornejsej hranice.. za tyzden prespanych 30 hodin, k tomu zacarovany kruh zapalu spojiviek...

Zaradila som tento blog do cestomamy, aj ked nebudem v nom objavovat strateny kontinent, ale opisem jednu "uzasnu" cestu domov
Po dvoch rokoch sme konecne nasli (teda ja) odvahu, financie a hlavne chut vydat sa na cestu...

Na NM som zaregistrovana uz takmer 4 roky. Zaregistrovat som sa rozhodla az po niekolkych tyzdnoch chodenia na stranky "ocumovat". Drzim sa hesla, ze najprv si co to pozriem, poprecitavam a az potom sa pripojim, aby som nebola nemilo prekvapena. Jednoducho take nezavazne otukavanie. ked som si uvedomila, ze sa mi tu celkom paci, tak som sa zaregistrovala. Nick mi vtedy sedel ako rit na serbel. Bola som tehotna a na fasade som mala nahodenych nejakych tych 15+ kil navyse a do porodu bolo este veru riadne daleko...

Som jedna z tych, ktora ako dieta "trpela" bujnou fantaziou. Stacilo zopar kociek a ja som si "postavila" zamok. Potom zivot nabral rychle obratky, ani neviem ako a zmaturovala som. Povodne som chcela byt ucitelkou v materskej skole, ale nepresla som talentovkami kvôli spevu...Tak som sa rozhodla, ze detska sestra ma dost blizko k detom, hraniu...Teda, aspon pocas praxe tomu tak casto bolo. A potom zasa prisla realita kazdodennej prace. Hranie s detmi sa obmedzilo na odputavanie pozornosti pri vysetrovacich vykonoch. Realita hrania ma dobehla po narodeni prveho dietata.

Po operacii som dala ako tak dokopy. Este stale su nejake tie boliestky, ale to patri k tomu. Ved je to len mesiac, tak co by som chcela, ako mi povedala moja lekarka

Ani neviem, do akej kategorie tento blog zaradit. Rekonvalescencia je velmi zdlhava a ja hnijem bud v kresle, na gauci, alebo v posteli. Este desat dni injekcie na prevenciu trombozy, k tomu dva odbery krvi a som za vodou! No, za vodou ako zavodu. Prisny zakaz mesiac nieco dvihat, ci nosit. Tak ma uz zacinaju v kresle mrle zrat. Nastastie sa zmobilizovala mama a cez to vsetko, ze pred 7 tyzdnami odo mna odisla po 3 mesacnej pracovno radostnej navsteve, nakopla metlu a doletela minuly stvrtok. K mojej velkej radosti, lebo doma, ako inak ,som nasla Sodomu Gomoru a to doslova.