Nanestastie nespadam do kategorie zien, na ktorych aj vrece zo zemaikov vyzera dobre...
Ako deti sme nemali velku moznost vyberu, kedze doba bola taka aka bola. Nastastie mama vedela velmi pekne pliest a sit a tak isto aj stara mama. Takze tie pomohli aspon trochu k oziveniu nasej fadnej mody 80tych rokov. Ako nast rocna som si zopar kuskov usila aj sama, kedze moda uz v 90tych rokoch ponukala kusky nosenia hodne, len akosi financne to mama nedokazala utiahnut. Vzdy som mala rada originalitu a extravaganciu a kedze penazi nebolo, originalitu som si zarucila vlastnou pracou.
Vcera som bola vyzdvihnut dceru na konzervatoriu. Mala hodinu spevu a klaviru. Vo vstupnej hale som stretla byvaleho ziaka. Minuly rok, ked som zastupovala kolegynu, ktora bola na materskej dovolenke bol v triede, ktoru som vyucovala. Ziak mal priemer pod 10 bodov z 20tich z anglictiny. Tichy chlapec, avsak sikovny v inych predmetoch, len anglictina mu nesla. Dala som sa do prace a zacali sme pracovat s textom, gramatika, fonetika.... Ziak si zlepsil priemer na 15 bodov z dvatsiatich. Stretla som jeho mamu v pristupovej hale, ked bola nahlasit, ze jej syn je chory.
Dievcata, chcem vas vsetky poprosit, ak mate trochu energie a casu poslat pozitivnu myslienku mojim smerom, budem vam vdacna. Nebudem sa rozpisovat co sa deje, ale je to horsie ako zle. Len, aby ste sa nezlakli, nie je to choroba, ale osobny zivot ....
Zadala som temu mojej najstarsej triede, ktoru ucim, chceli by ste byt vojakom? Ak ano preco, ak nie tak preco. Mali napisat o tejto teme 200 slovami svoj nazor. Zaujimave nazory som si precitala, teda tie, ktore som dokazala pochopit. Niektore vety totiz nemaju ani hlavu ani pätu. Jeden ziak mi k teme, okrem ineho, napisal: Citujem "There is also a phrase that says: Make love not war.
Bola som vo velkom meste. Vsade vyskove budovy a ja som na ne pozerala z hora. Videla som cesty, ludi...Mala som so sebou dceru a isli sme tym mestom, ale nie peso stale som ho videla z vtacej perspektivy. Bol krasny den. Vsade vela svetla, ziariveho, tepleho svetla. Cez to vsetko, ze budova na budove, ale bolo to preziarene, ako prepalena fotka Vysvytlo, ze som v New Yorku a brat tam zije. Tak som bola u neho. Mal velky byt, na vyssom poschodi a vysvytlo, ze som sa na to mesto pozerala odtial.
Dievcata, snival sa mi sen. Bola som niekde pri vode, mali sme sa potapat a bala som sa, ze mi nevydrzi dych...Vahala som vrhnut sa do vody. Bolo to more. V tom sne, som bola velmi smadna. Stale som pila cistu vodu z velkeho pohara. Stale mi neslo do hlavy, ze uz som vypila 2 litre vody a stale som smadna. Navyse, stale som nebola na WC! Nemala som zly pocit z toho sna. Vo vode boli ryby vsehodruhu, vsetkych farieb.
Minuly piatok poobede mali ziaci kros, teda cezpolny beh. S kolegynou sme boli "vysadkarky" na stanovisti, aby sa nam ziaci nestratili, ukazovali sme im, kade bezat... Zopar ziakov preslo okolo s lahkostou srnca, ini bezali tazsie a ti posledni boli ako maly slon v porcelane. Tak som sa pridala a tych 50 metrov som pobehla s nimi. Pozerali na mna ako na Majku z Gurunu, ale aspon bola sranda. Najlepsie boli deviatacky. Zadychane, ledva nohy odlepovali od zeme, tak sa ich pytam, ci chcu, aby som isla s nimi. Ze, ano, ved podte, tak som zakricala, teda tak idem a rozbehla som sa.
Nebudem sa rozpisovat co sa deje, ale je to horsie ako zle. Len, aby ste sa nezlakli, nie je to choroba, ale osobny zivot ....
Vysvytlo, ze som v New Yorku a brat tam zije. Tak som bola u neho. Mal velky byt, na vyssom poschodi a vysvytlo, ze som sa na to mesto pozerala odtial.
Aby sme z cviku nevysli...
