Blogy používateľa mnnaaauuu

Práve som dočítala časopis Maminu. Donútil ma zamyslieť nad tým, či naozaj je nám mamičkám na materskej dovolenke až tak zle. Či naozaj je tých 160 eur IBA almužna? Keď som si prečítala článok "všade dobre, doma najlepšie", pochopila som, že na tom nie sme až tak zle. Môžeme byť doma so svojim dieťatkom tri roky, a nie celkom zadarmo.

Mnam, včera som jedla zemiakové lokše... Je to ťažké uvariť, či upiecť? :) Alebo ako sa to robí? My sme to doma nikdy nerobili a svokra tiež nie, my doma skôr placky alebo palacinky... Hodíte niektorá recept? :)

Telefón opäť zazvonil:
- Áno?
- Ahoj Ema, to som ja, Peter. Neruším ťa?
- Nieee,jasné že nie.
- Chcel som vedieť, či stráviš dnes s nami večer. Boli by sme veľmi radi.
- Noooooooo aj ja by som bola veľmi rada. Vezmeš aj Karoliínku
- No, áno, musím. Teta by sa síce o ňu veľmi rada postarala, ale Karolínka nehovorí o ničom inom ako o tebe.

V noci sa budila každú chvíľu, pálilo ju celé telo, nemohla to vydržať. Cítila, ako celá horí, Podprsenka aj nohavičky sa jej pekelne zarezávali do kože, deka štípala ako oheň. Vzdala to. V polospánku sa celá povyzliekala a ľahla si odkrytá. KOnečne tvrdo zaspala. Zobudila sa na to, ako sa ju njiekto snaží prikryť dekou, na ktorej leží.

.. už bez výčitiek stalčila gombíček "odoslať". Pokazil jej leto, možno pokazil nádej na nový vzťah. Pokazil jej dobrú náladu.
Odpoved prišla ihneď.
EMA,NEBUD NA MNA TAKA KRUTA. NESPOZNAVAM TA, URCITE TA POBLBOL TEN SOMAR. ASPON MI POSLI CISLO NA MOJU MAMU.

Nevedela sa rozhodnúť. Nakoniec mu nechala odkaz na recepcii: AHOJ PETER, ODKAZ SOM NASLA AZ DNES RANO, BOLA SOM TU, NENASLA SOM TA. Ema
To stačí. Žiadne slová, je mi to ľúto a podobne. V hlave jej výrilo tisíc otázok: Kto je tá žena? Ako sa mohol tak veselo smiať, ked sa včeranevideli? Keď ona ledva oka zažmúrila?

KOnečne dorazili všetci, ktorých Ema čakala. Výlet bol dnes výnimočne nudný a straaaaašne dlhy. Nevedela sa dočkať večera. Že uvidí Petra, Karolínku. Tak strašne sa tešila, že sa Peter ukľudnil a že sa nehnevá. Doslova lietala v oblakoch.

Zobudila sa nad ránom, slnko práve vychádzalo. V hlave jej trešťalo ako po riadnej opici, oči opuchnuté ako popolník, v hrdle sucho... A navyše, žalúdok nepríjemné stiahnutý, už len pri myšlienke na včerajšok.
Do čerta, veď všetko tak úžasne vyzeralo, prečo sa nemôže mať dlhšie dobre???

DO čerta!!! Mala si sto chutí zahrešiť čo najhoršie, ako vedela! Opäť raz znenávidela Tomáša. Teraz už veľmi. Prečo jej dokáže pokaziť každú radosť, každý pekný deň, každú krásnu chvíľku??? Myslela, že tým, že sa rozídu, je koniec. Že to pochopí ako dospelý rozumný chlap.. A on sa správa ako malé hlúpe dieťa. Čo mu má teraz povedať?